Šaľbiari krajčíri alebo je Boh nahý?
Sebavedomá a bojovná forma nového ateizmu má jednoduché heslo: „Niet neba, niet pekla, je len veda.“ V rámci ťaženia proti teizmu sa snaží obraz Boha vykresliť ako niečo nepodarené, škaredé a zbytočné. Teologický tábor oponentov tvrdí, že zo strany ateistov ide len o nepochopenie. Namiesto krásneho hodvábu vraj vidia len nahého kráľa. Za posledné tri roky vyšli desiatky bestsellerov s provokujúcimi titulmi ako Boh nie je veľký (Christopher Hitchens), List kresťanskému národu a Koniec viery (Sam Harris), Morálne myslenie (Marc Hauser), Zlomenie čara (Daniel Dennett), Šesť nemožných vecí pred raňajkami (Lewis Volpert) a Boh: Skrachovaná hypotéza (Victor Stenger), pokračujúc v štýle majstrovskej eseje Bertranda Russella Prečo nie som kresťan spred sedemdesiatich rokov (Zošity humanistov, č.1, 1998). Pápež nových ateistov Najúspešnejšia (1,25 milióna výtlačkov v angličtine, 51 týždňov na listine bestsellerov) je kniha oxfordského zoológa Richarda Dawkinsa, The God Delusion, čo sa dá preložiť ako Bludná predstava Boha. Jej cieľom je prebudiť v čitateľoch vedomie, že: 1. ateisti môžu byť šťastní, vyrovnaní, morálni a intelektuálne vyspelí ľudia, 2. že Darwinova teória prírodného výberu vysvetľuje ilúziu dizajnu (plánu, návrhu) nádherných živých vecí v prírode lepšie ako predstava nadprirodzeného dizajnéra, pretrvávajúca v mysliach veriacich od doby bronzovej, 3. rodičia naočkovávajú svojím náboženským presvedčením svoje deti vo veku, keď sú ešte príliš malé, aby pochopili význam viery 4. a že ateista má byť hrdý na svoj životný postoj a má ho dať svojmu okoliu na vedomie. Má sa hlasne dožadovať aspoň tolerancie, ak nie prijatia svojho svetonázoru. Je pravda, že Dawkins, „pápež nových ateistov“, dráždi veriacich provokujúcimi tézami. V prvom rade mieri na katolicizmus, a až potom na kresťanstvo a fundamentalizmy všetkých abrahámovských náboženstiev. Zásadne odmieta hypotézu akéhokoľvek Boha. Čo sa týka Boha Biblie, neváha ho charakterizovať ako „najnepríjemnejší charakter všetkých výplodov ľudskej fantázie: je žiarlivý a hrdý na to; malicherný, nespravodlivý a neodpúšťajúci čudák; pomstychtivý, krvilačný etnický čistič; ženy a homosexuálov nenávidiaci rasista; deti, aj vlastné, a národy vraždiaci odporný, velikášstvom trpiaci, zvrátene krutý, vrtošivo zlomyseľný tyran.“ Katolícku výchovu detí označuje za horší jav ako ich fyzické zneužívanie. Rasista a vojnový zločinec Religionisti vyčítajú Dawkinsovi a jemu podobným, že si dostatočne nepreštudovali látku, o ktorej píšu; že by mali študovať teológiu – potom by mohli štylizovať argumenty. Nejeden biskup a veriaci kritik hovorí: „Toto, čo kritizujete, nie je môj Boh alebo náboženstvo“. Nik nezašiel tak ďaleko ako traja reprezentanti protestantizmu (berlínsko-brandenburský biskup Huber), katolicizmu (hamburský biskup Jaschke) a za katolíckych laikov bývalý poslanec strany CDU Geissler v diskusii s Dawkinsom v nemeckej televízii 15. novembra tohto roku. Na Dawkinsovu kritiku fundamentalistického pridŕžania doslovného výkladu Písma, bežného najmä v USA, všetci traja odpovedali, že peklo nemá pre nich „veľký význam“. Podľa Jaschkeho katolícka cirkev nikdy nepripisovala peklu význam, podľa Hubera je „kritika pekla silnou stránkou modernej teológie“ a podľa Geisslera je „predstava pekla jednoducho nezlučiteľná s existenciou Boha“. Ako je zvykom, veriaci diskutéri upozornili na rozdiel medzi Bohom Starého a Nového zákona, čo Dawkins ani vyvracať nechcel. Mohol zabodovať, pretože títo páni zrejme nečítali desiatky jeho strán o tejto téme. Podľa neho znamená Ježiš „oproti oblude Starého zákona“ veľký pokrok. Na druhej strane však až s jeho osobou vstupuje na scénu pojem dedičného hriechu, pokánia a spasenia, čo predstavuje „sadomasochizmus, ktorého zlobe sa Starý zákon nevyrovná“. Základom kresťanstva je Biblia. Podľa E. Standinga sa v nej dočítame, že odjakživa existuje neobyčajne mocná a rozumná bytosť, ktorú nazývame Bohom. Ten sa raz z akejsi príčiny rozhodol stvoriť vesmír a venoval osobitnú pozornosť planétke Zem, pričom „stvoril“ veľký tresk a „riadil“ evolúciu. Všetku svoju pozornosť zameral na pár etnických skupín na Strednom východe, osobitne na Izraelitov, ktorých si vybral za „vyvolený národ“; zvyšok svetovej populácie ignoroval. Vydával početné primitívne, svojvoľné morálne a ceremoniálne zákony, zúčastnil sa kmeňových bojov o pôdu, nabádal k brutálnym činom, vojnovým zločinom, genocíde