Kniháreň – jún 2

Počet zobrazení: 2101

Gabriela Rothmayerová: Z archívu mojej pamäti. Nedokončené rozhovory s Petrom Colotkom | Olin Jurman a kolektiv: Nemrzačte naši historii | Viktor Timura: Neznáme dejiny | Lenka Klicperová, Markéta Kutilová: Poslední zápálí vesnici – Válka v Náhorním Karabachu
 

colotka.jpgGabriela Rothmayerová: Z archívu mojej pamäti. Nedokončené rozhovory s Petrom Colotkom

Petra Colotku dlho priatelia nabádali napísať pamäti. Jeho život je obrazom Slovenska, ako sa postupne vymanilo zo zaostalej agrárnej krajiny, prechádzalo svojimi drámami, vrcholmi aj pádmi. Peter Colotka bol chlapcom zo Sedliackej Dubovej na Orave, získal právnické vzdelanie a mal sa stať sudcom Medzinárodného súdneho dvora v Haagu. Osud chcel inak, z právnika sa stal politik a celý svoj život napokon strávil na tých najvyšších postoch. Po Novembri 1989 dával o sebe vedieť veľmi zriedka, médiám sa vyhýbal, pretože s nimi nemal dobré skúsenosti. Autorke poskytol rozhovor pre Nové slovo; potom jej raz zazvonil telefón a výsledkom sú stránky knihy Z archívu mojej pamäti. Sú to nedokončené rozhovory, Peter Colotka vydal napokon vlastné pamäti, v ktorých použil aj nahrané prepísané časti z týchto stretnutí, ale nie celé. Autorka sa rozhodla doplniť ich týmto originálom. Spomienky vznikali počas rozhovorov s bývalým predsedom vlády Slovenskej socialistickej republiky v marci a apríli 2010 v jeho panelákovom byte v Bratislave.
CCW 2021, 208 strán
Knihu si môžete objednať na: info@ccw.sk, cena 14 eur vrátane dobierky.


nemrzacte_nasi_historii_2.pngOlin Jurman a kolektiv: Nemrzačte naši historii

Kniha Nemrzačte naši historii byla napsána jako reakce na nehorázné falšování našich novodobých dějin řadou současných politiků, ale i rádoby historiků, občanů a různých společenských organizací.
Byla Dukelská operace Sovětské armády plánovaná s cílem nechat vykrvácet vojáky Československého armádního sboru?
Proč neplatila spojenecká demarkační čára z Jalty pro operace amerického letectva nad našim územím v závěru války?
Byl esesácký generál Vlasov národní hrdina osvobozenecké války proti Stalinovi nebo vlastizrádce?
Bude ještě za dva roky platit, že Brno osvobodil maršal Malinovskij, a ne generál Vlasov?
V knize o 350 stranách jsou objektivně a pravdivě rozebrány dvě novodobé historické události spojené s přímým osvobozováním Československa na podzim roku1944 a na jaře roku 1945, a sice tzv. krvavá Karpatsko-dukelská operace probíhající v září - říjnu 1944 a skutečná role Ruské osvobozenecké armády při osvobozování Prahy v květnu 1945.
Viac o knihe a jej autoroch z krstu 22. júna 2012.


nezname-dejiny.jpgViktor Timura: Neznáme dejiny

Neznáme dejiny? Áno, sú to dejiny, ktoré sú oveľa bohatšie na udalosti ako tie, ktoré poznáme. Dejiny ľudstva začínajú objavením sa človeka. Lenže na našej planéte je množstvo artefaktov a stôp po vyspelých civilizáciách, ktoré siahajú ďaleko pred objavenie sa dnešného človeka a nejaký čas na našej planéte boli aktívne. Nevieme koľko bolo pred nami na planéte vyspelých civilizácií z vesmíru, ani kedy. Stopy po nich siahajú do miliónov a azda aj miliárd rokov. Patrí to do dejín? Zaiste. Pre nás sú to však zatiaľ neznáme dejiny. Sú to dejiny, ktoré majú kozmické súvislosti a v mnohom po objavení sa človeka ovplyvnili vývoj našej ľudskej civilizácie. Preto by sme ich mali poznať. Začína pre nás nová, kozmická éra, či si to uvedomujeme alebo nie. Človek je prvá bytosť s vedomým bytím, ktorá má pôvod na planéte Zem. Mal by preto poznať čo sa na Zemi odohrávalo, aké udalosti prebiehali pred ním, kedy to bolo a kto bol ich aktérom. Aj o tom je táto kniha...
Nitrava 2021, 344 strán


karabach.jpgLenka Klicperová, Markéta Kutilová: Poslední zápálí vesnici – Válka v Náhorním Karabachu

27. září 2020 zaútočil Ázerbájdžán podpořený Tureckem na oblast Náhorního Karabachu, enklávu, kterou posledních 30 let kontrolovala Arménie. Válka měla být blitzkrieg, přesto se Arméni dokázali bránit 44 dní. Kruté boje, které vojáci popsali jako masakr, zastavilo příměří zprostředkované Ruskem. Válka si vyžádala kolem 10 000 mrtvých vojáků na obou stranách konfliktu a 146 mrtvých civilistů.
Tisíce lidí se stále pohřešují. Během konfliktu bylo spácháno mnoho válečných zločinů. Arméni přišli o 80 % Karabachu a přilehlých území.
Příměří ukončilo boje, ale ne lidské utrpení. Desetitisíce Arménů ztratily svoje domovy, tisíce vojáků přišly o končetiny. Přibývají důkazy o civilistech mučených ázerbájdžánskou armádou.
Lenka Klicperová a Markéta Kutilová se do Karabachu vypravily v první den útoku, a byly tak prvními českými novinářkami, které se do oblasti bojů dostaly. Ke konci války se na místo vrátily a překročily hranice do Karabachu první den příměří. Sledovaly pálení karabašských vesnic a příjezd ruských vojáků. V lednu 2021 podnikly třetí cestu a přinesly výpovědi civilistů o válečných zločinech Ázerbájdžánu. Jejich kniha, doplněná doslovem politologa Tomáše Šmída, jenž se zabývá zejména výzkumem ozbrojených konfliktů, organizovaným zločinem a zahraničně bezpečnostními problémy v postsovětském prostoru s důrazem na kavkazský region, je tak uceleným svědectvím o hrůzách moderní války. Neboť ta, byť se zdá daleko, týká se nás víc, než bychom si kdy mysleli.
Universum 2021, 216 strán

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984