Význam univerzít v znalostnej spoločnosti rastie, študenti sa aktivizujú

V príjemnom šere chodieb Fakulty sociálnych a ekonomických vied Univerzity Komenského (FSES) aj v piatok poobede posedávali študenti. Na otázku, či sa vo vyučovacom procese už stretli s pojmom vedomostná alebo znalostná spoločnosť a ekonomika, však budúcnosť národa debatujúca pred nástenkami svorne odpovedala negatívne. No, asi som len nenarazila na tých správnych ľudí. U sociálnych psychológov a poslucháčov európskych štúdií sa azda nevedomosť o súčasnom trende vývoja západnej civilizácie dá ospravedlniť. Nakoniec, jedna z tretiačok sa „priznala“, že o spomínaných pojmoch raz počula aspoň v televízií... Vedomostná spoločnosť nie je iba o všadeprítomných a všemocných informačných technológiách, ale predovšetkým o ľuďoch, ich znalostiach a schopnostiach. Jednoduchá veta, ktorá vo vyspelých štátoch „hýbe svetom“ a podčiarkuje význam vysokých škôl ako „liahní“ novej generácie vzdelaných a schopných. A preto, že druhou stranou mince vedomostnej (či znalostnej) spoločnosti je vedomostná ekonomika, povedala som si, že prostredím, kde toto čarovné slovíčko súčasnosti musí iste intenzívne rezonovať, sú vysokoškolské inštitúcie zamerané ekonomickým smerom. Napriek tomu ironizujúci tón úvodných slov možno spochybňuje informovanosť študentov FSES nezaslúžene: Podľa tajomníčky Ústavu ekonómie Veroniky Miťkovej sa totiž fenoménom vedomostnej spoločnosti na vyučovaní priamo nezaoberajú. „Nenazvala by som ju ani fenoménom, pretože tvorí súčasť života každého z nás. Na Fakulte sociálnych a ekonomických vied neskúmame vedomostnú ekonomiku – žijeme ňou. Napríklad študenti aplikovanej ekonómie musia byť už pri nástupe na štúdium počítačovo gramotní a ich počítačové zručnosti rozvíjame hneď v prvom ročníku pri práci so softvérom určeným na ekonomické modelovanie. O ich vysokej úrovni svedčí aj to, akej obľube sa tešia bakalárske a diplomové práce, ktoré vyžadujú tvorbu nových aplikácií využívaných v ekonomickom a finančnom modelovaní.“ Študenti založili Inštitút Najzaujímavejší respondent piatkovej miniankety o vedomostnej spoločnosti bol mladý muž nenápadne postávajúci vo vchode FSES. Študent Fakulty hospodárskej informatiky Ekonomickej univerzity Matej Perašín totiž v súčasnosti tvorí webovú stránku Inštitútu rozvoja vedomostnej spoločnosti (IRVS). Inštitút je občianske združenie, ktoré založili študenti Ekonomickej univerzity a vedie ho Miloš Moravčík, študent z Národohospodárskej fakulty EU. Mladí ľudia sa chopili iniciatívy sami a vytvorili fungujúcu organizáciu, ktorá sa zameriava na ekonomický a sociálny rozvoj Slovenskej republiky prostredníctvom jej transformácie na vedomostnú spoločnosť. Na ich webovej stránke sa môžeme dočítať, že víziou inštitútu je „konkurencieschopné Slovensko, kde žijú tvoriví a nadaní ľudia schopní pracovať s neustále novými informáciami, produkovať nové poznatky a využívať ich v praxi. Slovensko, kde podniky využívajú vedomostný potenciál zamestnancov, produkujú výrobky a poskytujú služby najvyššej technickej a kvalitatívnej úrovne. Slovensko, kde vedomosti bez prekážok prúdia v žilách ekonomiky a pomáhajú rastu kvality života všetkých sociálnych skupín.