Rusko – obeť narkoagresie

Intervencia v Afganistane zatiaľ nedokázala znížiť riziko terorizmu ani potlačiť Taliban. Dokonca viedla k obrovskému nárastu obchodu s narkotikami, ktorý sa mimoriadne negatívne podpisuje na Rusku. V komentári pre indický denník The Hindu píše Vladimír Radjuhin o obrovskom drogovom probléme Ruska a v jeho súvislosti so situáciou v Afganistane. V krajine, ktorá už aj tak bojuje s poklesom populácie, je zo 142 miliónov obyvateľov 6 miliónov drogovo závislých. Od kolapsu ZSSR je to dvadsaťnásobný nárast. Podľa ruskej Federálnej služby pre kontrolu drog v krajine drogu aspoň raz vyskúšalo cca 30 až 40 miliónov ľudí a 80 tisíc ľudí ročne umiera na následky závislosti. Drogy sa stali súčasťou subkultúry ruskej mládeže. Podľa ministra vzdelávania Andreja Furšenka s nimi má skúsenosť asi 45 percent univerzitných študentov. Situácia zašla tak ďaleko, že moskovská municipalita chce tento rok zaviesť povinné drogové testy pre všetkých vysokoškolákov. Ďalší na rade môžu byť žiaci – podľa prieskumov poznajú drogy až štyria z piatich mladých Rusov. Prezident Putin označil problém za „národnú kalamitu“. Katastrofický nárast užívania drog úzko súvisí so sociálne bolestivou transformáciou krajiny. Lenže úlohu zohrávajú aj vonkajšie faktory prispievajúce k relatívne ľahkej dostupnosti drog. Jedným z dôsledkov dezintegrácie ZSSR bolo, že sa Rusko za noc stalo najvyužívanejšou trasou transportu drog zo strednej Ázie do Európy. V krátkom čase stratilo kontrolu nad asi 5000 kilometrami hraníc v strednej Ázii a na Kaukaze (pričom nástupnícke krajiny ju nedokázali dosť dobre zabezpečiť), a na druhej strane Rusku pribudlo asi 8000 kilometrov štátnej hranice, ktorá bola predtým len vnútornou, nominálnou, a teda nemala vybudovanú dostatočnú infraštruktúru. Podľa Federálnej služby pre kontrolu drog pochádza dnes 90 percent heroínu predávaného v Rusku z Afganistanu. V roku 2000 Taliban zakázal pestovanie makovíc (hoci nie je jasné, či z náboženských dôvodov alebo v snahe zvýšiť cenu na globálnych trhoch) a produkcia klesla na historické minimum 185 ton. Invázia vedená Spojenými štátmi americkými však rozvrátila ústrednú kontrolu nad krajinou a produkcia narástla až na minuloročných 8200 ton, čo je 93 percent globálnej výroby heroínu. Nejde pritom len o neschopnosť Karzajovej vlády a medzinárodných jednotiek kontrolovať krajinu. Podľa Radjuhina sa v ruskej tlači a vo vyhláseniach politikov stále častejšie objavujú podozrenia, že sú do tohto „obchodu“ zapojení. V decembri povedal ruský veľvyslanec v Afganistane pre spravodajský kanál Vesti-24, že podľa nepotvrdených správ sa na transport drog z krajiny využívajú americké vojenské lietadlá. Podobné špekulácie a nepotvrdené informácie sa objavili aj v iných médiách. Ich skutočným prameňom môže byť, samozrejme, iba ruská frustrácia z neschopnosti USA a síl NATO zhatiť silnejúcu drogovú záplavu. Aj preto sa Rusko, Čína a postsovietske stredoázijské republiky rozhodli pomôcť si vlastnými silami. Minulý rok sa Organizácia šanghajskej spolupráce a Organizácia kolektívnej obrany (obranný pakt šiestich stredoázijských postsovietskych republík pod patronátom Moskvy) dohodli na spoločnom boji proti drogám. Cieľom je vytvorenie „protidrogového“ pásu okolo nestabilného Afganistanu. Autor je spolupracovník týždenníka Slovo