Veľká hra o Kyjev

Keď svojho času nastúpila do funkcie americká exministerka zahraničných vecí Madeleine Albrightová, označila popri klasických krízových oblastiach medzinárodnej politiky niekoľko krajín, ktorým by sa mal štátny department kvôli ich ďalšiemu vývoju a dôležitosti v daných regiónoch hlbšie venovať. V Južnej Amerike to bola Kolumbia, v Afrike Nigéria, v Ázii Indonézia a v Európe Ukrajina.
Počet zobrazení: 1249

Keď svojho času nastúpila do funkcie americká exministerka zahraničných vecí Madeleine Albrightová, označila popri klasických krízových oblastiach medzinárodnej politiky niekoľko krajín, ktorým by sa mal štátny department kvôli ich ďalšiemu vývoju a dôležitosti v daných regiónoch hlbšie venovať. V Južnej Amerike to bola Kolumbia, v Afrike Nigéria, v Ázii Indonézia a v Európe Ukrajina.

Ukrajina sa po rozpade Sovietskeho zväzu v roku 1991 oficiálne vyhlásila za neutrálnu krajinu, no neskôr sa začala aktívne zúčastňovať na programoch Partnerstva za mier, prijímať jednotky NATO na svojom území a v roku 1997 podpísala zvláštnu dohodu o spolupráci s NATO. Nie je však oficiálne kandidátom na prijatie do aliancie a ani nemá v súčasnosti v úmysle požiadať o členstvo v nej.

Nápadníci z Bruselu

NATO evidentne o Ukrajinu záujem má. Generálny tajomník George Robertson ihneď po svojom vymenovaní do funkcie avizoval zámer zintenzívniť vzťahy medzi Ukrajinou a alianciou, čo dokonca označil za prioritu svojho mandátu. Aliancia si veľmi dobre uvedomuje geostrategickú dôležitosť Ukrajiny vo východnej Európe a rada by využila jej postavenie ako nárazníkovú zónu medzi Ruskom a starým kontinentom a vôbec ako protiváhu Ruska v danom regióne. V uplynulých rokoch sa predstavitelia NATO a USA objavili v Kyjeve niekoľkokrát. V lete 1999 rokoval na Krymskom polostrove s prezidentom Leonidom Kučmom vtedajší americký minister obrany William Cohen o predĺžení rámcovej dohody o spolupráci až do roku 2006, finančnej pomoci Kyjevu pri likvidácii jadrového arzenálu a výcviku príslušníkov mierových jednotiek.

Vlani koncom januára rokoval v Kyjeve s predsedom vlády Viktorom Juščenkom generálny tajomník NATO George Robertson o možnostiach prestavby niekdajších sovietskych zbrojných závodov s pomocou Západu a pomoci Bruselu pri reforme ukrajinských ozbrojených síl. O dva týždne priletel do Kyjeva hlavný veliteľ ozbrojených síl NATO v Európe Wesley Clark so skupinou zástupcov aliancie, ktorí boli preveriť cvičisko Javoriv na západnej Ukrajine. Výcvikový priestor v blízkosti Ľvova poskytla Ukrajina na manévre armád členských štátov aliancie. Mimochodom, spoločné cvičenia Ukrajiny a námorných síl NATO sa už pravidelne konajú pri čiernomorskom prístave Odesa. Skorá jarná "rokovacia ofenzíva" predstaviteľov NATO a USA vyvrcholila koncom februára historicky prvým výjazdným zasadaním Rady NATO mimo územia jej členských štátov.

Moskva posilňuje vplyv

Rusko, pochopiteľne, so znepokojením sleduje snahy o rozširovanie vojenského i politického vplyvu NATO v blízkosti svojich hraníc. Nárazníkovú zónu zo severozápadu si vybudovalo úzkym zmluvným prepojením s Lukašenkovým Bieloruskom, no Kyjev na podobné pakty, ktoré by Moskve zaistili bezpečnejšiu pozíciu na juhozápade, pristúpiť nehodlá. Nezáleží na tom, či ide o predstaviteľov vládnej moci alebo opozície, o prozápadných politikov alebo nacionalistov, väčšina sa vyslovuje za udržovanie "bezpečnej vzdialenosti" od Moskvy. Za politické zblíženie s Rusmi a Bielorusmi a vytváranie akéhosi slovanského zväzu sa v poslednej prezidentskej predvolebnej kampani vyslovili len socialista Alexander Tkačenko a komunista Piotr Simonenko. Prezident Kučma sa snaží v existujúcej pozícii manévrovať a pri svojej návšteve vo východnej časti krajiny vyhlásil, že ak Ukrajina nebude ekonomicky úzko spolupracovať s Ruskom, bude odsúdená na pomalú, ale istú smrť.

Počas spomínanej návštevy ocenil Kučma skutočnosť, že sa v poslednom čase výrazne zvyšujú ruské investície na Ukrajine. Spolu s nimi (a s tvrdým prienikom ruskej kultúry i mediálnou ofenzívou) však prichádza aj zvýšený politický vplyv Moskvy. Pripomeňme si len situáciu v takom strategickom sektore, akým je energetika. Zo šiestich veľkých rafinérií v krajine majú ruské firmy rozhodujúci vplyv v troch. Ruský ropný gigant Lukoil si zaistil kontrolu nad rafinériou v Odese, Ťjumenská ropná spoločnosť odkúpila 67-percentný podiel v rafinérii LiNOS a ruský Tatnefť vlastní rozhodujúci balík akcií Ukrtatnefťu. Podobná situácia je v bankovom sektore a masmédiách. Ruský Alfa-bank nedávno kúpil 76 percent akcií Kijevinvestbanku a premenoval ho na Alfa-bank Ukrajina. Ruský holding Alfa-grup zas kontroluje televízny Novi kanal a rádio Naše FM, pričom chystá ďalšiu expanziu…

S nástupom prezidenta Putina Rusko ešte výraznejšie posilňuje svoj vplyv na Ukrajine. Odrazilo sa to aj na nedávnej Putinovej návšteve, v rámci ktorej obe krajiny podpísali 16 bilaterálnych dokumentov smerujúcich k prepojeniu energetických sietí, no tiež k úzkej spolupráci ich zbrojného a kozmického priemyslu. Minister zahraničných vecí Anatolij Zlenko v tejto súvislosti hovoril o normalizácii vzťahov s Ruskom a výraznom posilňovaní východného vektoru ukrajinskej zahraničnej politiky. Úsilie Západu odčleniť Kyjev ešte viac od Moskvy je podľa týchto faktov zatiaľ na slepej koľaji, no protihráč Ruska určite ešte nepovedal posledné slovo.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984