Welcome, migranti!
„Ak chcete migrantov, dajte si ich k sebe domov!“ – toto je klasická ironická reakcia gréckej aj európskej krajnej pravice. Kričia, že sa nachádzame v okupačnej situácii, nazývajú migračné hordy vykorenených „zlodejmi, násilníkmi, džihádistami, ohrozením pre spoločnosť, našu krv a našu kultúru“ loviac súčasne voličov v mútnych triednych politických vodách. U nás si tieto heslá osvojili aj politici stredopravicovej Novej demokracie a nedávno mali celú kampaň na Twitteri v duchu „Dajte hlas SYRIZE a ako bonus dostanete domov migranta“. Na druhej strane na Facebooku môžeme nájsť stránky, na ktorých si pod titulkom „Áno, chceme si ich zobrať domov“ vymieňajú členovia nielen informácie o finančných príspevkoch, ale aj o dočasnom pohostinstve pre migrantov v priestoroch ochotných súkromníkov.
Podobné internetové iniciatívy vyrastajú teraz ako huby po daždi v mnohých krajinách. „Iné Grécko“ a „iná Európa“, takzvaná spoločnosť občanov zdvíha hodenú rukavicu, tam kde vládnuce kruhy a zákony sú hodne pozadu a robia sa nevidiacimi.
Tisícky Islanďanov, ale aj Škandinávcov – medzi nimi fínsky premiér, množstvo Nemcov, Francúzov, Rakúšanov, Španielov a aj sám pápež, sú ochotní pomôcť, niektorí pre dobré srdce, niektorí možno preto, že kalkulujú, ale výsledok je tu na prvom mieste, sú ochotní pomôcť a pritúliť migrantov. A tak zároveň strhávajú aj iných, demonštrácie solidarity a solidárne siete, ľudia, ktorí vítajú na hraniciach a letiskách migrantov s plagátmi, objatiami a príspevkami, ponúkajúci hoci aj vlastný byt, áno, to je presne tá Európa, v ktorej radi žijeme. A nechajte nenávistnú rétoriku „Europeistom“ hraníc obohnaných ostnatými plotmi a čistých rás.
Našťastie, to je svetlá tvár Európy, ktorá doposiaľ víťazí, a tým mení skutočnosť. Víťazí nad tou druhou tvárou, tou obludnou, tvárou tých, ktorí na migrantoch zarábajú (aj u nás, v Grécku, migranti, ktorí majú peniaze posilňujú miestne ekonomiky tým, že kupujú proviant a platia za dopravu) a anuluje útoky v Maďarsku aj v Grécku, akým bol útok Molotovovým koktailom na migrantov na ostrove Mytilini asi na základe príkladu dospelých, ktorí volia fašistickú stranu Zlatý úsvit a tak ju pripravujú na to, aby sa stala treťou stranou v gréckom parlamente. A víťazí táto svetlá tvár Európy aj nad filozofiou krajín, ktoré vyhlasujú, že prijmú len kresťanov (Slovensko, Cyprus).
„Sme zaplavení Afričanmi a Aziatmi, stali sme sa menšinou vo vlastnej krajine, je ohrozený náš národný, európsky preukaz totožnosti!“ – možno u nás počuť všade. A predsa, väčšina migrantov sa utiekala do Turecka, Libanonu, Jordánska, Egypta a Iraku, spolu okolo štyroch miliónov migrantov, a nie do Európskej únie, do ktorej sa teraz pre skazu v Sýrii začali tlačiť všetci.
Podľa údajov OSN z počtu 366 402 migrantov, ktorí prišli tento rok do Európy, je 51 percent zo Sýrie – a poďho osočovať migranta, že nebojuje za vlasť. Ďalších 30 – 35 percent je z ďalších krajín, v ktorých sú tiež vojnové konflikty, Afganistan, Eritrea, Somálsko a Nigéria. A napokon, približne 3 000 nevolaných migrantov, sa utopilo v Egejskom mori.
A my sa spytujeme, či bolo treba uverejniť fotografiu malého utopeného Ajlana namiesto toho, aby sme sa spytovali, či bolo treba, aby sa vôbec utopil.
A čo sa týka hrdého európskeho preukazu totožnosti, problémom je dnes práve jeho demografická obnova. „Rozprávaš a dávaš rozumy zo svojho gauča, poď sem a ži to sám,“ hovoria iní. My Gréci, ktorí sme boli migrantmi v iných krajinách, nepotrebujeme takéto upozorňovania. Majú pravdu znepokojení občania ostrovov a iných oblastí pri mori, nehovorím. No vinníkom nie je nahnevaný migrant (naozaj, nakoľko chladnokrvnými by ste boli na jeho mieste?), ale spoločnosť, v ktorej chýbajú mechanizmy usmerňovania migrantského prílevu. A napokon tí, ktorí na ostrovoch toľké roky majú len výhody z turizmu, nech sa trochu podelia o svoj blahobyt nepridávajúc sa k tým s krajnými názormi.
Nepíšem to všetko preto, lebo by som zbožňoval len tak všeobecne migrantov. Idealizácia je druhým krajným postojom. Ale píšem to preto, lebo som sa naučil inštinktívne byť na strane prenasledovaných, pretože zajtra sa môžem ocitnúť na ich mieste aj ja, a tiež preto, lebo uprednostňujem moju Európu s otvorenou mysľou.
Thodoris Antonopoulos, časopis Lifo, Atény
Preložila Silvia Okáliová
