Komisia kľučkuje, ale na euro sme pripravení

V posledný januárový deň Európska komisia (EK) hodnotila tzv. Konvergenčný program Slovenska, ktorý je vlastne akousi „cestovnou mapou“ na prijatie eura v roku 2009. V tejto súvislosti EK odporučila vláde SR uskutočniť ďalšie štrukturálne reformy na zlepšenie výkonnosti trhu práce a zaviesť prísnejšiu fiškálnu disciplínu s cieľom udržať inflačné tlaky na potrebnej úrovni. Na prvý pohľad vyzerá hodnotenie Konvergenčného programu Slovenska zo strany Európskej komisie ako dosť kritické. Vláda ho však považuje za štandardné, ničím sa nelíšiace od predchádzajúcich hodnotení. S niektorými závermi EK, vyplývajúcimi z analýzy programu, však nesúhlasí a má na to aj dostatok dôvodov. Protiinflačný rozpočet Eurokomisár pre finančné záležitosti Joaquín Almunia napríklad v súvislosti s infláciou na Slovensku vyzýva vládu, aby sprísnila rozpočtovú politiku. Pritom ešte v decembri minulého roku za silné stránky reformného procesu na Slovensku a obranu pred inflačnými tlakmi Európska komisia označila práve predpokladané znižovanie deficitu verejných financií pod tri percentá hrubého domáceho produktu (HDP) v roku 2007. Konštatuje sa to vo výročnej správe Európskej únie pre rast a zamestnanosť, ktorú zverejnila práve EK. Navyše vlaňajší deficit bude pravdepodobne ešte o pol percenta nižší ako plánovaný a dosiahne úroveň 2,5 percenta alebo dokonca len 2,3 percenta HDP. V porovnaní s okolitými krajinami takéto pozitívne štatistické ukazovatele nedosahuje nikto. Tlaky Bruselu na rozpočtovú politiku vlády SR môžu teda zákonite vyvolať viaceré otázniky. Za minuloročným rozpočtovým deficitom, ktorý je oproti predpokladanému nižší zhruba o 14,8 miliardy korún, možno vidieť nielen vyššie príjmy o takmer 12 miliárd korún, ale aj o tri miliardy nižšie výdavky. A to pri plnení hlavných bodov sociálneho programu súčasného vládneho kabinetu. Spomeňme len podporu hypotekárnych úverov, zvýšenie minimálnej mzdy, vyplatenie vianočných príspevkov dôchodcom, zníženie DPH na lieky, atď. O dobrom hospodárení vlády v roku 2007 svedčia aj slová hlavného analytika UNICREDIT Bank Viliama Pätoprstého, ktorý povedal, že „podľa prepočtov bol minuloročný rozpočet dokonca protiinflačný, čo znamená, že spomaľoval rast cien“. Buďme realisti Dôležité je to najmä preto, že maastrichtské kritériá na zavedenie eura povoľujú kandidátskym krajinám infláciu len o 1,5 percenta vyššiu, ako je priemer troch najlepších krajín Európskej menovej únie. Podobná situácia ako vlani by sa mohla zopakovať aj v tomto roku a schodok vo verejných financiách by mohol byť opäť nižší ako naplánovaný schodok vo výške 2,3 percenta HDP. Vláda chce pritom naďalej dôsledne plniť aj svoje sociálne ciele, či už ide o zvýšenie príspevku pri narodení prvého dieťaťa na 25-tisíc korún, podporu mladých rodín, rozšírenie možnosti kúpeľnej liečby, výstavbu 50-ich multifunkčných športovísk a podobne. Eurokomisár pre finančné záležitosti Joaquín Almunia zdôrazňuje, že rýchly rast ekonomiky – v minulom roku sme dosiahli rast HDP vo výške 9 percent oproti predpokladaným 8,9 percenta – mala vláda využiť na to, aby cieľ znížiť schodok pod jedno percento výkonu ekonomiky dosiahla čo najskôr. Podľa Konvergenčného programu chce Slovensko skresať deficit na 0,8 percenta až v roku 2010, čo Európskej komisii zrejme prekáža. Podľa nej by si mala naša krajina rýchlejšie vytvoriť bezpečnú