Ženy svetlú budúcnosť nemajú

Bolo to na prelome minulého a predminulého storočia, keď do verejného života začali stále viditeľnejšie vstupovať ženy – aktivistky za práva nežného pohlavia. Sufražetky boli vtedy mnohým mužom, najmä z vyšších spoločenských vrstiev, na smiech, ale na druhej strane, u nejedného vyvolávali aj obdiv a rešpekt. Boli to predovšetkým muži pôsobiaci v širokom robotníckom (spoločenskom) a sociálnodemokratickom (politickom) hnutí, ktorí aktivistky za práva žien brali nielen vážne, ale ich aj podporovali. Boj za ekonomické a sociálne práva nikdy nebol bojom jedného z pohlaví: týkal sa mužov i žien zároveň. Zotročovaní muži by totiž svoje práva bez pomoci zotročovaných žien nikdy nevybojovali. A zďaleka by nestačila podpora v podobe domácich prác, aby sa muži mohli venovať „politike“. Hoci pre vtedajšie aktivistky by dnešné práva žien boli tým najkrajším snom, musíme sa hanbiť, ak si uvedomíme, akými zmenami odvtedy prešla spoločnosť i hospodárske systémy. Najnovšie údaje opäť potvrdili hlboké rozdiely v platovom ohodnotení mužov a žien bez rozdielu vzdelania, pracovného zaradenia, vykonanej práce. Podľa riaditeľa firmy Trexima, ktorá robí prieskumy a analýzy v oblasti práce a miezd, Gejzu Mihálya, zarábali ženy u nás vlani v priemere o štvrtinu menej ako muži. Priepastný rozdiel nielen v podobe percent, ale aj korún: vzhľadom na minuloročnú priemernú hrubú mzdu to predstavuje až 6000 korún mesačne! Gejza Mihály tvrdí, že rozdiely sa „veľmi pomalým tempom,“ ale predsa len zmenšujú. Aké to tempo v skutočnosti je, naznačuje porovnanie výsledkov rovnakého prieskumu Štatistického úradu (ŠÚ) SR z roku 2002, keď rozdiel v zárobku mužov a žien dosiahol v priemere 28 percent v neprospech tých druhých. Ak sa za 5 rokov rozdiel zmenšil len o 2,2 percenta, tak sa pri takomto tempe ženy rovnakej mzdy ako muži dočkajú asi o 70 rokov! Už aj tento údaj zamrazí, ešte horšie však je, že podľa všetkého ani to nebude pravda. Podľa ŠÚ SR bol totiž tento rozdiel v roku 1997 iba 21,5 percenta. Takže medzi rokmi 1997 a 2002 sa rozdiely v odmeňovaní oboch pohlaví nezmierňovali, ale prehlbovali, čo môže súvisieť s hospodárskou recesiou na konci poslednej Mečiarovej vlády, radikálnymi „šetriacimi“ balíčkami a postupnou „reprivatizáciou“ v čase prvej Dzurindovej vlády, keď k nám vo veľkej miere začali prichádzať zahraniční investori a desiatky podnikov „kapali“ jeden po druhom. Ak sa jednoducho ekonomike nedarí, prvé to pociťujú ženy. Sufražetky sa už podľa všetkého, aspoň v pôvodnej podobe, nikdy nevrátia. Je však hanbou našej čoraz vyspelejšej kapitalistickej spoločnosti, že ak by sa to stalo, mali by čo robiť. Autor je TV moderátor a novinár Pôvodne vyšlo na jeho blogu na www.joj.sk