“ Aktivity inštitútu zahŕňajú napríklad usporadúvanie medzinárodných stretnutí a seminárov mládežníckych organizácii, ale aj poradenské služby pre podnikateľov. Stratégia IRVS je jasná: Podpora transformácie verejnej správy na efektívnu, ktorá vytvára podmienky pre kvalitné podnikateľské prostredie, podpora moderného školstva a rozvoj celoživotného vzdelávania, ktoré majú reflektovať aktuálne potreby spoločnosti a trhu práce, projektová podpora rozvoja vedy, výskumu a inovácií, vytváranie poradenských systémov a systémov agregujúcich a poskytujúcich potrebné informácie pre široké okruhy ľudí, transfer know-how a jeho efektívne využívanie predovšetkým v malých a stredných podnikoch, osobitná snaha v oblasti rozvoja mládeže a podpora rozvoja informačnej spoločnosti. Zdá sa teda, že časť slovenského študentstva sa nebojí angažovať vo veciach verejných a prevziať aktívnu úlohu v meniacej sa spoločnosti. Univerzity sú základ Vznik IRVS z iniciatívy študentov Ekonomickej univerzity nie je náhoda. Táto škola sa zaoberá výskumom trendu vedomostnej spoločnosti už niekoľko rokov. Dôkazom môže byť napríklad vedecká konferencia AIESA – participácia doktorandov na budovaní spoločnosti založenej na vedomostiach z roku 2006. „Uvedomujeme si poslanie univerzít vo vedomostnej spoločnosti a napĺňame ho. Ekonomická univerzita usporiadala na tému znalostnej ekonomiky niekoľko konferencií, pripravili sme učebnicu, riešili sme viaceré výskumné projekty zaoberajúce sa znalostnou ekonomikou a znalostnou spoločnosťou. Zamestnanci univerzity sa venujú výskumu a publikáciám na túto tému – spomeňme napríklad publikáciu kolektívu autorov Ekonomickej univerzity Znalostný manažment,“ hovorí prorektorka pre vedu a doktorandské štúdium EU prof. Dagmar Lesáková. Aj podľa Veroniky Miťkovej z FSES sa slovenské vysoké školy a univerzity významnou mierou podieľajú na budovaní vedomostnej spoločnosti. A to nielen pregraduálnou prípravou odborníkov, ale aj rôznymi formami postgraduálneho vzdelávania vrátane vzdelávania na univerzitách tretieho veku alebo aktivitami typu Detská univerzita Komenského. „Samotné vysoké školy sa viac či menej pružne snažia upravovať študijné programy podľa aktuálnych požiadaviek doby a trhu, vrátane využívania rôznych foriem a metód výučby. Priamo v procese komplexnej akreditácie vysokých škôl sa vyskytuje požiadavka uviesť vybavenosť školy informačnými technológiami – počítačmi, pripojením na internet, virtuálnymi knižnicami, informačnými systémami“, hovorí V. Miťková. Keďže aj firmy si uvedomujú úzku previazanosť pracovných návykov študentov so svojimi produktmi, poskytujú na ich používanie univerzitám rôzne zvýhodnenia. Z takejto väzby profitujú obe strany: Aj univerzity, a teda aj študenti, ktorí majú možnosť využívať nové technológie, aj firmy, ktoré si týmto spôsobom získavajú nielen nových zákazníkov, ale i adekvátne pripravených zamestnancov. Spoločnosť sa mení Transformácia našej spoločnosti na znalostnú nie je výmyslom teoretikov. Príslušníci staršej generácie, ktorí majú s čím porovnávať, iste prisvedčia, že pohľad do ktorejkoľvek z moderných firiem alebo do posluchárne, kde si každý piaty študent „ťuká“ poznámky do notebooku, už aj navonok indikuje zmeny. „S istotou možno konštatovať, že slovenská spoločnosť sa v mnohých oblastiach premieňa z industriálnej na vedomostnú“, hovorí Veronika Miťková z FSES. „V posledných rokoch veľmi rýchlo vzrástol počet domácností vybavených počítačom a s pripojením na internet. V súčasnosti si nevieme predstaviť fungujúcu firmu, ktorá by nevyužívala informačné technológie. Ľudia sa od útleho veku zoznamujú s týmito technológiami, rastú s nimi, a teda im nie sú cudzie. Sú schopní nielen rýchleho učenia, ale dokonca si prispôsobujú technológie pre vlastné potreby. Rozširuje sa možnosť elektronickej komunikácie nielen občanov navzájom, ale aj v styku s inštitúciami, aj keď v tejto oblasti zaznamenávame chronické problémy s elektronickými podateľňami a digitálnymi podpismi a z toho vyplývajúcimi požiadavkami na duplicitnú „papierovú“ komunikáciu.