Z Chorvátska
do prezidentského paláca
v Čile
Gabriel Boric stojí pred životnou výzvou a už čoskoro sa stane najmladším prezidentom v histórii Čile. Aký je jeho príbeh a čím zaujme?
Gabriel Boric pri prejave po víťazstve v prezidentských voľbách v Čile 19. decembra 2021.
Foto: Wikimedia.org / Fotografoencampana
Chorvátsko-katalánske korene
Začnime pôvodom. Ive Borić, Gabrielov prastarý otec, bol spoločne so svojím bratom jedným z prvých Chorvátov, ktorí sa koncom 19. storočia rozhodli opustiť dalmátsky ostrov Ugljan a usadili sa v regióne Magallanes na juhu Čile. Zlatá horúčka v oblasti Ohňovej zeme bola v plnom prúde a Ive skúšal šťastie na ostrove Lennox, kde po ňom na pamiatku ostala pomenovaná aj rieka Boric.
Zlato sa rýchlo vyčerpalo, no napriek tomu mnoho chorvátskych rodín v Čile zotrvalo a vytvorili silnú komunitu v meste Punta Arenas. Ive Borić si tam z rodnej Dalmácie priviedol manželku a prvé dieťa a venoval sa stavebným prácam a opravám lodí. Postupne sa im narodilo ďalších 10 detí a Punta Arenas sa stalo novým domovom celej rodiny.
Z Borića je dnes Boric a Gabriel sa už po chorvátsky nedohovorí. Na svoje korene však nezabúda a hlási sa k nim. Spolu so súrodencami navštívili Ugljan ešte v roku 2010, aby tak spoznali vzdialenú časť rodiny, ktorá ostala v Chorvátsku. Návšteva prebehla aj opačným smerom a rodiny dodnes udržujú kontakt.
Čo sa týka predkov z maminej strany, vie sa, že jej starí rodičia prišli do Čile z Katalánska. Ani v tomto prípade svoj pôvod nezapiera, sleduje politickú situáciu v regióne a na jednej zo sociálnych sietí sa odmietavo vyjadril k policajným zásahom počas neúspešného katalánskeho referenda o nezávislosti.
Prvé dotyky s politikou
Ťažké začiatky rodu Boricovcov sú minulosťou a Gabriel sa narodil do zabezpečenej rodiny. Postaral sa o to jeho otec, chemický inžinier, ktorý viac ako 40 rokov pôsobil v štátnej ropnej spoločnosti Empresa Nacional del Petróleo, kde sa prepracoval až k významnej riadiacej pozícii. Mame to umožnilo naplno sa venovať starostlivosti o domácnosť a dobrovoľníckej činnosti.
Navštevoval súkromnú školu The British School. Tu ukázal prvé politické vlohy, keď sa viackrát uchádzal o miesto ročníkového predsedu a spolužiakom písal listy, prečo by mali voliť práve jeho. „Ak budete hlasovať za mňa, sľubujem vám, že budem dobrým predsedom. Možno vám nerozdám čokolády, neskompletizujem album, možno nebudem ako Eduardo Frei, Fujimori, ani ako Bill Clinton, ale som si istý, že budem aspoň dobrým predsedom ročníka,“ stálo v jednom z nich.
Už v siedmej triede sa pridal k malému zoskupeniu I3, ktoré tvorilo asi 12 žiakov školy so záujmom o ľavicové politické idey. Učil sa od starších kolegov a detailne študoval napríklad osobnosť bývalého prezidenta Salvadora Allendeho a procesy okolo strany Unidad Popular. Okrem toho podnikali výjazdy, pri ktorých sprejovali názov organizácie na rôzne miesta v Punta Arenas. Keď ich raz zadržali miestni policajti, ostali veľmi prekvapení, že práve žiaci z The British School sa dali na podobnú činnosť.
Politika bola častou témou rozhovorov aj pri rodinnom stole. Jeho otec je dodnes členom kresťansko-demokratickej strany Partido Demócrata Cristiano a svojho času aktívne vystupoval proti diktatúre Augusta Pinocheta. Gabriel sa síce postupne profiloval viac doľava, no odpor k autoritatívnym režimom akéhokoľvek druhu sa v ňom zakorenil.
Univerzita a študentské protesty
Presun do hlavného mesta a štúdium práva na Universidad de Chile mu otvorili väčší priestor politicky sa angažovať. Stal sa členom ľavicového hnutia Izquierda Autónoma, ktoré však oproti tradičnej ľavici kládlo väčší dôraz na demokratické hodnoty a osobnú slobodu jednotlivca. Hnutie dosiahlo vplyv na univerzitách celej krajiny.
Aktívny bol aj v študentských združeniach a riadiacich orgánoch. Bol členom federácie študentov svojej univerzity, známej pod skratkou FECH, a istý čas pôsobil aj v akademickom senáte. Verejne sa zviditeľnil v roku 2009, keď ako predseda študentov práva viedol protest proti vtedajšiemu dekanovi, počas ktorého študenti obsadili budovu fakulty a blokovali výučbu. Prípad bol mediálne sledovaný a trvalo 44 dní, kým dekan zo svojho postu odstúpil a situácia sa upokojila.
