Keď sa črepy spoja do celku
V sparný deň roku 1935, keď horúčava prekročila hranicu znesiteľnosti, sa na anglickom vidieku odohrali dve závažné veci. Cecilia Tallisová rozbila rodinnú vázu z obdobia dynastie Ming a jej sestra Briony zničila dva ľudské životy. O 66 rokov neskôr sa odohrala iná závažná udalosť, ktorá však ostala bez tragických následkov. Ian McEwan napísal knihu Pokánie. Okrem toho, že Pokánie niekoľko týždňov okupovalo prvú priečku bestsellerov v zozname New York Times a vyhralo W. H. Smith Literary Award, bolo nominované aj na dve najvýznamnejšie anglické ceny za prózu, a to Whitbreadovu a Bookerovu cenu. Prebrodiť sa – v tom najlepšom zmysle slova – knihou, kde každé slovo, každá veta zapadne do kontextu ako chýbajúci kúsok skladačky, a pritom sa sama osebe stáva čitateľským zážitkom – môže byť čítanie takého textu čímsi iným ako čistým potešením? Tam, kde by iný autor s ľahkosťou skĺzol do nudnej popisnosti, McEwan buduje text plný detailov, no neutápajúci sa v zbytočnostiach. Opisy konania postáv, ich vnútorné rozpory, pohnútky, správanie, dom Tallisovcov so svojimi zákutiami, pochmúrnosť atmosféry, ktorá vopred veští čosi zlovestné (v kontraste s jasnosťou žiarivého letného dňa), a toto všetko s minimom použitia priamej reči, prezrádza premyslený autorský plán, hru s čitateľom privedenú k dokonalosti záverečným šokujúcim trikom. Ian McEwan je bezpochyby čarodejník so slovom. Jemne ho ohýba, prispôsobuje textu, premyslene odhŕňa na okraj akúkoľvek možnosť byť predvídateľný. Formálne rozdelenie románu na tri časti (rozvíjanie vzťahu spolu s Brioniným hriechom, Robbieho peklo a jej túžba po náprave škody a odpustení) len podporuje roztrieštenosť knihy. Už v úvode sa na udalosti pozrieme očami viacerých postáv – scéna pri fontáne, ktorú Briony vidí z okna a chápe úplne inak, ako to, čo znamenala v skutočnosti, očami trinásťročného dievčatka s priveľkou fantáziou a spisovateľskými ambíciami a z pohľadu Cecilie a Robbieho, ktorí sú jej priamymi účastníkmi. Ale aj iné pasáže – napr. osudný omyl s listom či stretnutie v knižnici. Táto roztrieštenosť je však zámerná a McEwan je príliš skúsený autor na to, aby ju efektne nevyužil. Kusy črepov sa tak spájajú do celku. Filmu niečo chýba Filmová verzia Pokánia so scenárom Christophera Hamptona a režijným vedením Joea Wrighta mala na Slovensku premiéru 31. januára. Herecké obsadenie s Keirou Knightley, Jamesom McAvoyom, Saoirse Ronan, sedem nominácií na Oscara, Zlatý Glóbus za Najlepší film a nadšené ohlasy filmových kritikov. Všetko nasvedčovalo tomu, že Joeovi Wrightovi sa to opäť podarilo. Ďalší úspešný film podľa slávnej literárnej predlohy. S filmom Pokánie je to však ako s peknou výstavnou fotografiou. Ťažko jej môžete vyčítať do očí bijúce chyby, no niečo vám na nej prekáža. Hoci je príjemná, do detailov premyslená a nasvietená a ľudia či veci na nej sú rozmiestnené pravidelne, takže vás nič nevyruší v príjemnej prechádzke pohľadom, stále tu niečo chýba. Možno je tá dokonalosť príliš nudná. Možno tá fotografia nehovorí ani tak o tom, čo sa v jej vnútri deje, iba to pekne a naštylizovane zobrazuje. Ostane vám v pamäti len ako jedna z mnohých „pekných“ fotografií, stratí sa medzi inými, rovnako „peknými“. Zavriete album a zabudnete na ňu. Nezanechala vo vás zimomriavky, nezamotala sa vám v myšlienkach do hĺbky. Joeovi Wrightovi sa nedá vyčítať, že by si pri adaptácii literárnych diel vyberal ľahšiu cestu. Preniesť na plátno atmosféru Pokánia je však predsa len niečo iné, ako sfilmovať Pýchu a predsudok, ktorá sa nevyznačuje takým rozsahom a dôležitosťou vnútorného vykreslenia sveta postáv ako McEwanova predloha. Tu už nestačí príjemná hudba, efektné dlhé zábery a krásne dobové kostýmy. Úzkostlivo sa pridŕžať pôvodného diela síce môže byť prejavom rešpektu, ale na to, aby sa film stal rovnocenným partnerom knihy, je to trochu málo. Vysoké ciele sú však podmienené vysokými nárokmi. A tým sa pri takej dobrej predlohe, akou je táto, nevyhneme. Pokánie vyšlo v slovenskom preklade v roku 2002 vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ. V krásnom jednoduchom červenom obale so symbolikou rajského hada sa skrýva príbeh o vine, ktorá nebola odpustená, o troch ľuďoch, ktorým jeden deň zmenil život. Ak naň v niektorom z kníhkupectiev alebo knižníc naďabíte, určite si ho prečítajte. Stojí za to. Autorka je študentka
