Skládka nepatrí do mesta!
Skládka nepatrí do mesta! To je posolstvo občanov mesta Pezinok, ktoré odznelo na protestnom zhromaždení proti výstavbe plánovanej skládky odpadov v piatok 15. februára 2008 a dodnes sa šíri slovenským mediálnym aj spoločenským priestorom. Odhliadnuc od politickej, resp. spolitizovanej stránky problému, táto veta vyvolala reakciu: “Teda kam?” Veční podrývači hneď odpovedali: “Pezinok síce ďalšiu skládku mať nebude, ale to znamená len jedno – že sa tony odpadu budú voziť niekam inam a bude tým trpieť iné mesto či obec.” Skládkoland? Je pravda, že Slovensko trpí množstvom problémov so skládkami a ruka v ruke s tým idú aj iné vážne negatíva v odpadovom hospodárstve. Nie je vytvorený systém, ktorý by dostatočne monitoroval riziká skládok, nehovoriac už o mapovaní úspešných systémových a technologických riešení zo zahraničia, ktoré by bolo možné a vhodné aplikovať v našich podmienkach. Dodnes sú v prevádzke skládky, ktoré nespĺňajú základné bezpečnostné požiadavky legislatívy Slovenskej republiky a Európskej únie. Mnohé skládky sú doposiaľ v prevádzke ako tzv.„riadené“ (rozumej povolené štátnou správou) bez alebo s nevyhovujúcimi tesniacimi podložiami, ktoré majú zabrániť úniku toxických látok. Ich povolenia sú platné do konca roka 2008. Z jednoduchého dôvodu – je to konečný termín SR pre povinné spĺňanie predpisov EÚ pre skládky odpadov. Chcem pritom zdôrazniť, že termín bol už niekoľkokrát odkladaný, no ako je na Slovensku zvykom, tieto odklady neviedli k výraznému zlepšeniu manažmentu odpadov u väčšiny majiteľov, ale iba k niekoľkým rokom „dovolenky“ od bezpečnostných predpisov. Akoby situácia už nebola dosť zlá, pribúda množstvo komunálneho odpadu. V rozmedzí rokov 2005 a 2006 vzrástlo až o 12 kg na obyvateľa, čo dnes predstavuje viac než 310 kg vyprodukovaných jediným Slovákom za rok. Množstvo odpadov z obalov zase vzrástlo od roku 2000 do roku 2004 o 26-tisíc ton. Európska únia nás varuje, že pokiaľ nebudú prijaté účinné opatrenia na zamedzenie tohto tempa, dôjde do roku 2020 k ďalšiemu nárastu, a to až o 25 percent! Príčiny Príčiny súčasnej neradostnej situácie (a ešte neradostnejších vízií do budúcna, pokiaľ sa niečo rýchlo a razantne nezmení) spočívajú predovšetkým v ekonomicko – legislatívnych podmienkach terajšieho zaobchádzania s odpadom. Skládkovanie je stále najlacnejším spôsobom a triedený zber je pre obce stratový. To vedie k smutným „popredným umiestneniam“ Slovenska v EÚ: V roku 2004 sme boli predposlední v recyklácii komunálnych odpadov a na šiestej – siedmej priečke od konca vo všeobecnej recyklácii obalov. Až 78% komunálnych odpadov končí na skládkach, hoci legislatíva i odborná obec sa zhodujú, že skládkovanie je najnevhodnejší spôsob. Vhodnejšie a legislatívne nadradené spôsoby pritom tvoria najmenšie podiely: recyklácia oficiálne 7% a kompostovanie 3%. Pri súčasnej minimálnej miere recyklácie teda platí jednoduchá matematika: Čím viac odpadu vyprodukujeme, tým väčší problém je umiestniť ho. Jestvujúce skládky sa plnia rýchlym tempom a geologicky vhodných lokalít na výstavbu nových nie je veľa. Pristavme sa bližšie pri skutočnosti, že triedený zber je pre obce stratový. Prečo je to tak? Triedený zber dokáže pokryť z predaja druhotnej suroviny iba malú časť svojich nákladov. V západnej Európe preto od 90-tych rokov zaviedli legislatívu, ktorá primäla priemysel k čiastočnej zodpovednosti za svoje obaly a niektoré produkty - budúce odpady. Základnou myšlienkou je, aby finančne prispeli obciam na ich triedenie a recykláciu, aby sa vykryli chýbajúce náklady a odstránila sa “stratovosť” triedeného zberu. Toto opatrenie, nie “lepšie povedomie občanov západnej Európy”, bolo významným krokom v náraste triedenia a recyklácie v západných krajinách. Na Slovensku je však legislatíva v tejto oblasti slabá, hlavne v súvislosti s obalmi, výsledkom čoho sú nízke príspevky priemyslu, ktoré majú za úlohu vykryť chýbajúce náklady a podporiť rozvoj triedenia. Slovenské príspevky sú rádovo nižšie, než je štandard v EÚ. Príklad: výška príspevku priemyslu obciam v SR za tonu vytriedených plastov z Recyklačného fondu je 1300 – 1800 Sk, kým v Českej republike je to v prepočte 4700 – 6400 Sk plus bonusy za kvalitu (19% - 38% zo základu). S výškou príspevkov priemyslu obciam na triedenie v Rakúsku a Nemecku to ani nemá zmysel porovnávať... Fakty tiež ukazujú, že väčšina výrobcov a dovozcov v SR si zákonné povinnosti