Slepá ulička pod dohľadom OSN

Východný Timor sa dostal do politickej slepej uličky. Opozícia nechce akceptovať vládu, protesty na uliciach prerastajú do násilností. Pokoj udržiavajú iba jednotky OSN. „Zlé jazyky“ však tvrdia, že Austrália, ktorá poskytla najviac vojakov, to nerobí úplne nezištne – pri pobreží ostrova sa nachádzajú veľké náleziská ropy. V júni tohto roku sa konali parlamentné voľby. Vyhrala ich síce dovtedy vládnuca strana Fretilin, ale ani ona ani strana CNRT, vedená jedným z hrdinov národnooslobodzovacieho boja Xanana Gusmăom, nezískali dostatočnú väčšinu na vytvorenie vlády. Mesiac trvajúce pokusy o vytvorenie „vlády národnej jednoty“ sa skončili neúspechom, a tak prezident Ramos-Horta poveril vytvorením vlády Xanana Gusmăa. Ten vytvoril koalíciu s troma ďalšími centristicko-ľavicovými stranami a spolu majú v parlamente tesnú väčšinu (37 zo 65 miest). Opozícia na čele s Mari Alkatirim, lídrom strany Fretilin, však tento krok neakceptuje. Alkatrini tvrdí, že prezident mal zostavením vlády poveriť ako lídra strany, ktorá získala najviac hlasov jeho, aj keby mal vytvoriť len menšinovú vládu. Podporovatelia Fretilin, samozrejme, nečakali na to, kým sa právni experti zhodnú na interpretácii ústavy, a na uliciach sa rozhoreli nepokoje. Situáciu museli pacifikovať policajné sily OSN a mierové jednotky, ktoré vytvorila najmä Austrália. „Problémy mladej demokracie“? Problémy Východného Timoru môžu vyzerať ako klasické bolesti mladej demokracie. Portugalské koloniálne panstvo ju v roku 1975 zanechalo ekonomicky zaostalú s prakticky neexistujúcou infraštruktúrou. Jej politickému životu dominovali rozpory medzi lokálnymi frakciami, ktoré po odchode Portugalcov vyústili do občianskej vojny. Nasledovala intervencia Indonézie, ktorá východnú časť ostrova pripojila k svojmu územiu. Aj keď vláda v Jakarte budovala vo Východnom Timore infraštruktúru, ani ona výrazne neprispela k jeho rozvoju. Prakticky po celý čas indonézskej nadvlády prebiehala v hornatom vnútrozemí partizánska vojna za oslobodenie. Počas studenej vojny však Východný Timor veľa šancí nemal. Indonézia bola v 70. a 80. rokoch spojencom USA, a keďže ideológiou oslobodeneckého hnutia bol mix nacionalizmu a marxizmu, klasický pre oslobodenecké hnutia tretieho sveta, jakartská vláda dokázala efektívne pracovať s hrozbou „šírenia komunizmu“. Po rozpade sovietskeho bloku sa situácia zmenila. Strategická dôležitosť Indonézie poklesla, a keď na povrch vyplávalo rozsiahle porušovanie ľudských práv (okupácia si podľa odhadov vyžiadala 100 000 až 200 000 obetí, pri celkovej populácii 700 000), v Austrálii, Spojených štátoch i európskych krajinách sa čoraz častejšie ozývali hlasy, ktoré Jakartu žiadali, aby Východnému Timoru poskytla nezávislosť. V roku 1999 sa pod dohľadom OSN uskutočnilo referendum, v ktorom sa väčšina obyvateľov vyslovila za nezávislosť. Odovzdanie moci však sprevádzalo násilie, ktoré ukončil až príchod mierových jednotiek. Výsledkom bola zničená infraštruktúra a státisíce utečencov. Mierové jednotky sa do krajiny vrátili minulý rok po tom, ako vojenský štrajk viedol takmer k zrúteniu verejného poriadku. Práve tie dohliadali na voľby a pomohli upokojiť aj poslednú politickú krízu. Vonkajšie vplyvy Lenže kríza má aj svoje vonkajšie faktory. A za nimi treba hľadať, ako v mnohých iných prípadoch, nerastné suroviny. Konkrétne ropu, ktorej pomerne veľké zásoby sa nachádzajú v mori medzi Východným Timorom a Austráliou. Na ropné polia si robia nárok obe krajiny, lenže medzinárodné právo hovorí pomerne jednoznačne – hranica na morskom dne prebieha v strede medzi pobrežiami, preto väčšinu zdrojov vlastní Východný Timor. Faktom ostáva, že austrálska vláda dokázala mladú demokraciu „presvedčiť“, aby sa výnosné morské dno stalo „zónou spolupráce“. Kritici austrálskej politiky tvrdia, že táto „spolupráca“ je v skutočnosti omnoho výnosnejšia pre južného, väčšieho partnera a že Austrália ovplyvňuje východotimorskú vládu aj vďaka tomu, že verejný poriadok v krajine závisí od jej jednotiek. Svoje želiezko v ohni má, prirodzene, aj Indonézia. Už v roku 1999 sa pokúsila zvrátiť výsledok referenda tým, že podporila jednotky odporcov nezávislosti, ktorí rozpútali v krajine občiansku vojnu. Jakarta aj dnes čelí obvineniam, že v snahe znovu získať vplyv vo svojej bývalej provincii živí politický konflikt. Test pre OSN Aj keď prípad Východného Timoru sa v Európe príliš nemedializuje, neznamená to, že nie je dôležitý. V istom zmysle je to ukážkový prípad vbudovania demokracie pod dozorom OSN. Ak by sa prostredníctvom tohto procesu niektoré krajiny pokúšali presadzovať svoje záujmy, alebo by zlyhal z iného dôvodu, Spojeným národom by to výrazne zhoršilo povesť. A to si organizácia, ktorá má problémy presviedčať o svojej efektívnosti, nemôže dovoliť. Autor je publicista