Z Forbesu k Nota Bene

Optimisti tvrdia, že žijeme vo vedomostnej spoločnosti. Tí pesimistickejší, že ju ešte len budujeme. To len na úvod, ak by to náhodou niekto nevedel. Oba tábory sa však zhodujú v tom, že vedomostná spoločnosť je dobrá spoločnosť. A naozaj na prvý pohľad vyzerajú perspektívy viac ako sľubne. Keď sociológovia pred niekoľkými desiatkami rokov postrehli, že vedomosti a informácie začínajú zohrávať kľúčovú úlohu, objavili sa prvé návaly optimizmu. Peter Drucker definoval kategóriu symbolických analytikov, ľudí, ktorí sa živia schopnosťami narábať s informáciami. Práve táto zručnosť mala zaručiť, že kapitalizmus získa ľudskú tvár a vykorisťovanie spolu s triednym bojom potichu vymiznú. Lenže naposledy štrajk hollywoodskych scenáristov – učebnicový príklad symbolických analytikov – ukázal, že odbory sú predsa len dobrý nápad. Jednoducho sa cítili vykorisťovaní. A takýchto príkladov je viac než dosť. Návaly optimizmu sa preliali do veľkej vlny, keď manželia Tofflerovci, známi futurológovia a poradcovia amerických prezidentov, ohlasovali civilizačný skok. Tretia vlna mala po tej agrárnej a industriálnej opäť priniesť lepší svet. Informačná spoločnosť mala byť koncom mamutích korporácií a začiatkom malých samostatných sieťových podnikov, ktoré nebudú ohrozovať demokraciu, ale naopak, výrazne ju podporovať. Vyzeralo to dobre, moc sa rozdrobí a zároveň sa zvýši nielen konkurencia, ale aj nutnosť kooperácie. Lenže OSN a časopis Forbes hlásia problémy. Zoznam multimiliardárov, ktorý časopis každoročne zostavuje, sa rozrastá a zrejme nadišiel čas uvažovať o dvojčísle. Zároveň však, samozrejme o dosť rýchlejšie ako v uvedenom zozname, pribúda ľudí, ktorí nemajú dostatok jedla či prístup k pitnej vode. OSN nielenže nestíha reagovať, ale ich už ani všetkých spočítať. Boom zbrojárskeho priemyslu ohlasuje všeličo, len nie éru kooperácie. Koncept vedomostnej spoločnosti trpí podobnými neduhmi. Čím viac sa používa, tým menej je jasné, čo vlastne znamená. Jednotlivcovi sľubuje pestrý život. Koniec monotónnej práce. Odteraz už len kreativita, riešenie problémov a celoživotné vzdelávanie. No neznie to dobre? Zároveň si však môžu mädliť ruky psychológovia. Čoraz viac manažérov a kreatívnych pracovníkov prichádza s tým, že sú vyčerpaní, trpia stresom, nedostatkom sebadôvery a silnými pocitmi neistoty. Že by sa symbolický analytik stal postupne diagnózou? A je tu ešte jeden problém: kto nestíha, vypadáva – ani časopis Nota Bene nepredávajú len ľudia bez vzdelania. Dostať sa z Forbesu k Nota Bene je takmer nemožné. Aj cesta opačným smerom je však len pre tých pár, ktorí majú nielen rozprávkový talent, ale aj rozprávkové šťastie. Iste, vzdelanie a vedomosti môžu byť výborným nástrojom na prekonanie týchto problémov. Jedným dychom však treba povedať, že sociálna mobilita v porovnaní s koncom minulého storočia výrazne ustrnula. Dnes opäť raz oveľa viac záleží na tom, kde a komu sa narodíte. Nededí sa len majetok, ale aj chudoba. Koncept vedomostnej spoločnosti začína nadobúdať čoraz jasnejšiu formu – namiesto práce a kapitálu sa hnacím motorom spoločnosti stávajú znalosti. Ich obsah je však stále nejasný. Napriek tomu, že dnes už aj korporácie hovoria o wikiekonomike, či dokonca o vedomostnom komunizme a informácie ponúkajú voľne, zatiaľ nič nezaručuje, že neprídu nové časy veľkostatkárov, latifundistov, veľkopodnikateľov či bankárskych barónov – s novým menom a formou, ale so starým obsahom.