Čínska nová garda
V roku 2012 odstúpia v Číne zo svojich postovprezident Hu a premiér Wen. Uvoľnia miesto mladšej generácii lídrov. Kto bude viesť krajinu,ktorú niektorí pokladajú za budúcu superveľmoc,a ktorá je podľa iných plná sociálnych a environmentálnych problémov? O výmene na čele krajiny rozhodol už v októbri minulého roku 17. zjazd Komunistickej strany Číny. Do roku 2012 ešte ostáva veľa času, ale v krajine s „riadenou“ politikou, akou je Čína, je možné predpovedať favoritov štverajúcich sa na vrchol mocenskej pyramídy. Prvým z dvoch hlavných kandidátov je bývalý tajomník strany v Šanghaji Si Ťin-pching, a druhým je Li Kche-čchiang, šéf severovýchodnej provincie Liao-ning. Posledný zjazd oboch vyzdvihol do deväťčlenného stáleho výboru politbyra. Si Ťin-pching, „korunný princ“ strany a syn bývalého vicepremiéra, strávil väčšinu svojej kariéry v ekonomicky napredujúcich pobrežných provinciách na východe Číny. Naopak, Li Kche-čchiang je syn nízko postaveného vidieckeho predstaviteľa strany. Väčšinu kariéry strávil mimo prosperujúceho pobrežia v menej rozvinutých regiónoch Číny a postupne sa prepracovával hierarchiou komunistickej mládežníckej organizácie a strany. Spoločným znakom oboch kandidátov je vek. Obaja majú krátko po päťdesiatke, takže ak sa perspektívne v roku 2012 prepracujú na špicu, budú stále relatívne mladí. A na rozdiel od veľkej väčšiny bývalých lídrov strany, ani jeden z nich nie je inžinier. Si Ťin-pching má doktorát z práva (hoci začal ako chemický inžinier) a Li Kche-čchiang je ekonóm. V novo menovanom politbyre však v tomto ohľade nie sú výnimkami. Bývalý minister obchodu Bo Si-lai vyštudoval žurnalistiku, a bývalý generálny tajomník strany v provincii Ťiang-su, Li Juan-chao je zas doktor práv. Sú teda typickými zástupcami novej skupiny čínskych komunistických lídrov, ktorá sa môže menej technokraticky zameriavať na proces budovania ekonomiky a väčšmi sa sústredí na politické riadenie. Aj preto analytici predpovedajú postupnú zmenu štýlu, priorít a metód čínskej politiky. Väčšina týchto nových lídrov sa narodila po roku 1949, kedy v pevninskej Číne definitívne prevzala moc Komunistická strana. Univerzitné vzdelanie získali po reformách Teng Siao-pinga z konca 70. rokov. Mnohí z nich hovoria plynulo po anglicky, v porovnaní so svojimi predchodcami majú omnoho viac medzinárodných skúseností a Čínu počas svojho postupu na mocenský vrchol zažili ako neprestajne silnejúcu mocnosť. Väčšinou majú skúsenosti so zahraničnými podnikateľmi, lákaním zahraničných investícií, ekonomickou rekonštrukciou. Z tohto pohľadu sa dokonale hodia na úlohu, ktorú profesor Oskar Krejčí metaforicky popisuje slovami: „Čínski súdruhovia zistili, že kapitalizmus neporazia, tak sa rozhodli kúpiť si ho.“ Podľa komentátorov má zo spomínaného tandemu v súťaži o post čínskeho prezidenta a generálneho tajomníka strany v súčasnosti navrch Si Ťin-pching, Li Kche-čchiang zaostáva. Nič však nie je vopred jasné. Počas nasledujúcich piatich rokov sa budú obaja usilovať nájsť citlivú rovnováhu medzi posilňovaním vlastnej reputácie a snahou vyhnúť sa konfliktu so stále mocnou, hoci odchádzajúcou „starou gardou“, ktorý by mohlo vyvolať prílišné vybočovanie zo straníckej línie. Okrem toho, proces výmeny politickej elity bude zásadne závisieť aj od ekonomického a politického vývoja Číny. Dnes sa zdá, že rast východoázijského obra nemôže nič zadržať. Lenže viacerí pozorovatelia upozorňujú na zostrujúce sa sociálne konflikty v krajine, vyvolané odlišným vývojom regiónov, nerovným rozdelením profitov rýchleho rastu, ale aj zneužívaním moci na rozličných úrovniach. Okrem toho, industrializácia so sebou prináša negatívne environmentálne dôsledky a čím neskôr ich krajina začne riešiť, tým vyššiu cenu zaplatí. Bolo by nadnesené tvrdiť, že čínsky obor stojí na hlinených nohách. No jeho nastupujúca politická elita by si mala dávať dobrý pozor na polená, ktoré sa mu pod nohami začínajú objavovať. Autor je stály spolupracovník Slova
