Médiá verzus alternatívne školy

V spoločenskom živote sa začína dvíhať vlna záujmu o tzv. alternatívne školy. Tento záujem sprevádzajú stanoviská, reportáže a články, ktoré však problematiku dostatočne neanalyzujú. Nevedú k vzniku odbornej diskusie, ale mnohokrát tvoria mienku v cieľovej skupine. Objektívne a vyvážené posúdenie témy či projektu si vyžaduje viac času, než koľko ho v súčasnosti majú redaktori. Médiá v prevažnej miere nesprostredkúvajú overené fakty a nevytvárajú pridanú hodnotu vo forme viacerých možných uhlov pohľadu vyplývajúcich z faktov. V snahe upútať verejnosť skresľujú fakty vytrhávaním z kontextu, kladením tendenčných otázok a zostrihávaním materiálu. Tento trend médií je pre čitateľov a divákov výzvou k samostatnému mysleniu a poznaniu, že „na slová je možné sa spoľahnúť len vtedy, keď si je človek istý, že ich funkciou je odhaľovať, nie zastierať,“ ako píše nemecká filozofka Hannah Arendtová. .týždeň – jednostranný pohľad Tému „alternatívnych škôl“ expresívnym spôsobom otvoril v októbri minulého roka časopis .týždeň 43/2006 a odvtedy zaznamenala v médiách rôzne premeny. Opäť ten istý časopis sa téme venoval v rozhovore s Ivanou Škodovou, ktorá v Banskej Bystrici vedie Centrum prevencie v oblasti siekt Integra. Z rozhovoru musel nezainteresovaný čitateľ získať dojem, že alternatívne školstvo ide pravdepodobne ruka v ruke so sektárstvom. V tomto duchu sa niesla i reportáž spravodajskej televízie TA3 v publicistickej relácii Čierny Peter, odvysielaná v októbri tohto roka. Žiaľ, málokto dnes robí rozdiel medzi jednotlivými alternatívami. Málokto si pri posudzovaní všimne, že alternatívna myšlienka stojaca napr. za súkromnou základnou školou waldorfskou sa realizuje len v metodickom prístupe, nie v obsahu učiva, pričom cieľom je zachovanie obsahu aj rozsahu potrebného vzdelania a skvalitnenie spôsobu nadobúdania a používania vedomostí. Paradoxné je, že médiá v prípade alternatívnych škôl kritizujú zameranie na tvorivosť, odstránenie memorovania encyklopedických informácií z vyučovacieho procesu, voľnosť pri tvorbe učebných osnov a využívaní vyučovacích metód – presne to, o čo sa prostredníctvom reformy pokúša rezort školstva. Na posúdenie miery, do akej je alternatívna myšlienka udomácnená v základných školách, nestačí párhodinová návšteva redaktorov či zástupcov inštitúcií, centier alebo ministerstva školstva. Rovnako ako pochopenie myšlienok filozofov či mysliteľov nestojí na ich vytrhávaní z kontextu a len niekoľkodňovom premýšľaní o nich. Pod vplyvom mediálnej povrchnosti Úroveň kvality alternatívnych škôl sa monitoruje. Ťažko predpokladať, že ak by výsledky monitoringu preukázali niečo zlé, ministerstvo školstva by existenciu takýchto škôl mlčky akceptovalo. Relevantné posúdenie kvality týchto typov škôl je založené jedine na vedomostiach, schopnostiach a sociálnej adaptabilnosti samotných žiakov. Aký dosah majú „zasvätené“ reportáže, ktoré ponúkajú tlačové i elektronické médiá, dokazujú napr. vyjadrenia učiteľa z Bilingválneho gymnázia C. S. Lewisa Martina Kríža (opäť v časopise .týždeň, v čísle 46/2007), ktorý už pravdepodobne akúkoľvek alternatívnu školu bude spájať so sektárskou manipuláciou. Dokážu stredoškolskí pedagógovia pristupovať k deťom z alternatívnych základných škôl bez mienky, ktorú získali prostredníctvom médií, t. j. pristupovať len na základe miery a kvality znalostí a schopností týchto detí? Stane sa napokon handicapom dieťaťa spôsob výučby v alternatívnej škole alebo mienka verejnosti o alternatívnej škole – mienka, ktorú šíria médiá? Demokracia je spojená so slobodou a sloboda je nevyhnutne spätá nielen so zodpovednosťou a s výberom z existujúcich možností, ale aj s tvorbou nových možností. To platí v akejkoľvek spoločenskej oblasti. Daňou za slobodu je riziko omylnosti. Radšej však kráčať životom slobodne s potenciálom omylu, než kráčať vopred nalinajkovaným smerom, ktorý síce zaručuje zdanlivú istotu (nie neomylnosť), ale neponúka možnosti vývoja a posunu. Na Slovensku vznikli a vznikajú nové typy škôl. Spôsob, akým k nim pristupujú médiá, poukazuje skôr na neodbornosť v médiách ako na neodbornosť v alternatívnych školách. Autorka je študentka filozofie na FF UK v Bratislave