Teória Gaia

Teóriu Gaia po prvý krát vedecky formuloval v 60-tych rokoch James Lovelock. Podľa jeho vlastných slov vznikla pôvodne v súvislosti s jeho prácou pre NASA, kde vyvíjal metódy na odhalenie života na Marse. Pomohol si pri tom faktom, že v zemskej atmosfére ostávajú stabilné koncentrácie chemických látok, vrátane kyslíka a metánu, a ak by sa také kombinácie odhalili na iných planétach, bol by to relatívne lacný spôsob, ako určiť prítomnosť života. Neskôr teóriu podporili iné odhalené súvislosti, napríklad, že morské živočíchy produkujú síru a jód približne v rovnakom množstve, v akom ich potrebujú suchozemské tvory. Lovelock sa podujal tieto rovnovážne systémy vysvetliť holisticky, nie samostatne. Prišiel s hypotézou existencie samoregulujúceho systému – Gaia – ktorú postupne prijali a rozvíjali aj iní vedci. Lovelock definoval Gaiu ako „komplexnú entitu zahŕňajúcu biosféru, atmosféru, oceány a súš Zeme, celistvosť obsahujúcu systém spätnej väzby alebo kybernetický systém, ktorý sa snaží vytvoriť optimálne fyzické a chemické prostredie na život na tejto planéte“. Inak povedané, podľa pôvodnej hypotézy prispôsobuje biomasa podmienky na planéte tak, aby boli vhodnejšie na život. Aj preto viacerí kritici označili jeho teóriu za teleolo-gickú. Podľa Lovelocka život na Zemi vytvára kybernetické, homeostatické systémy spätnej väzby, ktoré sú riadené automaticky a nevedome sumou všetkých živých organizmov. Tým sa stabilizuje globálna teplota a chemické zloženie. V pôvodnej hypotéze Lovelock hovoril o existencii globálneho kontrolného systému tvoreného teplotou povrchu, zložením atmosféry a slanosťou oceánov. Lovelockove myšlienky boli a ostávajú vo vedeckej komunite veľmi kontroverzné. Niektorí ďalší advokáti teórie Gaia narábajú s touto myšlienkou o niečo opatrnejšie. Lynn Margulisová, považovaná za spoluautorku teórie, napríklad na konci 70-tych rokov tvrdila, že nemožno hovoriť o homeostatickej, ale len o homeoretickej rovnováhe: zloženie atmosféry, hydrosféry a litosféry Zeme sa síce pohybuje okolo rovnovážnych bodov, tieto body sa však časom menia. Tvrdila tiež, že biosféra nemá vôbec mimoriadnu tendenciu zachovávať existujúce živé tvory, a už vôbec nie vytvárať im pohodlie. Zem je teda akýmsi spoločenstvom postaveným na dôvere, ktoré môže existovať na mnohých rozličných úrovniach integrácie. Je to ako pri všetkých viacbunkových organizmoch, ktoré takisto nežijú a neumierajú naraz: nie všetky bunky v tele uhynú naraz a homeostatické „rovnovážne body“ v tele sa počas života organizmu menia. Spracované podľa www.wikipedia.org