Davová psychóza a falošná solidarita

Počet zobrazení: 1932

Nikto nie je taký starý, aby sa nemohol naučiť niečo nové. Vo svojom doterajšom bytí, obohatený rôznymi  skúsenosťami, ktoré ako kedysi kamene lemovali cestu, som sa opakovane presvedčil, že takmer nič nie je také, ako sa nám na prvý pohľad môže zdať. Iste, prvý dojem je zavše ťažko prekonateľný fenomén, ale... Vo víre posledných dní som sa pozastavil nad celoplošne koordinovaným „honom na čarodejnicu” či skôr „батюшку Путина“ a jeho ríšu zla. Zapadá do krásne do seba ako kocky z lega. Všetko, ale úplne všetko je a vlastne vždy bolo zlé v krajine, kde svojho času podľa jednej z Fučíkovych kníh zajtra znamenalo už včera. Jednotlivé štáty aj vážne firmy s celosvetovým pôsobením sa priam predháňali v tom, kto skôr a okázalejšie  pomstí nespravodlivosť. Ak by mali tú moc, tak zajtra im vypnú ako ropovod prívod kyslíka – všetkým do jedného a bolo by vymaľované. Neutralita na seba natiahla tričko s nápisom „Kto nie je s nami, je proti nám” a ako taká je vlastne neprípustná. Upáliť, upáliť ako v 15. storočí v Kostnici. Davová psychóza neobišla ani finančný sektor, šport či kultúru, ba dokonca ani zábavný priemysel, reprezentovaný gigantom EA, nezostal bokom. Ak by sa momentálne našiel čo i len jeden Jánošík, ktorý by sa postavil na ruskú stranu, bol by hádam na mieste nemilosrdne, bez pardonu a bez hrachu, ukameňovaný. Ak by bol kdesi vzdialený, určite by sa na jeho hlavu ako voľakedy na Divokom západe vypísala poriadna  odmena. Valec tejto šialenej propagandy sa dal nekompromisne do pohybu a napriek istým limitom naberá na rýchlosti a dláždi verejnú mienku vopred napísaným scenárom.  

Čo ak sa však veci majú naozaj trošku INAK...? Možno aj viac ako trochu? Aj s ohľadom na vývoj posledných rokov sentiment určite nikdy nebol na strane Ruska. Jeho vodca môže byť taký alebo onaký, ale dozaista nie je podľa mňa naivný hlupák! Nezmyselným zabíjaním civilného obyvateľstva by si nevylepšil imidž, ani Západom časom unisono vygenerovanú nevľúdnu reputáciu tyrana a stratil by tým aj poslednú skupinu váhavých, ktorí ešte neboli ochotní naskočiť na populárny vlak nenávisti. V ňom už stihli v úlohe rušňovodičov vystriedať politikov športovci aj umelci. A s vehementnosťou, nám ľuďom vlastnou, sa hľadajú ďalší, ktorí by nakydali trošku viac hnoja. Vôbec neprekáža, že sú síce odborníci, lež v iných oblastiach. Veľmi si preto vážim tých, čo nepodľahli momentálnej psychóze a radšej úprimne priznali, že sa necítia na komentovanie takej závažnej veci. 

Patrí sa pozastaviť aj pri druhej strane. Už na prvý pohľad je jasné, že ide o nerovný zápas Dávida s Goliášom. Na rozdiel od biblického príbehu, Dávidovi „spojenci” ho nechali poriadne odpiť z vodky a do rúk vtlačili hrdzavý vreckový nožík s uistením, že pravda je na jeho strane a oni tiež budú nablízku, keby dačo. Vďaka vojnovým bubnom, krvilačným po bratovražednom boji uveril, že to „dá”. Nedá; a nakoniec zostane sám a nezmyselne vyhasne mnoho životov na oboch stranách. Namiesto veľkohubých vyhlásení a falošnej viery v umelo nafúknuté svaly by mal rýchlo vytriezvieť a hľadať odpoveď, ako sa postaviť k tejto hroziacej apokalypse. Nie tak dávno Mahatma Gandhi porazil Britov, nie však silou... Tu sa však umelo zvyšuje napätie a aj štáty, známe svojou pacifistickou históriou, posielajú zbrane. Akákoľvek zbraň vzniknutému konfliktu s určitosťou neprospeje, práve naopak!

Na čo je to teda dobré? Chápete?

Doteraz (nielen) chudoba na Ukrajine nikomu veľmi neprekážala. Videá uzimených podvyživených stareniek, ktoré zdokumentoval jeden z českých filantropov, takmer nikoho nechytili za srdce. Aké boli vďačné za obyčajné drevo, čo im ten dobrodinec zadovážil! Žijú osamote a sú ich tisíce, podobne ako mnoho iných, trúcich biedu. Možno práve táto kríza by mala poukázať na bezvýchodiskovú situáciu, naliehavosť jej riešenia a nevyhnutnosť naozajstnej humanitárnej pomoci.

Summa summarum – všetkých Rusov pohádzali, hlava-nehlava, do jedného vreca, a práve to mnohým z nich otvorí oči. Myslím si, že po tejto lekcii „etiky“ sa niektorí z nich prebudia a zomknú sa ako v jednom z husitských filmov „Proti všem”. Možno si v dôsledku takého prístupu uvedomia, že nikdy sa s nimi vlastne reálne nerátalo a vždy to bol vo vzťahu k nim len silene, cez zuby hraný úsmev tých ostatných „vyvolených”. Presne tých, ktorí by Rusov najradšej navždy videli ako vazalov na kolenách. 

Rusko čelí, tak ako ostatné štáty sveta, mnohým výzvam, no s určitosťou patrí do civilizovanej Európy a vďaka svojej histórii, kultúrnemu dedičstvu, intelektuálnemu vlastníctvu, nerastnému bohatstvu, vede i športu má svoje nezastupiteľné miesto na mape sveta. Kto si osobuje právo tvrdiť opak, musí si najprv poriadne poupratovať vo vlastnom „chlieve”. A že tých „chlievikov“ je, ruku na srdce, vo svete požehnane, uznáte sami. Vôbec nie je potrebné chodiť ďaleko...

(Autor je futbalový tréner a mentor, žije na Sunshine coast, Queensland, Austrália.)

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984