rozpočtovú rezervu, aby aj takto zabránila možným inflačným tlakom. Znižovanie schodku vo verejných financiách však vláda považuje za dostatočne rýchle. Veď ak aj za tohto stavu niekto tvrdí, že tento proces by mal byť rýchlejší, nevychádza z reálnych možností Slovenska, ktoré potrebuje investovať do rozvoja infraštruktúry, do školstva, vzdelania, do vedy a výskumu a navyše sa vyrovnať aj so zvýšenými finančnými nárokmi dôchodkovej reformy. „Tempo znižovania deficitu verejných financií a celková fiškálna konsolidácia na Slovensku sú dostatočné a nemali by byť prekážkou vstupu Slovenska do eurozóny“, povedal premiér Róbert Fico v závere minulého roka na stretnutí s Joaquínom Almuniom v Bruseli. Rozpočtová politika je nastavená tak, aby deficit verejných financií bol v nasledujúcich rokoch vyrovnaný a miera inflácie dlhodobo udržateľná, tvrdia zhodne Ministerstvo financií SR, ale i zástupcovia Národnej banky Slovenska v snahe rozptýliť obavy eurokomisára. Slovinsko strašiakom Keď Európska komisia považuje za najväčšie riziko v plnení maastrichtských kritérií infláciu, vie prečo. Za rastúcou infláciou sa ukrývajú najmä zvýšené ceny potravín, ropy, pohonných hmôt a energií; a to v celej eurozóne. Ako príklad možno uviesť Slovinsko, ktoré prijalo spoločnú menu v minulom roku a odvtedy tam inflácia dosahuje rekordné hodnoty. Zástupcovia komisie sa obávajú, aby sa podobný vývoj neodohral aj u nás. To, že sa rast cien vymkol spod kontroly, zahatalo napokon cestu do eurozóny aj Litve. Stanovené inflačné kritérium pritom nesplnila len o sedem desatín percenta. S rastom cien potravín či energií sa však musia porátať aj najvyspelejšie krajiny únie. Už teraz niektoré z nich, napríklad Taliansko, dlhodobo neplnia maastrichtské kritériá. Aj preto vláda SR a jej sociálni partneri – Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení SR, Republiková únia zamestnávateľov, Konfederácia odborových zväzov SR a Združenie miest a obcí Slovenska – podpísali Deklaráciu spoločenskej zhody zaviesť a používať euro v SR. Podstatná časť tohto dokumentu sa týka nielen vlády, ktorá bude po prijatí eura monitorovať vývoj cien vybraných tovarov a služieb, ale i záväzkov sociálnych partnerov prijať také mechanizmy, ktoré by eliminovali prípadné pokusy zneužiť prechod na euro na neodôvodnené zvyšovanie cien. Súčasťou deklarácie je aj dohoda o raste miezd v nadväznosti na rast produktivity práce, čo by malo taktiež pomôcť udržať infláciu na uzde. Rozhodne sa v máji V každom prípade rozhodnutie, či naša krajina prijme euro od začiatku roka 2009, padne už o tri mesiace. Podľa viacerých odborníkov a ekonomických analytikov to bude signál aj pre ďalšie európske krajiny, ktoré o zavedení eura zatiaľ len uvažujú. Či pôjde o signál pozitívny alebo negatívny a či spoločná mena nie je len „hračkou v rukách eurokomisárov“, ale či má byť účinným nástrojom na približovanie životnej úrovne nových členských krajín únie k životnej úrovni západnej Európy, sa teda čoskoro ukáže. Ak sa Slovensko napriek dodržaniu konvergenčných kritérií do eurozóny nedostane, vyvolá to zrejme značné problémy i v ostatných kandidátskych krajinách. V Maďarsku, Poľsku či v Českej republike by sa mohli vážne pýtať, na čo robiť úspornú hospodársku politiku, poväčšine spojenú s množstvom nepopulárnych krokov, keď ich hlavný cieľ – vstup do eurozóny, môže byť zmarený politickým rozhodnutím. Autor je ekonóm