Autor preslávil Bratislavu - Bratislava preslávi autora
Bratislava je križovatkou európskej histórie. Jej sláva siaha do dávnoveku, keď sa formovali štáty Európy a v mestách sa sústredili všetky atribúty života, obchodu, výroby, politického a umeleckého diania.
Spisovateľ a známy publicista Ľuboš Jurík siaha po zaujímavých príbehoch nášho hlavného mesta už od svojho debutu Na poľnej ulici. Jeho detektívne poviedky sa odohrávajú v Bratislave a rovnako aj dej niekoľkých ďalších próz vkladá do tohto prostredia. Juríkova spisovateľská tvorba za jedno štvrťstoročie je viac ako bohatá - sú to stovky reportáží, čŕt, publicistických článkov a príspevkov i desiatky vynikajúcich kníh.
Jurík je usilovný autor. Ovláda jazyky, má skvelé nápady. Precestoval svet a získal bohaté politické skúsenosti, novinárstvo študoval nielen na Filozofickej fakulte UK v Bratislave, ale aj na parížskej Sorbone. To však nie je až také dôležité, ak chceme hodnotiť jeho prozaickú tvorbu. Dôležitý je jeho spisovateľský talent a Jurík je jedinečný rozprávač. Jeho doterajšie práce sú pozoruhodné, vynikajúce aj objavné nielen v našej, ale aj v svetovej literárnej tvorbe. Rozhovormi so svetovými autormi priblížil našim čitateľom jedinečné úvahy géniov. A knihami o Bratislave, najmä ostatnou knihou Bratislavské poviedky (Pozsony Pressburg Bratislava 2001), akcentuje svetovosť nášho mesta.
Literárnu hodnotu jeho poviedok znásobujú jedinečné ilustrácie s historickým dôrazom na zabudnuté miesta starej Bratislavy, ktoré osobitou výtvarnou rečou doplnil akademický maliar Martin Kellenberger. Pochváliť treba aj originálnu grafickú úpravu Petra Rašlu. Táto Juríkova kniha tvorí umeleckú symbiózu najvyšších kritérií literárnej, umeleckej a grafickej knižnej kultúry.
Próza musí zaujať čitateľa najmä dejom
V našej literatúre ešte pred takými pätnástimi rokmi kraľovali kritici. Určovali v istom zmysle poradie dôležitosti umelcov, vyčítali im nedostatky alebo ich vychvaľovali. Na mnohých kritikov i vychvaľovaných spisovateľov sa zabudlo. Taký je osud umenia v dejinách každého národa. No pravá hodnota autorov i kritík zostáva. Kedysi si kritici a teoretici literatúry vymieňali názory a diskutovali o tom, čo je to román, novela, poviedka, črta, či umelecká reportáž. Zhodli sa iba v niektorých teoretických úvahách. Profesor Rudolf Brtáň, Alexander Matuška, či MichalChorváth, vyjadrili v tejto teoretickej otázke podobné stanovisko ako teoretici európskych literatúr.
Spomínam si na slová Michala Chorvátha v jednom referáte, že próza musí v prvom rade zaujať čitateľa svojím dejom a dej tvoria postavy, ich vzťahy a ich život v istom konkrétnom prostredí. Dovolím si v tejto súvislosti po prečítaní Bratislavských poviedok dodať, že každá poviedka v tejto knihe spĺňa teoretické kritériá dobrej prózy. Každá je akýsi stručný román. Má svoj dej, svojich hrdinov a odohráva sa v konkrétnom prostredí, v priestore a v čase. Juríkov štýl je jednoduchý, nevyumelkovaný, čítavý, s umeleckou gradáciou. Každá jeho poviedka je živý, skutočný príbeh ľudí vyrozprávaný talentovaným autorom. Napokon, mohla by byť pokojne aj novelou či črtou, umeleckou reportážou alebo akýmsi mikrorománom a celkom iste literárnym podkladom na scenár pre televízny seriál o starej Bratislave, o jej živote a ľuďoch v nedávnej minulosti.
Oživené mesto na stránkach knihy
V Bratislavských poviedkach v umeleckej podobe ožívajú námestia, uličky a lavičky v parkoch i zaujímavé postavy z dávnych rokov. Prúdil tu život inotajov, keď aj domy a ulice mali svoj čarovný a nenapodobiteľný dych živého romantizmu, smútku, mesto malo svoj smiech i slzy. Bolo zaujímavé a pestré ako život jeho obyvateľov Jurík je podobne ako i Vladimír Mináč, Dominik Tatarka, Alfonz Bednár, Ladislav Ťažký a Ján Tužinský výnimočný prozaik a jeho Bratislavské poviedky sú jedinečnou knihou, ktorá by mala dostať Cenu mesta Bratislavy.
Autor (1925) je básnik a publicista
