Hľadá sa Taliban
Situácia v Afganistane sa zhoršuje. Úloha nového vysokého vyslanca OSN Lorda Ashdowna tak môže byť najmä v hľadaní kompromisu s Talibanom. Skryté napätie v Severoatlantickej aliancii vyplávalo na povrch, keď americký minister obrany Robert Gates v interview pre Los Angeles Times povedal: „Obávam sa, že nasadzujeme (vojenských) poradcov ktorí nemajú dostatočný výcvik a obávam sa, že tam máme niektoré vojenské jednotky, ktoré nevedia ako robiť protipovstalecké operácie... Väčšina európskych jednotiek, jednotiek NATO, nie je trénovaná v protipovstaleckom boji. Boli trénované na boj z obdobia studenej vojny.“ Zlyhanie NATO Pre predstaviteľov ostatných krajín NATO to bolo prekvapenie a urážka. Ale vojna v Afganistane smeruje k porážke. Na híringu pred Výborom Senátu USA pre ozbrojené sily Gates 11. decembra 2007 priznal: „Ak mám zhrnúť súčasnú situáciu v Afganistane, povedal by som, že existuje dôvod na optimizmus, zmierňuje ho však opatrnosť.“ Podľa Gatesa misia NATO „odhalila skutočné limity toho, ako je Aliancia organizovaná, vystrojená, či ako funguje. Myslím že problémy vyrastajú aj z rozličných spôsobov, akými spojenci vnímajú podstatu Aliancie v 21. storočí.“ Slová nespokojnosti podčiarkol Pentagon tým, že 15. januára poslal dodatočne do Afganistanu 3 200 vojakov. Problémom je neochota členov NATO poskytnúť nové jednotky. Okrem politických nezhôd o cieľoch a vedení vojny pramenia aj v stále silnejších protivojnových náladách. Nemci nechcú svoje jednotky v Afganistane, podobné nálady sú aj v Kanade. Holandsko možno do jesene stiahne 1 600-členný kontingent z nepokojnej provincie Uruzgan na juhu krajiny. Gates vo svojej kritike čerpá zo štúdie generála Davida W. Barna, ktorý viedol od októbra 2003 do mája 2005 ozbrojené sily v Afganistane, uverejnenej v prestížnom časopise Military Review. Podľa nej boli Američania v boji proti povstalcom úspešní do konca roka 2006, keď prišli sily NATO. Barno obviňuje európskych partnerov z príliš tvrdej taktiky (európske krajiny tvrdia, že je to presne naopak). Okrem toho kritizuje nedostatok koordinácie, roztrieštenú stratégiu, taktiku a velenie. Čiastočná pravda Časť kritiky sa môže zakladať na pravde. Tolerancia Afgancov voči zahraničným vojskám sa stráca. NATO sa úzko zameriava na vojenskú dimenziu konfliktu. A nakoniec, hlavným ťažiskom konfliktu už nie sú Afganci, ale „nepriatelia“. Vláda Hamida Karzaia zlyhala v boji proti korupcii, zločinu, chudobe a kvitnúcemu obchodu s narkotikami. Karzai tak stráca dôveru verejnosti. Väčšina obyvateľov už NATO nevníma ako nástupcu pôvodne populárnej medzinárodnej intervencie, ale ako neschopnú zahraničnú silu. Nemožno však zabúdať na to, že aliancia túto bezvýslednú vojnu zdedila. Víťazstvo v nej nebolo možné ani koncom roku 2006. Keď sa ministri obrany NATO zhromaždili vlani v novembri v nórskom Noordwijku, aby si pripomenuli prvé výročie misie, vo vzduchu visela kríza. Nijaká krajina nechce prisľúbiť nových mužov. Nemecko, Francúzsko, Taliansko a Španielsko trvajú na tom, že ich vojakov nemožno využívať v bojových operáciách. Líšia sa aj názory na vojnovú doktrínu. Výsledkom