Nemaľujme čerta
Počuli ste už o Náhornom Karabachu, Južnom Osetsku či Abcházsku? Ak sú vaše informácie chabé, nemusíte sa obávať. Je totiž veľmi pravdepodobné, že mediálny kurz politického zemepisu sa týmto témam bude čoskoro venovať. Máte chuť na adrenalínové predstavenie? Ak ste nestihli Kosovo, nech sa páči! Ako pre vás tu už čoskoro máme oslavy nezávislosti Baskicka. Masky na tvárach nebudú znamenať len karneval a pyrotechnika už vôbec nie zábavu. A pre naozaj náročných máme v ponuke Kurdistan – zaručené kobercové nálety aj ťažké pozemné boje. Kartografi zažívajú boom. Včerajšie mapy sú už zastarané a tie dnešné dlho nevydržia. Ohnisko konfliktov sa rozširuje a pod heslom stability sa rúca všetko, čo malo akú takú platnosť. Medzinárodné právo, aj svojbytné kultúrne hodnoty sú nebezpečným reliktom, ktorý bráni všestrannému rozvoju – teda ak pod slovom všestranný rozumieme hospodársky. Ale veď, nakoniec, aký iný by aj mohol byť. Kosovo čaká ružová budúcnosť. Do krajiny prídu investori, porastie HDP aj zamestnanosť a táto teraz už samostatná krajina prestane páchať druhý najväčší hriech súčasnej doby. Nie, nejde o vyháňanie a vraždenie Srbov, ale o mizivý až nulový export. A pritom vyvážať má čo – hnedé uhlie, olovo, zinok, nikel, meď či magnezit. To všetko je príležitosť, ktorú neradno prepásť. Dlhy sú totiž veľké. Ani vyzbrojovanie UCK, ani financie na budovanie infraštruktúry, výstavba alebo potraviny nie sú a nikdy neboli charitou. Stačí sa pozrieť, ktoréže to štáty dotovali Kosovo a porovnať s tými, ktoré okamžite privítali vyhlásenie nezávislosti. A vraj náhoda je blbec. Možno sa oplatí aj sledovať, z akých krajín budú pochádzať firmy podieľajúce sa na obnove tejto krajiny. Začne sa totiž výpredaj nerastného bohatstva. Inak to ani byť nemôže. Kosovo predsa nemá kapitál ani know-how. Ale zato má pracovnú silu s tou správnou charakteristikou – lacnú. Samostatnosť je už raz taká. Netreba si ju mýliť s najväčším hriechom súčasnosti, ekonomickým nacionalizmom. Neochota poskytnúť bohatstvo krajiny sa trestá. Samostatnosť predsa už z definície znamená presný opak – zbaviť sa národného bohatstva, prispôsobiť sa a stať sa závislým od svetových trhov, ktoré opäť z definície samotnej predsa poskytujú slobodu. Takže po výpredaji príde druhá dôležitá časť: kosovské obyvateľstvo s nadšením víta ekonomické reformy. Privatizácia, deregulácia – a keď všetko pôjde ako po masle (čo nemusí, pretože aj tam sa určite nájde dosť pomýlených spiatočníkov, ktorým sa to nebude páčiť), tak aj dôchodková a zdravotná reforma príde. Bez šetrenia to nepôjde, dlhy sú veľké. A potom zostane už len jedna maličkosť. Demokratizácia však určite nebude problémom. Ak si uvedomíme akým rýchlym a závažným prerodom prešiel kosovský vodca Hashim Thaci, stačí len mávnuť rukou. Ešte predvčerom vrah a terorista, dnes demokratický líder musí byť dostatočnou zárukou. Kultúrne vzorce, kolektivistické myslenie a klanové štruktúry? Ak sa to nepodarí dobrákovi Hashimovi, tak sa toho balastu Albánci zbavia najneskôr vtedy, keď si už budú sami šetriť na dôchodok. Ale späť k adrenalínovým predstaveniam. Kosovo odpadáva, veď komu by sa už chcelo čítať o protestoch zamestnancov a o tom, že na dôchodok tam možno šetriť v tých istých troch poisťovniach ako u nás. V každom prípade netreba maľovať čerta na stenu. Nuda nehrozí. Nepriateľov prosperity a slobody je viac než dosť: Srbsko, Irán, Rusko, Venezuela atď. A extrémistov pribúda aj v oázach mieru a slobody. Keby aj neboli, nejakých už vyrobíme.Táto sloboda a prosperita ich totiž nevyhnutne potrebuje – ako čerta na stene.
