Z vašich ohlasov

Ad.: Niečo začína zapáchať v „štáte dánskom“

Súhlasím, ale nerozumiem o čo autorovi článku ide: Je predsa prirodzené, že ak rastie ekonomická a politická moc, rastie aj chuť... Čína nie je výnimkou. Ekonomika Číny je v podstatnej miere založená exporte. Ohrozením sú opatrenia, ktoré by tomu mohli brániť, alebo už bránia. Preto je prirodzené, že Čína má záujem robiť takú propagandu, ktorá vylepšuje jej imidž, bagatelizuje riziká a pomáha jej zámerom...

No a čo sa týka ostatných krajín, tu platí, že opatrnosti nie je nikdy málo. Je pomerne jednoduché vybudovať za pár rokov závislosť od dovozu zo zahraničia (nie len Číny), ale je veľmi ťažké udržať domácu produkciu a zamestnanosť s využívaním vlastných (a existujúcich) zdrojov. No a že sa proti propagande „bojuje“ zasa propagandou, je hádam celkom logické. Lenže čo sa tej propagandy týka, tak Čína sleduje v našom regióne viac-menej ekonomické ciele, čiže mohli by sme to nazvať aj lobovaním. A to má u nás silné korene, rovnako ako politická propaganda.

Čiže sa teraz núka otázka: Ide autorovi len o konštatovanie (ktorého sme si vedomí), alebo by mal aj návrh nejakého (iného) riešenia? Sú tie naše (možno populistické) postoje nejakým rizikom? Mali by sme byť krajinou, plne otvorenou cudzím záujmom, alebo pamätať aj na brzdu či spiatočku? Mám dojem, že tá správa je pomerne objektívna, nech sa mám nejaké slovíčka páčia, alebo nie. Čiže Čína nám poskytuje výhody, ale tie výhody niečo stoja.
..
Andrej Irša, 12. 12. 2021