odvádzania finančných príspevkov vôbec neplní. Po príklad si opäť zájdem do Českej republiky, kde je registrovaných 20 946 podnikateľských subjektov, ktoré finančne prispievajú obciam na triedenie a recykláciu odpadov z obalov. Na Slovensku je ich 1600. Nie sú však známe žiadne veľké kontroly ani postihy zo strany štátnej správy – ako keby nikomu nevadilo, že nezanedbateľná menšina podnikateľov je v nevýhode, pretože väčšina, ktorá ignoruje tieto zákonné povinnosti, má konkurenčnú výhodu. Niekoľkonásobne menej prostriedkov pre obce na triedený zber od mnohonásobne menšieho počtu subjektov, to je skutočný dôvod nízkej recyklácie na Slovensku a je pochopiteľné, že ju dlhodobo nemôžu dotovať obce. Rozvoju recyklácie na Slovensku však bráni aj nedostatočná kontrola štátnej správy. Tá často prehliada a nesankcionuje firmy a obce, neplniace si svoje zákonné povinnosti v súlade s predpismi SR. Niektoré obce napríklad vykazujú splnenie zákonnej povinnosti triediť a zhodnocovať tzv. „zelený bioodpad“, no ten v skutočnosti končí pohodený za obcou vo forme nelegálnej skládky. Viaceré priemyselné podniky zas ignorujú povinnosť vypracovať programy znižovania vzniku odpadov z obalov. Väčšina obchodov, ktorá má podľa zákona povinnosť ponúkať nápoje aj v ekologickejších – vrátnych obaloch, ho porušuje. Takto by sme mohli pokračovať ešte dlho. Svoju úlohu zohrávajú aj byrokratické prekážky. Namiesto rozpisovania sa o príčinách a dôsledkoch uvediem príklad, ktorý by mohol byť úsmevný, keby sa nás tak veľmi netýkal. Smiech cez slzy: V zákone o posudzovaní vplyvov na životné prostredie sa tento dlhý, odborne a finančne náročný proces vyžaduje aj pre malé linky dotrieďovania odpadov, malé kompostoviská či záhradné drviče konárov. Ak by sme chceli dodržať zákon, tak pri kúpe drviča konárov za niekoľko tisíc korún z niektorého z veľkoobchodov so záhradnými strojmi musíme pred jeho používaním vypracovať odbornú dokumentáciu (jej cena začína pri sume 100 tisíc korún) a následne takmer rok vypisovať zložité odborné dokumenty, aby sme od Ministerstva životného prostredia SR získali odporúčacie stanovisko. Dobré, nie? Tento istý zákon však proces posudzovania vplyvov nevyžaduje pre skládky odpadov menšieho rozsahu (rozumej do 50-tisíc kubických metrov odpadu) a len v obmedzenej miere pre skládky do 250-tisíc kubických metrov odpadu ... Riešenia Riešenie súčasných problémov s odpadom sa dá zhrnúť do niekoľkých slov – dôsledné dodržiavanie súčasnej legislatívy a systémové zmeny pre zvýhodnenie “dobrých spôsobov” (napr. recyklácie) a znevýhodnenie “nežiadúcich” (napr. skládkovania). Za týmto účelom organizácia Priatelia Zeme – SPZ pracuje na návrhu 30 systémových opatrení na zlepšenie legislatívy a ekonomických nástrojov, pričom tri z nich považuje za prioritné: 1. Zvýšenie zákoného poplatku za skládkovanie a zavedenia poplatku zo spaľovania (nemyslí sa “cena” za odpad, ktorú platia občania!) a jeho účelové viazanie na podporu environmentálne lepších spôsobov nakladania s odpadmi, bezplatných „recyklačných“ služieb pre občanov. 2. Reforma súčasnej legislatívy o tzv. oprávnených organizáciách priemyslu (zavedenie autorizácie a pod.), ktorých úlohou je finančne prispievať obciam na triedený zber za výrobcov a dovozcov pre plnenie legislatívnych cieľov recyklácie. Výsledkom reformy musí byť niekoľkonásobné zvýšenie prostriedkov poskytovaných obciam na rozvoj triedeného zberu. 3. Odstraňovanie zbytočných byrokratických bariér rozvoja prevencie a recyklácie odpadov. Čo najskôr odstrániť absurdnú povinnosť zákonného procesu posudzovania vplyvov (EIA) pre malé technológie recyklácie a kompostoviská ako napríklad malé triediace linky. Namiesto záveru Situácia v Pezinku je stále nedoriešená, pretože prebieha odvolacie konanie o vydanom stavebnom povolení na skládku. Aj preto pezinskí aktivisti pripravujú na Deň Zeme 22. apríla koncert proti skládke. Čo sa im však už podarilo, je pritiahnutie verejnej pozornosti k problematike skládok a ich vplyvu na zdravie občanov a kvalitu životného prostredia. Teraz je namieste urobiť z “pezinského” problému záležitosť nás všetkých a vyvodiť konštruktívne závery. Pretože ak nedôjde k systémovým zmenám v oblasti odpadového hospodárstva, môže sa ľahko stať, že sa “pezinská” skládka znenazdajky objaví vo vašom meste a budete to možno práve vy, kto bude kričať: “Skládka nepatrí do mesta!” Autorka je mediálna koordinátorka Priateľov Zeme