Ešte väčšiu pozornosť na seba upriamil na konci roku 2011. V priebehu veľkej študentskej mobilizácie bol zvolený za predsedu FECH, keď vo voľbách prekvapivo porazil Camilu Vallejo, jednu z hlavných postáv protestov. Stal sa z neho verejne známy študentský líder, ktorý sa počas nasledujúceho roka často objavoval v médiách a presadzoval požiadavky hnutia na zmeny v systéme financovania a riadenia škôl.
K ukončeniu štúdia a získaniu titulu mu chýbalo zložiť záverečnú skúšku, no po prvom neúspešnom pokuse sa rozhodol naplno zamerať na politickú kariéru.
Prienik do kongresu
Nadobudnutá popularita študentského lídra mu otvorila dvere do kongresu, kde bol dvakrát zvolený ako poslanec za rodný región Magallanes. Protestného ducha naďalej vyjadroval napríklad neformálnym oblečením, ale aj kritickými vystúpeniami proti tradičným stranám, či už pravicovým, alebo ľavicovým.
Stál pri zrode koalície Frente Amplio, ktorá si dala za cieľ skoncovať so striedavou vládou dvoch dlhodobo najsilnejších politických zoskupení v krajine. Vo voľbách 2017 sa to kandidátke Beatriz Sánchez nepodarilo, a tak v roku 2021 vznikol ešte širší politický pakt Apruebo Dignidad, pod ktorého hlavičkou už v prezidentských voľbách zvíťazil on sám.
Dva kontroverzné momenty mu priniesli kritiku nielen zo strany politických oponentov, ale aj z vlastných radov. Obidva súvisia s osobou Jaimeho Guzmána, bývalého blízkeho spolupracovníka Augusta Pinocheta, ktorý bol zavraždený v roku 1991. V prvom prípade navštívil jedného z odsúdených atentátnikov vo Francúzsku, no možno ešte viac pobúril fakt, že sa tak stalo počas návratu z oficiálnej politickej návštevy v zahraničí. V druhom prípade pózoval s tričkom, na ktorom bola vyobrazená Guzmánova prestrelená hlava. Za obidve kontroverzie sa ospravedlnil.
Z pozície politika sympatizoval s celospoločenskými protestmi v októbri 2019, počas ktorých sa občania vzbúrili proti sociálnym nerovnostiam a nekoordinovane sa dožadovali dostupnejšieho zdravotníctva, školstva či dôchodkovej reformy. K riešeniu napätej situácie prispel podpisom dohody, ktorou sa naštartoval dodnes prebiehajúci proces tvorby novej ústavy.
Najmladší prezident a iné prvenstvá
Prezidentskú kandidatúru najprv odmietal pre nedostatok skúseností, neskôr zmenil názor. Vo volebnom tíme sa obklopil známymi tvárami z čias študentského hnutia a druhé kolo volieb vyhral s najvyšším počtom hlasov v histórii krajiny. Pri tomto údaji však zohral významnú úlohu celkový nárast populácie a počtu oprávnených voličov.
Dňa 11. marca 2022 si nástupom do funkcie pripíše niekoľko ďalších prvenstiev. Vynikne predovšetkým to, že vo veku 36 rokov sa stane historicky najmladším prezidentom Čile. Ako ročník 1986 bude tiež prvým prezidentom narodeným po vojenskom prevrate 1973. Pred ním túto funkciu nezastával žiadny iný rodák z najjužnejšieho regiónu Magallanes.
Odhliadnuc od podobných zaujímavostí po desaťročí poznačenom študentskými a sociálnymi protestmi je pred ním náročná výzva: transformovať krajinu tak, aby sa podobné nepokoje neopakovali. Jeho víziou je vybudovať štát blahobytu s dôrazom na ľudské práva, demokratické hodnoty a ekologickú zodpovednosť. Či to bude správna a úspešná cesta, to naznačia nasledujúce štyri roky.
(Mgr. Peter Telepčák je doktorandom na Ústave politických vied SAV)
Internetové zdroje
https://archivo.laprensaaustral.cl//suplementos/sofa_80.pdf
https://www.bbc.com/mundo/59722609
https://www.eldiario.es/internacional/gabriel-boric-izquierdista-lidero-protestas-estudiantiles-ahora-gobernar-chile_1_8515795.html
https://www.emol.com/noticias/Nacional/2021/12/21/1041693/origen-croata-de-boric.html
https://www.ex-ante.cl/primarias-20-cosas-que-hay-que-saber-de-boric/
https://interferencia.cl/articulos/gabriel-boric-y-la-generacion-estudiantil-de-2011-llegan-al-poder-y-propinan-dura-derrota
https://interferencia.cl/articulos/boric-antes-de-boric-los-anos-de-vida-acomodada-poesia-e-influencia-anarco-sindicalista
https://www.latercera.com/la-tercera-domingo/noticia/gabriel-boric-la-construccion-de-un-politico-en-pio-nono/UZICM4TS5FACBJQBH4Z5OLVZZQ/
https://www.latercera.com/la-tercera-domingo/noticia/luis-boric-y-soledad-font-cuando-tu-hijo-es-el-futuro-presidente/TABTPGXLONBZLMJTCFOT57DAIU/
https://www.larazon.es/internacional/20211220/mhpagovt7jhlfgzczaotmumvae.html
