Latinskoamerická integrácia a ALBA
Po vyše troch storočiach genocidálnej koloniálnej nadvlády španielskeho impéria sa väčšine národov Latinskej Ameriky podarilo v priebehu prvej polovice 19. storočia získať nezávislosť. Mená vodcov ako Simón Bolívar, José San Martín a mnohých ďalších, ktorí inšpirovali a viedli tieto historické revolučné ťaženia za nezávislosť, so sebou dodnes nesú silnú symboliku. V Latinskej Amerike vývin smeruje k medzinárodnej integrácii štátov regiónu. Mohutná vlna vzdoru voči desaťročiam vnucovanej neoliberálnej politike presadzovanej Spojenými štátmi americkými a krajinami „západnej civilizácie“ na čele s finančnými inštitúciami IMF (Medzinárodný menový fond) a Svetovou bankou osloboditeľom z minulosti doslova vdýchli nový život. Ako hovorí jedno juhoamerické porekadlo, Bolívar sa rodí každých sto rokov. Tento nový kontext vzdoru má rovnaký koreň – naakumulovanú historickú skúsenosť generácií, ktorá priniesla pre drvivú väčšinu len utrpenie vo všetkých svojich podobách. S každým jedným vojenským prevratom, inváziou, podporou fašistickým diktatúram, ekonomickým vydieraním, vojenským zastrašovaním sa individuálne i kolektívne vedomie napĺňa odporom a odhodlaním vzoprieť sa impériu USA. Rozhodujúcim faktorom je schopnosť usmerniť túto obrovskú silu, ktorá rozhýbala tektonické vrstvy spoločností krajín Latinskej Ameriky, disponujúce potenciálom zásadne pretvoriť vlastné systémy. Vlády latinskoamerických štátov si na sebe dlhodobo a viacnásobne mohli overiť fakt, že ak budú stáť len každý za seba, impérium USA bude môcť robiť s ich ekonomikami a politickými zriadeniami, čo sa mu zachce. Jediným riešením je preto integrácia. Alternatívna integrácia Hoci v latinskoamerickom priestore existuje niekoľko medzinárodných platforiem na ekonomickú spoluprácu a obchod (napr. CAN – Andské spoločenstvo národov, MERCOSUR) založených na liberalizácii a deregulácii trhov medzi členskými štátmi, nikdy nevznikol seriózny pokus o začatie integračného procesu. Povrchne povedané, nebola na to “vhodná doba“, ale predovšetkým dostatočne silná vôľa a vedomie, ktoré je možné priviesť k politickému životu, len ak získa podobu širokého organizovaného hnutia odporu postaveného na okamžitých, ako aj dlhodobých potrebách a záujmoch väčšiny. Výnimkou z pravidla neoliberálnych ekonomických vzťahov v regióne je medzinárodné ekonomické zoskupenie ALBA (Bolívarská alternatíva pre Latinskú Ameriku), ktoré nie je postavené na trhových ekonomických vzťahoch, ale práve naopak, ako alternatíva ku globálnemu kapitalistickému modelu. Bola založená v roku 2004 ako regionálny fair trade blok medzi Venezuelou a Kubou, ktorý sa postupne rozrastá. Jeho členmi sú dnes Venezuela, Kuba, Bolívia, Nikaragua a Dominikánska republika. Ďalšie štáty majú štatút pozorovateľa a môžu sa stať členmi v blízkej budúcnosti: Ekvádor, Uruguaj, Dominikánska republika a St. Kitts. Ambíciou ALBA je vzoprieť sa severoamerickej hegemónii, MMF, Svetovej banke a nimi presadzovanému „voľnému“ obchodu a neoliberalizmu vo všeobecnosti. Obojstranne výhodná spolupráca Medzi konkrétne príklady spolupráce členských štátov ALBA patrí projekt venezuelsko-kubánskej výmeny „Ropa za lekárov a učiteľov“, kde 30-tisíc kubánskych lekárov a učiteľov poskytuje svoje služby v novozriadených venezuelských nemocniciach, ambulanciách a školách. Na druhej strane Kuba dostáva subvencovanú ropu v hodnote 1 miliardy USD ročne, ktorá výrazne pomáha kubánskej ekonomike. Venezuela tak mohla za niekoľko rokov eliminovať negramotnosť a sprístupniť zdravotnú starostlivosť miliónom svojich občanov, Kube zas pomohla zrekonštruovať a zmodernizovať jej hlavnú rafinériu, postaviť vodovodné rozvody a dodala autobusy na zlepšenie kubánskej dopravy. ALBA tiež zastrešuje päť veľkých poľnohospodárskych projektov na zaistenie potravinovej samostatnosti v produkcii sóje, ryže, hydiny a mliečnych výrobkov. Keď USA zastavili import sóje z Bolívie v roku 2006, jej prebytky kúpili Venezuela a Kuba. Kuba tiež pomohla Bolívii expandovať program dostupnosti zdravotnej starostlivosti a vzdelávania. Bolívii sa dostalo pomoci na ceste k dosiahnutiu samostatnosti vo výrobe a zásobovaní plynovými energetickými derivátmi. Jeden z najväčších sociálnych programov rozvíjaných pod záštitou ALBA je pomoc pri výstavbe ôsmich centier, ktoré by zadovážili ubytovanie a vzdelávanie pre 47 tisíc detí žijúcich na uliciach v Nikarague. Ďalším z programov ALBA sú dodávky venezuelskou vládou subvencovanej ropy do St. Kitts, na Haiti a do Dominikánskej republiky, za ktorú navyše môžu platiť poľnohospodárskymi produktmi, ako sú banány alebo cukor. Pre členské krajiny bolo v roku 2006 veľkým úspechom založenie alternatívneho satelitného televízneho kanálu Telesur. Podobne ako televízia Al Jazeera má byť Telesur alternatívny zdroj informácií a má vytvárať protiváhu médiám ako FOX News, CNN a pod. Jedným z hlavných nástrojov rozvoja ekonomickej spolupráce v rámci ALBA je jej investičná vetva, Banco del Alba. Poskytuje výhodné nízkoúrokové úvery členským štátom na rozvoj infraštruktúry, priemyslu, kultúry, zdravia a vzdelávania bez iných bočných a skrytých politicko-ekonomických podmienok. Iniciátor – Chávez Spoločným menovateľom týchto iniciatív, kráčajúcich proti ekonomickým a politickým princípom neoliberalizmu, je venezuelský prezident Hugo Chávez, stelesňujúci vlnu vzdoru nielen vo vlastnej krajine, ale v celej Latinskej Amerike. Venezuela nie je v žiadnom prípade izolovaná a ani jej to napriek enormnému úsiliu USA zďaleka nehrozí (naopak, v týchto snahách sa ocitli izolované na medzinárodných fórach práve USA). Vlády regiónu sú s ňou veľmi ochotné spolupracovať a udržiavať nadštandardné vzťahy. Hoci je ešte v embryonálnom štádiu, ak by sa mohla takáto integrácia neprerušene vyvíjať, nadobudla by kvantitatívne intenzívnejšiu a vyššiu organizačnú formu, a veľmi pravdepodobne by znamenala kvalitatívny skok, ktorý by zmenil tvár Latinskej Ameriky do úplne inej podoby, akú poznáme dnes. Otvorená manifestácia zvrchovanosti a suverenity protiviacej sa záujmom imperiálnej moci sa nemôže nezaobísť bez konfliktu. Bude to tak dovtedy, kým budú existovať záujmy ovládať politické a ekonomické dianie v iných krajinách. A tak symbolika zápasu Simóna Bolívara opäť nachádza svoj odraz v súčasnom boji za zvrchovanosť, slobodu a integráciu. Autor je publicista
