George Bush: Myslel som Ukrajinu, ale aj Irak, he, he...

Počet zobrazení: 2955

„Bolo to rozhodnutie jedného muža začať neospravedlniteľnú a brutálnu inváziu do Iraku,“ takto sa prihovoril účastníkom nedávneho stretnutia v texaskom Dallase, bývalý americký prezident George Bush junior.

Niektorí hostia si mohli pomyslieť , že sa v Bushovi po rokoch konečne ozvalo svedomie /občas sa to stáva/ a chcel sám seba za irackú tragédiu odvážne skritizovať. Veď trochu popola na hlavu nemôže byť na škodu veci, no nie? Lenže chvíľka pravdy zanikla v jeho okamžitom a nákazlivom smiechu. Rýchlo sa opravil, nie že by sa bol za irackú tragédiu, ktorú spôsobil, ospravedlnil. Dodal, že mal na mysli pravdaže Vladimíra Putina a „jeho“ vojnu na Ukrajine. „I keď“ rýchlo a s oveľa slabším hlasom pridal a jeho čudný smiech sa  v tej chvíli miešal s úškľabkom prítomných, „išlo tiež aj o Irak“...  

george_bush_junior_donkeyhotey_flickr.jpg
George Bush jr.: Flickr / Karikatúra DonkeyHotey

Nuž ako vidno, stačí jedno prerieknutie, keď si človek nedáva dobrý pozor na  slová, ktoré vypovie. V tomto prípade sa partia jeho skalných a stálych obdivovateľov nechala počuť, že tú motanicu zavinil jeho, akože pokročilý vek. /Bush junior má 75 rokov a zrejme to by malo byť ospravedlnenie či nebodaj aj vyjadrenie poľutovania, no veď, pozrite sa, on za to, čo povedal, nemôže, je už starší a tak všetko zostáva po starom a Bush je naďalej presvedčený, že jeho nielenže brutálna, ale najmä krvavá invázia do Iraku stála za to a že nielen Irak, ale aj celý Blízky, možno že aj Stredný východ aspoň okúsil náznak americkej slobody a demokracie... Čo na tom, že ju nechal rozniesť nad strategickým regiónom bombardérmi, veď keď to nejde inak, tak si treba pomôcť...!

Ako sa zvykne vravieť, pomôž si sám, aj Pán Boh ti pomôže. No a  v jeho prípade príslovie platí, veď nie všetci sme ešte stratili pamäť a vieme, že pred útokom na Irak sa celú noc prehadzoval v posteli vo White House a nad ránom počul tie božské slová Najvyššieho, že treba do toho ísť... Do zločinného zabíjania Iračanov preto, že vedenie krajiny na čele s prezidentom Saddámom Husajnom hrozilo vraj nielen Amerike, ale aj väčšine sveta /pozri Tony Blair a jeho prejav v Dolnej snemovni o tom, že Saddám je schopný zničiť Londýn do 45 minút.../ A, pravdaže, nielen tak hocičím. Má vraj k dispozícii zbrane hromadného ničenia a teda nebude váhať a v nejakom zvláštnom rozpoložení mysle ich vystrelí nielen na Londýn, ale aj na Washington... Nuž a týmto fantazmagóriám uveril v predvečer invázie skoro celý svet, lebo americká mediálna propaganda rozširovala túto lož po celej planéte a k tomu všetkému pridávala fotografiu generála Collina Powela, vtedy ministra zahraničných vecí /dnes už nebohého/,ako na zasadaní v OSN ukazoval prítomným diplomatom akési ampulky so strašným jedom. Tie americkí agenti CIA mali získať zrejme nejakým zvláštnym, až heroickým spôsobom z ešte zvlášť tajomnejších samohybných laboratórií...

