Mesto vzdelancov a rybárov
Rozhádzané domčeky po ostrovoch, ktoré s okolitým svetom spájajú len mosty. A niekedy ani tie nie, a tak sú domáci odkázaní výlučne na lode. Takýto pohľad víta návštevníka pri pristávaní v nórskom Bergene. Nenadarmo tunajší hovoria, že prvý dopravný prostriedok, ktorý si treba zadovážiť, keď sa sem presťahujete, je kvalitný a rýchly čln. Bergen leží v ústí niekoľkokilometrového fjordu a jedna z prvých informácií, ktorú sa o ňom dopočujete dlho pred tým, ako si sadnete do lietadla či na loď, sa bude určite týkať počasia. Je veľmi nevľúdne, na konci fjordu sa držia oblaky a prakticky stále prší alebo sneží. Počas nášho pobytu sa však Bergen predviedol v lepšej forme – počas niekoľkých dní sa dážď nespustil ani raz. Prekvapením bolo len jedno mierne ranné sneženie. V máji síce zaskočilo, ale po intenzívnom strašení počasím boli oveľa väčším prekvapením slnečné dni. Výzva konzumnej spoločnosti Ak sa turista vyberie do mesta na juhozápade Nórska v máji či júni, vráti sa pravdepodobne dosť unavený. Dni sú dlhé, noci krátke, zrazu je desať hodín večer a slnko ešte stále svieti! A májové rána vyháňajú spachtošov z postele už pred štvrtou. To, že sú severské krajiny drahé, je známe. Sú drahé až natoľko, že porcia zmrzliny stojí asi 7 a pivo asi 9 eur. A to prekvapí aj skúseného cestovateľa zvyknutého na parížske či londýnske ceny. Že by aj vysoké ceny prispievali k tomu, že Nórov, ako sa zdalo na uliciach, zatiaľ obchádza celosvetová epidémia obezity? Pomerne striedme sú aj v reštauráciách podávané porcie jedla. Nie že by zákazníci odchádzali hladní, ale na Slovensku by asi s podobnou gramážou veľký úspech nezožali. Alkoholické orgie v Nórsku tiež nehrozia. Prohibičné opatrenia vlády robia všetko pre to, aby pitiu zabránili. V bežnom obchode dostať z alkoholických nápojov len pivo, a aj to iba v presne stanovenom čase: cez týždeň do piatej poobede, v sobotu do štvrtej. Tvrdý alkohol a víno dostať kúpiť iba v špeciálnom štátnom obchode. V asi 250-tisícovom Bergene sú až dva (!). V baroch sa síce alkohol podáva, je ich však oveľa menej, ako by sa dalo čakať v univerzitnom meste, kde žijú mladí ľudia nielen z Nórska či celej Škandinávie. Univerzita v múzeu Univerzita v Bergene patrí k najprestížnejším v Nórsku. Napriek tomu, že ju založili pomerne neskoro – roku 1946, považuje sa za hlavné stredisko vedy a výskumu v spoločenských i prírodných vedách. Univerzitné budovy sa priraďujú k najkrajším v meste. Okrem niekoľkých historických palácov starých aj tristo rokov k nej patrí miestne múzeum či moderné centrum pre študentov s bazénom, spoločenskou miestnosťou, knižnicou a posilňovňou. Univerzitné pavilóny pôsobia veľmi príjemne aj zvnútra. Vôbec nepripomínajú pusté, neosobné chodby našich vzdelávacích inštitúcií. Cestu do oddelenia politických vied napríklad zdobia predvolebné plagáty, aj z ďalekého zahraničia. Čím kontroverznejšie, tým lepšie. Možno by sa sem hodil aj ten ostro kritizovaný zo SNS. Bergen je mesto vyslovene multikultúrne: študenti sa zbiehajú zo všetkých kútov sveta. Mnohí z nich ostávajú na univerzite pracovať aj po skončení štúdia. Hoci by sa zdalo, že začleniť sa do tejto spoločnosti nemôže byť problém, viacerí imigranti to vnímajú inak. Uzavretá severská povaha Osobitne pre južanov býva tvrdým orieškom uzavretá severská povaha. Po príchode z krajiny, kde je na dennom poriadku objímanie na ulici či hlasné vyznávanie náklonnosti, nie je ľahké pochopiť, že odstup od iných, stráženie svojho súkromia a rezervovanosť v medziľudských vzťahoch nie je prejav nepriateľstva, ale miestnej kultúry. Silnejšie povahy, ktoré počiatočné rozdiely prekonajú, čaká odmena v podobe života v krajine, kde sa cudzinci tešia rovnakým výhodám ako domáci. Veď na ktorej vysokoškolskej katedre na Slovensku by sme našli spolu Turkov, Inda, Malťanku či niekoľko Estóncov a Lotyšov? O tom, že Nóri sú naozaj tolerantný národ, presviedčajú aj potulky po parku. Prechádzajú sa tam pomerne veľké skupinky dosť podivuhodných osôb. Domáci vysvetľujú, že ide o miestnych narkomanov, no sú v podstate neškodní, svoju časť parku skoro vôbec neopúšťajú. Polícia im totiž každý deň nosí dennú dávku drog, tak kam by chodili? Príroda a kultúrne dedičstvo Hoci je dnes Bergen univerzitným a v minulosti bol aj kráľovským mestom, v prvom rade stále ostáva rybárskym strediskom. Hlavnou kultúrnou pamiatkou zaradenou do dedičstva UNESCO sú práve drevené rybárske domčeky. Na nábreží Bryggen ich stojí asi tucet. Ich krivé, od seba sa odchyľujúce steny vyvolávajú dojem, akoby mali návštevníkom už-už spadnúť na hlavu. Kým šikmé domčeky, ktoré na steny v pravých uhloch už len spomínajú, sú svedkami histórie, najnovšie rybárske technológie zastupujú moderné niekoľkopalubové lode, na ktorých sa dary mora aj spracúvajú. Okrem rybárskych lodí kotví v prístave najmä v máji a júni veľa výletných plavidiel. Príroda aj počasie v Nórsku sú v tomto ročnom období najkrajšie, a tak je neskorá jar hlavnou sezónou na plavby po očarujúcich fjordoch. Stačí sa vybrať na poldennú plavbu a možno uvidieť krajinu, ktorá vyzerá ako z rozprávky Astrid Lindgrenovej. Lesy siahajú až k brehu studeného mora, na nich sa kde-tu objavia kamenno-drevené domčeky s farebnými okenicami, pred ktorými sú zaparkované člny. Nad nimi po príkrych skalnatých svahoch zurčia potoky končiace výdatnými vodopádmi. Skutočný gýč! Chýba už len strakatý kôň a pehavá Pipi Dlhá Pančucha hojdajúca sa na terase.
