Literárny týždenník 25 –26/2015 – odporúčame

„... Jožo Urban odletel v to apokalyptické leto 1999 do „básnického neba“, kým na moju krajinu padali z toho neznesiteľne skutočného neba bomby NATO. A tak som aj so svojou mladou rodinou čakal na osudovú hodinu, v ktorej sa naše životy navždy skončia, v kútiku duše dúfajúc, že prežijeme... Tie chvíle boli, ako sa stalo po nich všetko v ďalšom mojom/našom živote, relatívne...“
Martin Prebudila, slovenský básnik zo srbskej Vojvodiny v rozhovore Od malička mi je vzácne slovenské slovo

„V dňoch 20. až 27. júna zavítala na Slovensko delegácia bieloruských spisovateľov a kultúrnych pracovníkov. Pri príležitosti 80. výročia návštevy veľkého bieloruského básnika Janka Kupalu na Slovensku sa vybrali po jeho stopách, prišli sa spoznať so slovenskými kolegami od pera a kultúrnymi pracovníkmi a zoznámiť sa s našou kultúrou a vlasťou, na ktorú J. Kupala spomínal s veľkou úctou.“
Kultúrna misia otvárajúca literárne hranice. Bieloruskí spisovatelia a kultúrni pracovníci kráčajúci po stopách Janka Kupalu na Slovensku

„Zamyslenie ukončíme fikciou. Nebudeme hodnotiť pochod, ktorý prebehol 20. júna v Bratislave a čudesne prispel k úsiliu začať vytvárať obraz Slovenska ako krajiny s narastajúcim extrémizmom. Tobôž ak sa u nás po protiprávnom zákaze štrajku železničiarov v roku 2003 okrem podivných „gorilích“ nepokojoch proti ničomu vo väčšom neprotestovalo.
   Ktovie, aká by bola mediálno-politická reakcia, keby sa pochod (v ktorom bolo údajne mnoho ľudí z ČR) dostal pred hotel Kempinski, kde bolo najviac rokovaní GLOBSEC-u 2015.
František Škvrnda: Čo sa skrýva za zrazom GLOBSEC 2015?

„Namiesto populistického odmietania riešiť problém, ktorý sme nezavinili, by mali naši politici tlačiť na medzinárodné spoločenstvo, aby USA a Európa konečne zrevidovali vzťah k tretiemu svetu a postavili ho na nový, spravodlivejší základ.“
Vladimír Blaho: Kto je vinný?

„Nadišla chvíľa, keď sa slova ujal ten, kvôli ktorému sa slávnosť konala – Rudolf Schuster. Nie, nie je ti kvôli mne, začal. zišli sme sa tu ako jedna veľká rodina, aby sme odovzdali verejnosti knižnicu, ktorá bude slúžiť všetkým. Podobné zariadenia sú v zahraničí vizitkou politickej kultúry národa a štátu. Ľudia majú možnosť nahliadnuť do zákulisia politiky, do jej trinástej komnaty, spoznať súkromie politikov a štátnikov, ktorí v tom či onom čase reprezentovali krajinu.“
Inšpiratívna mozaika o zmysle ľudského života. Reportážny obrázok z otvorenia Prezidentskej knižnice Rudolfa Schustera v Košiciach

„Dramaturgické inovácie, úpravy, doplnky, nové priestory – to sú všetko pozitíva, ktoré prispievajú k hodnotovému obsahu festivalu. Teší ma, že princíp Kultúrneho leta zostal aj pri štyridsiatom ročníku v podstate  podobný tomu pôvodnému. Potvrdzuje to nadčasovosť zámeru dať Bratislave rozmer hodný hlavného mesta. Ak sa mi to podarilo, považoval by som to za svoj osobný vklad mestu, v ktorom žijem vyše pol storočia a ktoré pokladám za svoj domov.“
Stanislav Bachleda, zakladateľ prvého Kultúrneho leta na Slovensku i v bývalom Československu v rozhovore Nadčasové kultúrne a umelecké hodnoty

„Zahraniční Slováci ako deň týchto vierozvestov dodnes oslavujú 14. februára, teda v deň Metodovej smrti. Na Slovensku je to sviatok 5. júla, kým vo väčšine východoslovanských a južnoslovanských štátov sa sviatok sv. Cyrila a Metoda oslavuje 24. mája.  Traduje sa, že práve 24. mája Konštantín a Metod so svojím sprievodom prišli ku kniežaťu Rastislavovi. ... Prečo väčšina ostatných slovanských štátov  oslavuje ako deň slovanského písomníctva práve 24. máj, iba my nie? Údajne je koncom mája priveľa roboty, takže Štefan Moyzes vyžiadal od pápeža povolenie, aby sa oslavy presunuli na začiatok júla.“
Miroslav Demák: Pocta slovenským vierozvestom

„Za zospoločenštením výtvarného umenia stoja konkrétne subjekty , mená, figúry, konexie, hlavné bašty polopatizmu: v centre hlavného mesta SR Kunsthale (KHB), pri Dunaji UMELKA, Slovenská národná galéria, za ministerstvom kultúry Galéria mesta Bratislavy a v strede tohto Kocúrkova Vysoká škola výtvarných umení. Privátne galérie majú pramalý vplyv na tvorbu hodnotového systému. Je jasné, že exponáty vystavované vo výtvarných miestnostiach  nenesú punc originality.  Akademické umenie jen nezáživné, bez kontaktu s realitou. Výtvory pritakávačov režimu, vyhýbajúcich sa tvárnosti sveta a žeravej skutočnosti ako čert krížu.“
Ivan Hrmo: Bašty polopatizmu

„... výraz kríza doslova zľudovel a v nejednej súvislosti vyznieva vskutku podivuhodne. Hoci v dnešnej spoločnosti nesporne panuje kríza, pripisuje sa jej skôr uspávací než povzbudzujúci účinok; aj slovné spojenie kríza civilizácie nabáda skôr k driemotám, čo vyznieva paradoxne až znepokojujúco vzhľadom na evidentný odklon od pravého významu, z ktorého  sa vytratila činorodá zložka. Navonok to pôsobí tak, akoby sa prehlbovala kríza vedomia, kým sa konečne nepreberie na povrch vedomie krízy.“
Vladimíra Komorovská: Všadeprítomná a všemocná kríza...

„V prípade takého konfliktu zameraného na Rusko zo strany Západu a členských štátov EÚ, členov NATO, vrátane Slovenska, by sme sa ocitli v prvej línii... Ukájať sa bezpečnosťou NATO či Amerikou je naivné, ba priam detinské... Je to hra s ohňom.“
Sergej Makara: Svedomie mi nedovoľuje mlčať. Niekoľko myšlienok o slovanskej vzájomnosti

Celý obsah: Literárny týždenník 25 – 26/2015