Úspech vo volebnej generálke

Hoci Strana ľavice voľby v Hessensku a Dolnom Sasku zďaleka nevyhrala, prvý výraznejší volebný úspech v spolkových krajinách bývalého Západného Nemecka dáva tušiť, že strana má šancu vytvoriť životaschopnú alternatívu naľavo od sociálnej demokracie. Nemeckej politickej debate dominovali v posledných dňoch voľby v Hessensku a Dolnom Sasku. Mnohí ich považovali za „generálku“ pred budúcoročnými parlamentnými voľbami. Výsledok priniesol prekvapenie i niekoľko ponaučení. To prvé by si mali vziať kresťanskí demokrati. V snahe obhájiť kontrolu nad Hessenskom stavili v kampani na protiimigračnú rétoriku. Hoci u určitej časti voličov takýto spôsob obetného baránka nepochybne funguje, očividne ich nie je dosť – vo voľbách získala CDU len 37,8 percent hlasov, čo jej zabezpečilo 42 mandátov v 110-člennom parlamente. Z porážky konzervatívcov sa však sociálni demokrati nemajú veľmi prečo tešiť. Pod vedením Andrey Ypsilanti, ktorá ostro vystúpila proti tónu neznášanlivosti v kampani konzervatívcov, dosiahli len 36,7 percent, a teda aj zastúpenie 42 krajinských poslancov. Ani jedna z dvoch veľkých strán nedokáže získať dostatočnú väčšinu, a tak sú otvorené len dve alternatívy – replikácia „veľkej koalície“ CDU a SDP z federálnej úrovne, alebo spolupráca SPD so Stranou ľavice. Práve tá je veľkým prekvapením oboch krajinských volieb. V Dolnom Sasku získala 7,1 percent, v Hessensku 5,1 percent a tesne tak prekročila päťpercentnú hranicu na vstup do krajinského parlamentu. Nie je to nijaký ohromujúci výsledok, napriek tomu však pre stranu predstavuje víťazstvo. Konglomerát reformovanej postkomunistickej PDS z východu Nemecka a skupiny nespokojných sociálnych demokratov, ktorí odišli z SPD na protest proti liberalizačnému kurzu nastolenému Gerhardom Schröderom, doteraz dokázal uspieť prevažne v oblastiach bývalého Nemecka. Výsledok v Hessensku a Dolnom Sasku jej dáva možnosť pevne sa etablovať na celonemeckej federálnej úrovni. Ak chce Strana ľavice využiť šancu a vytvoriť trvalú alternatívu naľavo od SPD, bude musieť vyriešiť niekoľko problémov. Prvým je „komunistický biľag“, ktorý zdedila po PDS. Hoci stále viac voličov odmieta pristúpiť na takýto zúžený pohľad, Strane ľavice zužuje priestor v médiách aj koaličný potenciál. Druhým je latentný problém vnútorných rozporov. Strana totiž nevznikla len z dvoch rozdielnych skupín, ale aj tradícií. PDS bola reformovaná komunistická strana, síce s mnohými modernými názormi, ale aj s minulosťou, ktorá sa premietala do jej vnútrostraníckeho života. Skupina, ktorá sa oddelila od SPD, bola skôr „aktivistická“ – tvorili ju ľavicoví sociálni demokrati a radikálnejší odborári. Vo vnútri Strany ľavice sa zatiaľ darí nachádzať kompromisy a vyvažovať záujmy, no ak by v nej vypukli rozpory, môžu ju zraziť na kolená. Mnoho bude závisieť aj od budúceho kurzu sociálnych demokratov. Pod vedením nového predsedu Kurta Becka zahlásili pred časom „vľavo v bok“. Podľa výsledku v Hessensku a Dolnom Sasku sa však zatiaľ zdá, že to voliči vnímajú ako marketingový ťah, a nie ako skutočné priblíženie ich požiadavkám. V nemeckej politike sa začínajú rozdávať karty. Veľká partia sa začne už na budúci rok. Autor je spolupracovník Slova