je „balkanizácia“ Afganistanu – každá krajina ovláda a riadi „svoj“ kúsok územia. V takejto situácii prichádza do Kábulu Lord Ashdown v role mimoriadneho vyslanca OSN. Ako vysoký predstaviteľ EÚ v Bosne a Hercegovine si na účet pripísal relatívny úspech pri upokojovaní násilnej, vojnou zničenej balkánskej krajiny. Všetko naznačuje, že v Afganistane bude chcieť byť kontaktným bodom medzi Karzaiovou vládou, medzinárodnými jednotkami, policajnou misiou EÚ a kontingentom OSN. A okrem toho bude chcieť koordinovať rekonštrukciu. Hra na hľadanie vinníka však bude veľmi pravdepodobne akcelerovať a koordinácia bude zložitá. Lord Ashdown je silná osobnosť, ale je otázne, či to bude stačiť. Kompromis s Talibanom Skutočná Ashdownova misia však môže byť v niečom inom – ako nájsť kompromis s Talibanom. Práve vylúčenie Talibanu je bezpochyby hlavným dôvodom, prečo sa vyostrili problémy v Afganistane a Pakistane. Taliban dnes reprezentuje predovšetkým Paštúnov, a zapojenie tejto silnej etnickej skupiny do snáh o mier je nevyhnutné. Kým budú Paštúnom popierať ich historickú úlohu v Kábule, v Afganistane nebude pokoj a Pakistanu bude vždy hroziť kríza. Možno aj preto si generálny tajomník OSN Pan Ki-Moon vybral za zástupcu vo vojnou zmietanej krajine Brita. Lord Ashdown bude musieť kráčať po tenkom lane medzi New Yorkom, Washingtonom, Londýnom, Rijádom, Islamabadom a Kábulom. Británia chápe paštúnsky problém. Chápe, že vyslanie amerických špeciálnych jednotiek na pakistanské územie obývané odbojnými kmeňmi, americký dohľad nad pakistanskými raketami ani víťazstvo al-Kájdy v Pakistane nie sú práve na programe dňa. Zlyhanie americkej stratégie Záverom je, že americká stratégia zlyhala v skutočnosti už v období rokov 2003 –2005, teda pred príchodom jednotiek NATO. To bola kľúčová fáza, v ktorej stále existovala možnosť prizvať Taliban do afganského vnútropolitického dialógu o zmierení. Lenže pre Biely dom boli v roku 2004 prioritou prezidentské voľby a „vojna proti terorizmu“ sa zmenila na dojnú kravu americkej politiky. Republikánska administratíva potrebovala nepriateľa skrývajúceho sa v horách Hindukúšu, ozveny bombardovania vo vzdialených afganských horách boli dobrým pozadím pre boj s demokratickým protikandidátom Johnom Kerrym. Nasadenie prezidenta Karzaia do prezidentského paláca v Kábule pomohlo predstavovať Afganistan ako úspech. Situácia sa začala obracať v polovici roku 2005. Porazený Taliban sa začal znovu zbierať a vojna v Iraku začala pohlcovať všetky zdroje potrebné pre Afganistan. Teraz má vojnu zachrániť Británia – nie zbraňami, ale rokovaním. NATO nebude aktívny partner. Lord Ashdown má mandát od OSN. Biely dom mu v podstate verí. Ovláda logaritmy zložitej politiky Európskej únie. A bude čerpať rady a pomoc z Londýna, ktorý ich chce úzko koordinovať s Rijádom a Islamabádom. Lord Ashdown je okrem iného nadaný polyglot, ktorý hovorí plynulo čínštinou a viacerými inými jazykmi. Možno už hovorí aj po paštúnsky. Bude to potrebovať, keď pôjde hľadať do Kyberského priesmyku Taliban na rokovania. Článok bol uverejnený v denníku The Hindu Redakčne upravené a krátené
