Hlasovanie za nového vyvoleného
Českí politici si potiahli šichtu až na víkend – parlamentné voľby nového prezidenta sa im natiahli z piatka na sobotu a v noci sa veru nespalo. Ale ani sa nežúrovalo. Po piatkovej prehliadke neschopnosti plnej trápneho handrkovania o pravidlách sprevádzaného ešte trápnejšou prestrelkou invektív a po noci prebdenej politickým pretláčaním nadišla sobota v znamení dramatických epizód. Traja volitelia, ktorí nezvládli adrenalínové vypätie, si pomýlili trochu netypické pravidlá tejto reality šou s o niečo pochopiteľnejšími vyvolenými a odišli. V hre ostalo už len 278 súťažiacich. Ale aj keď sa podľa predchádzajúceho vývoja môže zdať, že aj vo voľbách zvíťazí ten z nich, kto vydrží najdlhšie, o miesto na Pražskom hrade hrajú iba dvaja. Václav Klaus, antizelený euroskeptik a obhajca titulu a liberálny ekonóm Jan Švejnar s (aj) americkým občianstvom. Ktovie prečo si česká ľavica z tejto lákavej ponuky nevie vybrať. Komunistov nerozhodnosť doviedla dokonca až k avizovanému zdržaniu sa hlasovania v treťom kole. Totiž, aj napriek ukážkovej dramaturgii hodnej vyhlásenia výsledkov superstar – výsledky druhého kola zverejnil beťár Vlček až na druhý deň ráno – poslanci a senátori ani na druhý raz nezvolili prezidenta a všetko si zopakujú o týždeň. Jednoducho, bratia Česi opäť dokázali, že majú súťaživého ducha a zmysel pre dramatično. Nielenže nakrúcajú lepšie filmy a zábavnejšie seriály ako my, ale ešte aj nudné parlamentné voľby si dokázali zorganizovať tak, aby mali v televízii vyššiu sledovanosť ako prvoligový futbal. My sme na aké-také vtiahnutie diváka do deja museli pristúpiť k priamej voľbe prezidenta, susedom sa to podarilo aj bez toho, aby mohol bežný Čech poslať svojmu favoritovi čo i len esemesku. Celý národ sedí prilepený k obrazovkám, ešte aj Slovač si opäť ladí čété. Všetci s napätím očakávajú piatok a v hlavách manažérov slovenských komerčných televízií sa možno rodia myšlienky na odkúpenie autorských práv. Veď čo keby sme si nakrútili remake? Škoda, že spojovateľka na Pražskom hrade odmieta kohokoľvek prepojiť na režiséra. A škoda, že sú voľby v Čechách len raz za päť rokov. Pri žiadnej inej šou, ani len pri americkom sitcome tak nechutia čerstvé pukance. Aj keď – dajme sa prekvapiť. Ktovie, aké predstavenia pre nás nachystá ten z dvojice najneľavicovejších možných kandidátov, koho napokon uznajú hodným svojich hlasov neočakávaní hráči na ťahu – komunisti. Anonymný scenárista českej politiky možno už má so svojím zatiaľ bezmenným pravicovým prezidentom zvoleným ľavičiarmi zámery hodné (ne)dávno minulého bezvládia, pri ktorom sme sa tiež dobre pobavili.
