Nebezpečne balené potraviny
V slovenských obchodoch sa ešte stále nachádzajú potraviny balené v obaloch z PVC, ktoré obsahujú nebezpečné látky. Najčastejšie ide o lahôdky, rôzne druhy mäsa, mliečne výrobky, pekárske a cukrárske výrobky, polotovary a zmrzlinové torty. Ohrozenie sa týka predovšetkým potravín s vyšším obsahom tuku. V posledných dňoch sa v médiách objavili informácie o výskume zdravotných rizík v obaloch z PVC v Českej republike. Tam sa výskumami o obsahu ftalátov v obaloch zaoberá viacero vedcov, medzi nimi aj doc.Ing. Alžbeta Jarošová, PhD z Mendelovej poľnohospodárskej a lesníckej univerzity v Brne. Rizikovo balené syry, šaláty, med i nugeta Už jej predchádzajúce analýzy potvrdili prítomnosť ftalátov v niektorých druhoch obalov, ktoré sú v priamom kontakte s potravinou. V jednom z posledných výskumov dokázala premenlivosť výskytu a koncentrácie ftalátov vo vybraných potravinárskych obaloch v maloobchodnej sieti. Rozšírila tak rad štúdií, ktoré sa už roky zaoberajú rizikami vplyvu obalov z PVC. Mali by sme byť ostražití, nie však hneď podliehať panike a prestať kupovať všetky potraviny, ktorých obaly sú vyrobené z umelej hmoty. Skratka PVC (polyvinylchlorid) neoznačuje všetky druhy plastov, ale iba jeden z nich. Napriek tomu, že nepatrí k najpoužívanejším, predstavujú obaly potravín z PVC riziko po stránke zdravotnej aj ekologickej. Je to spôsobené faktom, že táto umelá hmota obsahuje mnoho prísad, predovšetkým zmäkčovadlá, ktoré sa môžu z obalového materiálu uvoľňovať. To pri styku s potravinami môže predstavovať problém. Najdiskutovanejšími sú v súčasnosti najmä tzv. mäkčené PVC obaly. „Množstvo uvoľnených zdraviu škodlivých zmäkčovadiel závisí aj od doby a teploty skladovania. Čím je potravina v takomto obale dlhšie, tým je aj riziko väčšie. Riziko sa zvyšuje aj pri mechanickom stláčaní či krčení obalu, pretože tieto látky v obale nie sú pevne viazané a uvoľňujú sa do potravín“, hovorí Ing. Katarína Vrábľová z Priateľov Zeme Slovensko (SPZ). Podľa prieskumu, ktorý uskutočnili SPZ, sa v PVC obaloch nachádzajú predovšetkým niektoré druhy mliečnych výrobkov (napr. termixy či nanukové torty), vybrané druhy majonézových šalátov a treska, niektoré nátierky v téglikoch, nugeta, väčšina balených syrov „na váhu“, vybrané druhy balenej hydiny, med porciovaný v stolovom balení, balené čajové pečivo na tácke, medové pláty, balená zelenina, dusená knedľa, vlákninové tyčinky v plastovej miske. Takýto obal možno najľahšie rozpoznať podľa označenia číslicou 3 v trojuholníku, nápisom PVC alebo vinyl, ako aj písmenom V. PVC – veľmi nebezpečný odpad Priame riziko pre zdravie človeka predstavujú už spomínané ftaláty. Tie „plávajú“ v materiáli z polyvinylchloridu a môžu sa ľahko uvoľniť do prostredia alebo priamo do organizmu. Vyvolávajú zmeny na štítnej žľaze, obmedzenú tvorbu spermií, zníženú plodnosť, poškodenie plodu vrátane retardácie, poškodenie centrálnej nervovej sústavy a tak ďalej. Životný cyklus PVC od jeho výroby až po konečné odstránenie prináša okrem zdravotných predovšetkým environmentálne problémy. Z celkového množstva 3,6 milióna ton PVC odpadov vznikajúcich po použití spotrebiteľmi v EÚ za jediný rok sa recykluje len minimálne množstvo – okolo 100- tisíc ton, čo predstavuje iba 3 percentá. Až 600 tisíc ton sa spaľuje a až 2,9 milióna ton putuje na skládky! Na skládkach sa uvoľňujú škodlivé prísady z PVC. Tieto látky sa môžu dostať do pôdy a kontaminovať podzemnú vodu. Pri náhodných požiaroch na skládkach sa môžu nekontrolovateľne produkovať toxické dioxíny. No najhorším spôsobom, ako sa zbavovať PVC, je jeho spaľovanie. Uvoľňuje sa pri ňom kyselina chlorovodíková, ťažké kovy a rôzne už spomínané dioxíny. Spálením jedného kilogramu PVC vzniká v EÚ priemerne 0,8 až 1,4 kilogramov nebezpečných odpadov. „Výroba, používanie i konečné zneškodnenie materiálov z polyvinylchloridu sú teda spojené s rizikami, ktoré majú značné dopady na životné prostredie aj na ľudské zdravie. Preto je dôležité upozorňovať na negatíva, ktoré musia byť pri používaní PVC uvážené, obzvlášť v prípade potravinových obalov a v kontexte súčasnosti, keď už existujú bezpečnejšie alternatívy obalových materiálov, “ uzatvára Katarína Vrábľová. Autorka je mediálna koordinátorka Priateľov Zeme Slovensko