“ Dagmar Lesáková z Ekonomicej univerzity tvrdí, že vôľa ku znalostnej spoločnosti je na Slovensku veľmi veľká. „Malé krajiny ako Slovensko musia hľadať svoju konkurenčnú výhodu vo vzdelaných ľuďoch. Žiaľ, výdavky na vedu a výskum nedosahujú na Slovensku zatiaľ úroveň Fínska alebo Írska, ktoré založili svoj hospodársky rozmach v posledných rokoch na výrazných investíciách do vzdelania. Pokrok pritom závisí nielen od nadšenia ale aj od prostriedkov. Obmedzené rozpočty brzdia mnoho z toho, čo by sme chceli dosiahnuť.“ Napriek tomu, že finančne podvyživené slovenské univerzity si nemôžu dovoliť nákladný vedecký výskum, však podľa prorektorky D. Lesákovej dosahujú svojou úrovňou v závislosti od oblasti vedeckého výskumu – v mnohých disciplínach 80 – 90, a v niektorých špičkových disciplínach aj 100 % úrovne vysokých škôl v západnej Európe. Žiaľ, veľkej časti slovenskej verejnosti ešte nevošlo „pod kožu“, že súčasný trend vývoja výrazne akcentuje úlohu školstva, a to najmä vysokého školstva. Jeho dôležitosť rastie – avšak napriek nepopierateľne sa zvyšujúcim dotáciam, finančné prostriedky pre vysoké školy sú stále nepostačujúce. Vieme, o čom je reč? Reakcie vysokoškolských študentov na otázku, či sa už stretli s pojmom vedomostná spoločnosť, naznačili, aký výsledok by mohol mať podobný prieskum zameraný na širokú verejnosť. Je možné, že bežnému občanovi sa toto slovo ešte neobtrelo o uši, a ak áno, nedokázal by mu priradiť správny význam. „Aj keď je v odbornej verejnosti táto problematika skúmaná a analyzovaná – dokonca si myslím, že tento termín je niekedy až zneužívaný a za znalostnú spoločnosť sa vydáva aj niečo, čo ňou ešte nie je – v laickej verejnosti je to podobné ako pri globalizácii: Vie sa, že existuje, ale bežný človek si nevie predstaviť, čo sa za ňou skrýva“, priznáva D. Lesáková. Informovanosť verejnosti je síce úlohou médií, no tie – azda okrem verejnoprávnych – dávno prestali byť tým „dobrákom“, ktorý nadraďuje akýsi spoločenský záujem nad osobný zisk. Vedomostná spoločnosť nie je bulvárna téma, ktorá predáva noviny, informovanosť o nej je však v záujme tohto štátu. Univerzity, ktorých vedecká a publikačná činnosť je zameraná na odborníkov, popularizačné úsilie nemajú v náplni práce. Príslušné vládne organizácie by teda k tejto téme určite mali čo dodať – zatiaľ je však okolo vedomostnej spoločnosti v slovenskom mediálnom priestore „ticho na pěšině“. Voľné pole pôsobnosti, v tomto prípade dokonca pole takmer neorané, sa preto otvára občianskej iniciatíve. Môžeme teda nanajvýš držať palce zdarnému počínaniu mladých nadšencov, ako sú členovia Inštitútu pre rozvoj vedomostnej spoločnosti. Rozvinutú znalostnú spoločnosť, ktorá je zatiaľ ešte stále piesňou budúcnosti, predsa (snáď) budú mať prví v rukách práve príslušníci generácie dnešných vysokoškolákov. Čo je to vedomostná ekonomika Slovami Inštitútu pre rozvoj vedomostnej spoločnosti si pripomeňme, že vedomostná ekonomika je hospodárstvo založené priamo na tvorbe, distribúcii a použití vedomostí a informácií. Tie sa v minulosti nepovažovali za hlavný motor ekonomického rastu a postupného zvyšovania životnej úrovne v dlhodobom horizonte: Tradičná produkčná funkcia sa zameriavala na prácu a kapitál, vedomosti a technológie mali len externý vplyv na produkciu. V poslednom storočí si však začali aj ekonómovia uvedomovať dôležitosť vedomostí a technológií a zahŕňať ich priamo do ekonomických teórií a modelov. Dôležitosť prikladaná vedomostiam stelesnených v človeku (ako „ľudský kapitál“) a technológiám v posledných rokoch stúpa. Produkcia a zamestnanosť expandujú najrýchlejšie v high tech odvetviach priemyslu ako napríklad v informačných technológiách a v elektronike. Ešte väčší rozmach zaznamenali služby v sektoroch náročných na vedomosti – vzdelávanie, komunikačný a informačný sektor. Preto sa investície do výskumu a vývoja, vzdelávania a informačných technológií stávajú kľúčovými. (www.irus.sk)