Ale treba vždy pripomínať, že prípravy na útok proti Iraku sa začali v krátkom slede už po vojenskej intervencii v Afganistane, kam US Army vstúpila po tom, čo vyšlo najavo, že za útokom unesenými civilnými lietadlami v septembri 2001 boli členovia teroristickej organizácie Al-Kajdá a viedol ich Usáma bin Ládin zo svojej základne v Afganistane. Saddámovi Husajnovi prišili najskôr na triko podiel na týchto útokoch. Neskôr, keď Husajnovo spojenie s bin Ládinom neuspelo, hľadal sa „lepší“ dôvod na úder proti Bagdadu. No a siahlo sa po zaprášenej príručke Paula Wolfovitza, popredného neokonzervatívca, ktorý už dávno pred útokmi na New York a Pentagón vyzýval hociktorú US vládu na vojenský zásah proti Iraku.

Z jediného dôvodu: vraj sila Bagdadu v regióne nebezpečne stúpla, a teda ohrozuje nielen Izrael, ale najmä americké záujmy! /Wolfovitz bol v čase Bushovo útoku na Irak námestníkom ministra obrany a je považovaný za architekta invázie/.

Bolo teda treba len nájsť veľkú lož a obliecť ju do vojenskej uniformy. A tá jej sadla a aj keď sa neskôr šepkalo, že skutočným dôvodom Bushovu útoku na Irak bola nikdy nedokázaná akási rozprávka o pláne Saddáma Husajna dať zavraždiť Georgea Busha staršieho počas jeho návštevy v Kuvajte. /Ako vieme, Saddám Husajn vtrhol roku 1990 do Kuvajtu a vyhlásil bohatý naftový štát za devätnástu irackú provinciu po tom, ako neuspel vo vojne s Iránom, do ktorej ho namočili a nahuckali Američania a konkrétne jeden muž, už tiež nebohý Donald Rumsfeld, ktorý sa v tom čase osobne so Saddámom veľmi dobre poznal/. Bush starší Husajna z Kuvajtu vyhnal za pomoci ďalších vyše tridsiatich štátov, ale iracký prezident bol naďalej terčom, no a v roku 2003 sa na jeho Republikánsku gardu a vojsko vrhla vyše stotisícová americká armáda a raketami a kobercovými náletmi bombardérov spacifikovala veľkú a bohatú krajinu na úroveň stredoveku. /Len povestné mesto Fallúdža ľahlo v podstate popolom iba preto, že sa v ňom zorganizovala početná skupina odporcov amerických „osloboditeľov“/. No a počas šiestich týždňov sa US Army podarilo Irak zhodiť na kolená, ešte pravdaže stihli dať súhlas na obesenie samotného Saddáma Husajna a potom na palube lietadlovej lode Abraham Lincoln sa vo vojenskej koženej bunde blysol najvyšší veliteľ George Bush junior spupným výkrikom: Misia je skončená...

Bola, ale nebola.

Začala sa občianska vojna medzi šíítmi a sunitmi a Kurdmi na severe štátu a netrvalo dlho a vznikla organizácia Islamský štát. A to všetko ako tzv. vedľajší produkt invázie. A výsledok: aká klasika. Všemožné, tie zahraničné , najmä americké tímy sa nevedia dohodnúť, koľko ľudských životov vrátane amerických vojakov stála táto veľká americká lož. Akýsi Watson Institute for International and Public Affairs najnovšie uvádza, že počet zabitých Iračanov sa odhaduje na dvestotisíc, ale zároveň vo svojej štúdii dodáva, že číslo bude zrejme vyššie, lebo počet obetí sa nedá presne zistiť...

No ale je zrejmé, že Bush nespáva ľahko, že ho predsa len prenasledujú nočné mory, veď ako inak sa dá vysvetliť jeho prerieknutie v Dallase .

Chcel najmä obviniť Vladimíra Putina, aj si pripravil slušnú vetu, no v rovnakej chvíli zrejme myslel na seba a tá veta sedela aj na neho, na jeho vlastný krvavý krok.

A tak si poplietol svoje iracké dielo s Ukrajinou.

Nuž a aj keď si určite nežije na texaskom ranči v Crawforde zle a v Dallase má k dispozícii pracovňu ako bývalý v poradí 43. prezident USA, môžeme sa staviť, že nedokáže zo svojho vnútra vyhnať výčitky svedomia.

Čo tam po veku či starnutí, zodpovednosť za neodpustiteľný čin je naďalej stále s ním, či je v slušnom obleku alebo si obúva kovbojské čižmy.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984