Klientelizmus pri investičných stimuloch
Miliardy korún chce vláda vyčleniť na podporu investorov pri vytváraní nových pracovných miest. Postupovať bude už podľa nového zákona, ktorý však opozícia napáda, lebo vraj vytvára priestor na korupciu a klientelizmus vládnych úradníkov. Zároveň však cudne mlčí o tom, ako nespravodlivo a podozrivo sa štátna investičná pomoc rozdeľovala v uplynulých rokoch. Zákon o investičnej pomoci u nás začne platiť 1. januára 2008. Národná rada ho schválila ešte koncom októbra a jeho hlavným cieľom je zrovnoprávniť domácich a zahraničných investorov a motivovať ich na investovanie v zaostalejších regiónoch a do projektov s vysokou pridanou hodnotou. Dve miliardy na jediný rok Vládny kabinet Roberta Fica predložil do parlamentu zákon, ktorý výrazným spôsobom diferencuje podporu štátu vo vzťahu k regiónom so zaostávajúcou ekonomikou. Jednou z kľúčových zásad transparentných pravidiel tejto právnej normy je princíp, podľa ktorého v regiónoch, kde je nezamestnanosť o 50 percent vyššia, ako je slovenský priemer, budú môcť investori čerpať štátnu podporu už pri projektoch od 100 miliónov korún. V regiónoch s nezamestnanosťou o 25 percent vyššou bude táto možnosť pri projektoch od 200 miliónov Sk a pri priemernej nezamestnanosti na projekty od 400 miliónov Sk. Znamenalo by to, že napríklad na projekty v Bratislave nepôjde nijaká štátna podpora, naopak, najviac by mohli získať regióny na východe Slovenska. Celkove chce vláda na investičné stimuly vo forme priamej a nepriamej pomoci, ako sú napríklad príspevky na novovytvorené pracovné miesta, rekvalifikáciu pracovnej sily, či úľavy na daniach z príjmu a zvýhodnené prevody nehnuteľného majetku, vynaložiť dve miliardy korún. Financovať by sa mali najmä projekty vo sfére priemyselnej výroby, technologických centier, centier strategických služieb a cestovného ruchu. Opozícia však podrobila aj tento zákon ostrej kritike. Pritom sama nebola schopná včas pripraviť právnu normu, ktorá by moderne a reagujúc na reálne potreby slovenských regiónov, určila pre štátne investičné stimuly pravidlá. Predošlý zákon totiž platil len do decembra 2006. A hoci sa takéto dokumenty nepripravujú ani pár mesiacov, ba ani pol roka (ak má byť zákon kvalitný), Dzurindova vláda bola taká „zaneprázdnená“, že nový zákon, ktorý by platil už tento rok, jednoducho nepredložila na schválenie. Sama to nestihla, teraz má však voči novému zákonu mnoho výhrad. Podozrivé rozdávanie podpory Zákonu o investičnej pomoci opozícia vyčíta, že je vraj mäkší ako predošlé pravidlá, pretože okruh podporovaných oblastí z moderných technológií a poznatkovej ekonomiky rozširuje na celý priemysel. Okrem toho umožní vláde svojvoľne určovať lokality a zneužívať investičné stimuly a štátne financie na pomoc spriazneným podnikateľom. Politici v opozičnom tričku zrejme vychádzajú z vlastných skúseností a z čias, keď boli pri vládnom kormidle. Na rozdiel od ich vyhlásení možno toto tvrdenie oprieť o fakty z predošlých rokov. Stačí spomenúť napríklad to, ako rozdeľovali pomoc jednotlivým regiónom zo štrukturálnych fondov Európskej únie v skrátenom programovacom období rokov 2004 – 2006. Podporu viac ako 150 miliónov korún na financovanie projektov získali vtedy okresy Dunajská Streda s podpriemernou mierou nezamestnanosti, Komárno a Šaľa s nezamestnanosťou na úrovni priemeru, ale v košickom či žarnovickom okrese, kde je mimoriadne vysoká nezamestnanosť, nezískal podporu ani jeden projekt. K obdobným výsledkom sa dopracujeme, aj keď sa pozrieme na prerozdeľovanie týchto financií podľa počtu obyvateľov. Najväčší objem financií putoval opäť do okresov Dunajská Streda a Šaľa. Medzi podporenými však nie je ani jeden z okresov Banskobystrického, Košického a Prešovského kraja, teda oblastí s oveľa vyšším počtom obyvateľov. Tí istí politici však teraz hovoria o „rozdávaní peňazí“ zo strany terajšej vládnej garnitúry a nasadzujú si masku jediných spravodlivých. Pritom uvedené údaje vyslovene navodzujú podozrenia z klientelizmu, ktoré mohlo byť motivované nielen ekonomicky (pomoc spriazneným podnikateľom), ale aj politicky (pomoc oblastiam, v ktorých „kraľuje“ daná politická strana). Nemožno zabúdať, že na čele rezortu, ktorý koordinuje a medzirezortne riadi európsku pomoc, bol v tom čase nominant Strany maďarskej koalície. Naozaj je náhoda, že peniaze putovali do okresov južného Slovenska, ktoré na tom sociálne neboli tak zle ako iné, v ktorých však SMK nemá nijaké, alebo len veľmi slabé pozície? Potrebujeme investovať do infraštruktúry Je fakt, že ani ten najlepší zákon a výraznejšie investičné stimuly nemôžu prinútiť investora, aby išiel do regiónu, kde by si ho vláda priala mať. Takúto skúsenosť má terajší vládny kabinet napríklad s juhokórejskou firmou Samsung, ktorú si želal mať čo najďalej od Bratislavy. Firma, ktorá u nás preinvestovala už vyše 130 miliárd eur a vytvorila 3 000 nových pracovných miest, sa však udomácnila v Galante, kde má svoj najväčší európsky závod. Ďalší stavia vo Voderanoch pri Trnave, v blízkosti diaľnice. Čiže opäť na západe, a nie na východe Slovenska. Tento príklad však opäť dokazuje, aký veľký vplyv na rozhodovanie investorov má kvalitná cestná infraštruktúra. Aj preto je budovanie diaľnic a rýchlostných ciest jednou z priorít súčasnej vlády. Možno tiež očakávať, že Slovensko nielen vzhľadom na investičné stimuly (tie sa budú časom znižovať, v roku 2009 to bude napríklad 1,5 miliardy korún), ale najmä vďaka svojmu ekonomickému rastu, postupne prestane byť zaujímavým len z hľadiska lacnej pracovnej sily, ale pritiahne aj väčšie množstvo sofistikovanejších projektov s vyššou pridanou hodnotou. Zvýšením zamestnanosti, nárastom odvodov do fondov zdravotného a sociálneho zabezpečenia a rastom daňových príjmov by štát mohol získať – podľa odhadov ministerstva hospodárstva – až 7,7 miliárd korún ročne. Nehovoriac o podpore výskumu a vývoja, znížení rozdielov medzi regiónmi či zlepšení obchodnej bilancie. A to by v čase, keď naša krajina stojí pred bránami eurozóny, mohlo byť motivujúcim aj pre opozičných politikov. Autor je ekonomický publicista
