Literárny týždenník 19 – 20/2015 – odporúčame

„Terajšie ministerstvo kultúry začalo podnikať určité kroky na podporu alebo, lepšie povedané, na záchranu slovenskej kultúry. Videl som projekt s mnohými dobrými nápadmi, začali sa riešiť viaceré základné problémy. Nemám veľké očakávania, že naša kultúra sa zmení ako šibnutím čarovného prútika, ale ak by sa aspoň niečo podarilo, bol by to možno prvý nesmelý krôčik ku kultúrnej suverenite a sebavedomiu. Pretože sebavedomie aj v kultúre náš národ veľmi potrebuje, nie nielen na papieri, ale v reálnom živote.“
Spisovateľ a vysokoškolský pedagóg Jozef Leikert, predseda Klubu spisovateľov literatúry fakty v rozhovore Nemám rád veľké gestá ani veľké slová

„Tento otvorený list píšem ako pokus varovať Vás pred vzletnými frázami o nezištnej snahe politikov, ktorým ide len a len o Vaše dobro. Neverte im  a nedajte sa oklamať . Slovensko nech je pre Vás odstrašujúcim príkladom, ako to nerobiť. Dnes sme štátom, v ktorom nám už prakticky nič nepatrí, nemáme kontrolu nad strategickými podnikmi, sme len nádenníkmi na cudzom, vydaní na milosť a nemilosť cudzím vlastníkom nášho národného majetku. „
Roman Michelko: Otvorený list občanom Ukrajiny
 
„Na prvý pohľad „krčmové reči“ sú vlastne škandálom, ktorý by sa nemal zaobísť bez povšimnutia verejnosti. Ak si podľa vyjadrenia Radoslava Procházku Andrej Kiska ako kandidát na prezidenta platil rok dopredu agentúru Focus, potom sú prieskumy verejnej mienky len veľký nedôveryhodný biznis a manipulácia s verejnou mienkou. Tomu sa však vo verejných diskusiách nevenuje pozornosť, akoby išlo v demokracii o prirodzený jav.“
Ľudovít Števko: Kanibalizmus na pokračovanie

„Po prvé, ako je možné, že z územia, kde pôsobia sily NATO (misia KFOR) sa nepozorovane presunie cez hranice niekoľko desiatok ozbrojených osôb? Po druhé, prečo sa „hlavnoprúdové“ médiá akciou, napriek jej rozsahu (viac ako 20 mŕtvych), na rozdiel od kauzy Charlie Hebdo, zaoberajú len okrajovo? ... Po štvrté, nechystá sa v Macedónsku, ktoré má viaceré sociálno-ekonomické, politické i bezpečnostné ťažkosti, nová farebná revolúcia (...)? A po piate, načo vlastne bola po bombardovaní „malej“ Juhoslávie na území Kosova veľmi rýchlo postavená vojenská základňa USA Camp Bondsteel, ktorá je druhá najväčšia v Európe?“
František Škvrnda: Nové ohnisko napätia na Balkáne?

„Profesionálne dobre, zrozumiteľne a príbehovo koncízne napísaná hra Marka Maďariča nie je nejakým dramatickým veľdielom. Jej prvoradou cnosťou však je nasýtenosť realitou, slovníkom a javmi našej najživšej súčasnosti. Teda tým, čo od pôvodnej dramatiky predovšetkým očakávame. V hre nie sú lacné či povrchné sentencie, rady či ponaučenia. A možno ani slová navyše. Napísal príbeh o ľuďoch z vyšších vrstiev našej spoločnosti, o nositeľoch darebáctiev, ale aj o tých, ktorí nesú v sebe zárodok možnej skazenosti.“
Milan Polák: Odvrátená tvár novodobých zbohatlíkov a zlatokopov. Dámu bez kamélie od Marka Maďariča uviedlo Divadlo Aréna

„Znalci márne kritizujú importovaný sen mať v každej garáži dve autá, pre každé dieťa vlastnú izbu, pre každú milenku osobitný dom. Pritom svet zápasí s masívnou chudobou – príčinou násilia, agresie, nekonečných vojen, keďže v záujme zisku sa podporujú obe strany konfliktu. Masový úhyn ľudí sa zdôvodňuje preľudnenosťou. Brat nepozná brata.“
Viera Švenková: Ak sa lepšie prizrieme...

„Záverečná myšlienka okrúhleho stola bola o to naliehavejšia. Internet je cesta, ako viac zviditeľniť poéziu a doniesť ju medzi väčšie čitateľské kruhy. Nemal by to však byť cieľ. Konečným cieľom by mala byť vždy kniha.“
Okrúhly stôl: Plusy a mínusy internetovej prezentácie poézie. Spracovala Zuzana Kuglerová

„Musím povedať, že ani marxistická  literatúra sa neznížila na takú úroveň, že by pripisovala vypuknutie vojny jednému faktoru, ako sa to robí dnes v niektorých kruhoch, ktoré vraj predstavujú tú lepšiu časť spoločnosti.  Tvrdenie, že druhá svetová vojna sa začala spoločným útokom nacistického Nemecka a boľševického Sovietskeho zväzu (často označovaného prosto Rusko), je taká nehoráznosť, že pred ním blednú aj všetky propagandistické príručky budovateľov  krajších zajtrajškov z minulého režimu.“
Anton Hrnko: Zamyslenie nad oslavami druhej svetovej vojny

Celý obsah Literárneho týždenníka 20 – 21/2015