Hádzanie hrachom (niekedy aj lentilkami)
V bratislavskom kníhkupectve a kaviarni Ex Libris bolo o zábavný, hudobno – divadelný program a občerstvenie aj tentoraz postarané. Pri krste novej, v poradí už ôsmej Kalendárky, feministického vzdelávacieho a publikačného projektu Aspekt sa hádzalo nie hrachom, ale lentilkami. A aj keď starej Blažkovej ešte vždy ostáva kričať na najvyššom kopci do vetra, alebo (ako inak) hádzať hrachom o stenu, krstné mamy tohtoročnej Kalendárky (opäť s praktickou pružinovou väzbou) – Jana Cviková a Jana Juráňová ju rovnako pružne – symbolicky pokrstili lentilkami. No a pre tých, ktorí ešte nevedia: Kalendárka je zapisovacia knižka (viď ilustračné foto), ktorá okrem priestoru na osobné poznámky a dôležité záznamy v roku upozorňuje (okrem iného) prostredníctvom krátkych textov, citácií a ilustrácií, aj na dôležité pamätné dni, akým je napríklad aj 29. február, ktorý je „Dňom navyše“ – teda „dňom na dokončenie všetkých domácich prác“, ako je napríklad aj umývanie okien od zaschnutých holubích bobkov. V krátkych ukážkach nám Kalendárka 2008 výstražne pripomína aj to, že napríklad aj čistenie topánok sa môže stať vedou, ba dokonca zručnosťou, ktorá si však vyžaduje dlhodobú prax! Blato (len?) na topánke „Prikrémovala si mi tam kus blata, vieš ako som sa hanbil?!“ kričal otec zhrozene na Ruženu, keď sa vrátil z jedného zo svojich stretnutí. Mohla mať vtedy tak trinásť. „Nič nevieš robiť poriadne?!“ Nevšimla si ten kus blata, asi bol mimoriadne dobre prilepený, lebo Ružena naozaj poctivo krémovala topánky, potom ich vyleštila, takže ak to ten kúsok blata vydržal, nemusel odpadnúť práve v čase, keď to otca, a cez neho aj Ruženu, najviac skompromitovalo. Bola pristihnutá pri niečom, čo neurobila vedome, a nemohla sa brániť. „Ja by som ti nikdy také niečo...“ otcovi sa zlomil hlas. Ružene to prišlo smiešne. Otec jej nikdy nekrémoval topánky. Kým to nerobila ona, robievala to mama. On si možno po sebe občas umyl vaňu, asi áno, a o to viac navrieskal na ktoréhokoľvek z nich, keď na to zabudli. Inak po sebe neurobil po celý život vôbec nič. Všetko robila mama. (Jedna z ukážok textov v Kalendárke – úryvok z knihy Jany Juráňovej – Orodovnice.) (Ilustračná fotografia: Aspekt)