a únosom. Keď Rimania okupovali Stredný východ, rozhodol sa vystúpiť na verejnosť. Mystickým spôsobom prišiel na svet ako človek, narodiac sa z panny. Stelesnil sa ako židovský muž a putoval po krajine dnešnej Palestíny a Izraela, hlásajúc sociálne komentáre (bez návodu na politickú užitočnosť), liečiac vierou (vrátane vyháňania „diablov“ z postihnutých ľudí), robiac triky (vstal z mŕtvych a kriesil mŕtvych), hroziac večným zatratením (väčšine ľudstva) a oznamujúc blízky koniec sveta. Dal sa ukrižovať, aby sa mohol obetovať sám sebe pre dobro ľudstva. O pár dní nato vystúpil z hrobu, ukázal sa niekoľkým učeníkom (ktorí v neho už aj tak verili), „vystúpil“ na „nebesia“, a tam čaká na čas, keď sa vráti na Zem, aby súdil všetkých žijúcich ako aj (asi 50 miliárd) vzkriesených ľudí, čo dosiaľ žili na Zemi; väčšinu z nich (nás) odsúdi a vrhne do ohňovej jamy, ktorá potrvá večnosť. Pár vyvolených vezme so sebou do svojho „kráľovstva“ a tam bude s nimi večne šťastne žiť (E. Standing). O vzťahu tohto Boha k ostatnému obrovskému vesmíru nevieme absolútne nič. Hodváb, ktorý nevidieť Nejeden katolícky biskup bude protestovať, že on nevidí biblický príbeh v takomto zjednodušujúcom a zjavne nesympatickom svetle. Tento stručný súhrn je však podkladom pre ešte stručnejšie nicejsko-carihradské vyznanie viery platné viac-menej pre všetky kresťanské a katolícke cirkvi od štvrtého storočia, ktoré sa veriaci majú modliť aspoň každú nedeľu. Dawkins vo svojej kritike Biblie nič nepridáva, len niektoré skutočnosti nazýva súčasnými menami – napríklad vojnovým zločinom a genocídou, planétkou, vystúpením na verejnosť, šikovnými trikmi a podobne. Teisti stále tvrdia, že ateizmus nezabráni zlu; pri každej príležitosti opakujú neudržateľný argument, že jedine viera v Boha umožňuje existenciu etických štandardov. Z toho podľa nich vyplýva, že ateisti sa nemôžu správať mravne, keďže neveria v božského dohliadača, ktorý nás bude raz súdiť. Jednoznačná odpoveď je, že to neurobí ani náboženstvo, ktoré navyše zlo často zapríčiňuje. Podľa slov Weinbergera: náboženstvo je potrebné, aby dobrí ľudia robili zle. Podobnosť výrokov mnohých kritikov Bludnej predstavy Boha pripomenula P. Z. Myersovi rozprávku H. Ch. Andersena o cisárových šatách a napísal jej pokračovanie. Rozuzleniu bájky dal názov Krajčírova odpoveď: „Keď som čítal neslušné obžaloby teológie z pera pána Dawkinsa, uvedomil som si jeho nedostatok seriózneho vzdelania. Ukazuje sa, že nepozná zaujímavé úvahy kniežaťa Roderiga zo Sevilly o výborných exotických kožiach, z ktorých sú zhotovené cisárove čižmy, ani majstrovské dielo Belliniho o svetielkovaní cisároho klobúka s pávími perami. Celé školy sa roky venovali spisovaniu učených rozpráv o kráse cisárových oblekov a všetky dobré týždenníky majú rubriku venujúcu sa cisárovej móde; Dawkins to všetko ľahkovážne odmieta. Pochybovačne sa usmieva pri populárnom argumente svojho chýrneho krajana, lorda D. T. Sladkopisca, ktorý nás geniálne upozornil, že cisár na seba nedá nič z obyčajnej bavlny a že aj jeho spodná bielizeň je z najjemnejšieho hodvábu. Dawkins arogantne ignoruje tieto hlboké filozofické rozpravy a cisára surovo obžalúva z nahoty. Osobne mám podozrenie, že cisár možno nie je celkom oblečený (ako inakšie vysvetliť zjavnú lenivú nečinnosť v palácovej práčovni?), ale veď každý sa nejako vyrovná s problémom týchto šiat. Iba tento povýšenecký zbohatlík si nechce osvojiť vtipnosť našich elegantných kolied, a preto, keďže nie som schopný pochopiť podstatu jeho obžaloby, karhám ho pre jeho zlé maniere. Kým sa nezacvičí v parížskych a milánskych butikoch, kým si neosvojí rozdiel medzi obnosenými pumpkami a pokrčenými nohavicami, nedovoľme mu vyjadrovať sa o cisárovom vkuse! Jeho znalosti biológie mu môžu dať schopnosť rozpoznať hompáľajúce sa genitálie, ale nestačia na odborné posúdenie vlastností imaginárnych tkanív.“ Bol som zdesený, keď som v Newyorskom prehľade kníh čítal kritiku Bludnej predstavy Boha od H. Allena Orra. V hlave mi vírili len dve slová protestu: Krajčír šaľbiar. Páni, budete prekvapení, keď spozorujete, koľko argumentov proti Dawkinsovi patrí do kategórie vychvaľovania cisárových šiat. Profesor Richard Dawkins vedie v Oxforde Katedru verejného pochopenia vedy Charlesa Simonyiho, ktorú tento priekopník Microsoftu, miliardár maďarského pôvodu, založil v roku 1995. Pracovný preklad Bludnej predstavy Boha vyšiel na pokračovanie v Zošitoch pre humanistov.) Autor je publicista
