Pár poznámok k Vyhláseniu Národnej rady Slovenskej republiky k vojenskej agresii Ruskej federácie proti Ukrajine

Poslanci Národnej rady SR 25. februára 2022 rokovali na mimoriadnej schôdzi o vyhlásení podpory Ukrajine. Za vyhlásenie bolo 112 zo 113 prítomných poslancov. Uverejňujeme pár poznámok na obsah vyhlásenia od spolupracovníka Slova.

Pominiem absolútnu jednostrannosť daného vyhlásenia, ale upozorním na niektoré časti vyhlásenia.

V prvom bode sa odsudzuje „nevyprovokovaná, neodôvodnená a neoprávnená agresia“ Ruskej federácie. Podľa dostupných zdrojov je vojenská agresia akt, ktorý sa neopiera o odôvodnenú sebaobranu. Preto si kladiem otázku, či môže byť vojenská agresia jedného štátu voči druhému, ktorá by bola „nevyprovokovaná, neodôvodnená a neoprávnená“? Z textu totižto logicky plynie, že ak jestvuje nevyprovokovaná agresia a pod., existuje aj vyprovokovaná, odôvodnená ako aj oprávnená agresia. Lenže vojenská akcia, pokiaľ je odôvodnenou a teda aj oprávnenou sebaobranou, nie je agresiou. Bolo oslobodzovanie iných štátov spod fašizmu agresiou zo strany Sovietskej armády? Teda, ak sa hovorí o agresii, tak sa rozumie samo sebou, že nie je odôvodnená a nie je oprávnená. Gramatická konštrukcia prvého bodu vyhlásenia je vedená takým veľkým rozhorčením predkladateľov, že toto ich priviedlo až k rozporu s logikou veci.

V druhom bode sa v závere konštatuje, že kroky Ruskej federácie podkopávajú európsku a globálnu bezpečnosť, čo je nesporne pravdou, lenže vyhlásenie akosi prehliada, že stav našej európskej bezpečnosti odporuje princípu rovnej bezpečnosti pre všetkých, na čo Rusko ixkrát upozorňovalo. Výsledkom stability európskej bezpečnosti bol stav trvalého nebezpečenstva pre Ruskú federáciu. Preto chce Rusko uvedený stav zmeniť na stav rovnej bezpečnosti, t. j. chce odstrániť stav jednostrannej bezpečnosti nastolenej svetovládou USA.

Vo štvrtom bode Národná rada vyzýva Rusko, aby sa vrátilo k „úprimnému“ hľadaniu riešenia mierovou cestou. Vyhlásenie tu prehliada osem rokov snahy Ruska riešiť cestou Minských dohôd problém mierovou cestou, snahy sprevádzanej trvalým nezáujmom a neúprimnosťou Nemecka a Francúzska, garantov Západu týchto dohôd ako daný stav riešiť.

V siedmom bode robí Vyhlásenie Ruskú federáciu zodpovednú za straty na ľudských životoch vyvolaných „agresiou“, ale straty na životoch obyvateľov DNR a LNR vyvolaných jeho osemročným agresívnym obstreľovaním zo strany ukrajinskej armády ostáva mimo pozornosť parlamentu. Vyhlásenie ponecháva stranou svojho „úprimného“ záujmu o riešenie situácie aj tragédiu 48 občanov upálených neonacistami v Dome odborov a 250 zranených občanov Odesy v roku 2014.

V bode osem sa dočítame ako, Ukrajina bojuje za hodnoty slobody, demokracie a politickej nezávislosti, ale fakľové sprievody oslavujúce ukrajinského fašistu S. Banderu konané v deň jeho výročia, uznaného za štátny sviatok Ukrajiny (1. január) nie sú presvedčivým dôkazom o boji Ukrajiny za slobodu a demokraciu.

V desiatom bode vyhlásenie zdôrazňuje okrem iného právo Ukrajiny „slobodne si vyberať svet, v akom chcú žiť“, ale pritom sa obchádza princíp rovnej bezpečnosti pre všetkých zúčastnených. To znamená, že každý má právo si slobodne zvoliť svoj svet, ale tento nesmie ohrozovať svet u susedov a tento princíp je zjavne vo vzťahu Ruskej federácii neustále porušovaný.