Zábudlivci vo vláde
Minulý piatok sa o počte ašpiratntov na tri volené posty NKÚ rozhodlo. Dovtedy mohli totiž parla mentné strany predložiť návrhy kandidátov na čelo tohoto úradu. Najmä medzi čakateľmi na funkciu predsedu je tesno, uchádzajú sa o ňu hneď traja. A tak zákulisný boj pokračuje.
Donedávna politici svorne vyhlasovali, že do zodpovedných funkcií, ako je predseda a dvaja podpredsedovia NKÚ, by mali nastúpiť odborníci, ktorí by dokázali profesionálne a objektívne viesť túto inštitúciu. Samotný zákon však stanovuje, že ich nominujú iba politické strany, čo samo osebe spochybňuje apolitickosť a nezávislosť tohto úradu. Kandidatúra za HZDS to len potvrdila.
Kandidát ako provokácia
Niežeby dlhoročný podpredseda Mečiarovho hnutia Sergej Kozlík nebol odborník. Ako niekoľkonásobný minister financií a vicepremiér dokázal, že sa vyzná v počtoch, rozpočtoch aj v manipulácii s verejnou mienkou, keď ju treba presviedčiť, že dva plus dva sa rovná päť. Avšak už dávno ho dokonca ani sympatizanti jeho hntia nepovažujú iba za ekonomického experta, ale najmä za politického prominenta. HZDS k tomuto na prvý pohľad absurdnému výberu kandidáta mohli viesť dva dôvody: buď sa hodlá Kozlíka vo svojej politickej špičke zbaviť a zasypať ho robotou na neveľmi lukratívnom úrade, alebo chce súčasnú vládnu koalíciu provokovať. Prvý variant sa zdá byť nepravdepodobný, aspoň medzi novinárov v tomto smere z Tomašíkovej ulice nič nepreniklo. Pri druhej možnosti si položme otázku: Prečo nebrnkajú na nervy vládnej koalícii s ešte väčším esom, napríklad Ivanom Lexom, ktorý sa nepreslávil iba ako expert na tajné služby, ale aj ako štátny tajomník ministerstva financií a hlavný zásobovateľ straníckej kasy HZDS? Nie náhodou starý lišiak Ján Čarnogurský sucho konštatoval, že by si vedel predstaviť i horších kandidátov za Mečiarove hnutie, a ani prípadnú podporu Kozlíka kresťanskodemokratickými poslancami nevyvrátil.
Skutočnosť vyzerá tak, že HZDS nechce obsadiť predsednícke kreslo NKÚ. Keby to naozaj myslelo vážne, tak by vyšlo aspoň navonok s politicky neskompromitovaným uchádzačom. Vyhláseniami predstaviteľov KDH, DS či SDSS, že by tento post mal obsadiť zástupca opozície, mečiarovci dostali akú-takú šancu. Avšak bývalý podpredseda predchádzajúcej vlády, zodpovedný za jej hospodársku politiku, je predsa len prisilná káva. Najmä ak si koaliční poslanci uvedomia, že by Kozlík mohol "skontrolovať" aj dôsledky prazvláštnych ekonomických transakcií z čias svojej účasti na vládnutí.
Kedy rozšíria kompetencie?
Nacionalisti majú v ohni hneď dve želiezka. Doterajší podpredseda NKÚ Michal Fidluš, o ktorom nik za uplynulých päť rokov v tejto funkcii nič nepočul (to bude asi jeho výhoda), kandiduje za predsedu a spolu s ďalším človekom zo SNS - komerčným právnikom Igorom Malým - i na post podpredsedu. Ich najčastejším argumentom sú sľuby lídrov terajšej vládnej koalície pred vlaňajšími voľbami do NR SR, že úlohu kontroly politiky a prostredníctvom NKÚ aj hospodárenia štátu musí v demokratickej spoločnosti spĺňať opozícia. Nič na tom nemení fakt, že SNS čosi také pred voľbami nesľubovala a sa v čase, keď sa podieľala na moci, sa podľa tohto princípu neriadila. Počas neslávnej novembrovej noci v roku 1994 sa jej poslanci bez mihnutia oka pričinili na odvolávaní celého vedenia NKÚ a nahradili ho svojimi ľuďmi. Tí tam ostávajú až do konca funkčného obdobia - do decembra 1999. Predstavitelia súčasnej vládnej štvorky tým dokázali, že "nie sú ako oni". Ale ak takými chcú byť i naďalej, tak by prinajmenšom dva z troch postov na čele tejto inštitúcii mali prenechať opozícii. A Slovensko by sa iste pod zem neprepadlo, keby aj šéf NKÚ pochádzal z HZDS či SNS. Alebo naozaj pred rokom partneri Rudolfovi Schusterovi prisľúbili, že SOP obsadí predsedníctvo i tohto úradu? Mimochodom, koaličná zmluva nič také neobsahuje. Hoci osobne nič nemám proti prezidentovej pravej ruke Jánovi Bílkovi, dokonca som náchylný veriť, že sa svojej úlohy zhostí seriózne, nie sú ašpirácie najmenšej koaličnej strany privysoké? Veď aj v súvislosti s budúcim predsedom Ústavného súdu sa hovorí o "nadstraníckom" právnom expertovi - prvom podpredsedovi SOP Jánovi Mazákovi.
Výročné správy, ktoré parlamentu predkladal odchádzajúci šéf NKÚ Štefan Balejík (ZRS), patrili medzi málo dokumentov, ktoré kritizovali turecké hospodárenie v ústrednej štátnej správe. To nepochybne prispelo k tomu, že sa na tomto úrade po vládnej zmene čistky nekonali. Vždy sa vtedy v tlači objavili titulky o finančných prechmatoch, snemovňa prijala bezzubé uznesenie o náprave chýb a... fajka zhasla. Napokon, zákon neukladá NKÚ väčšie právomoci, ani len to, aby skontroloval osud miliardových verejných prostriedkov vo FNM, zdravotných poisťovniach či v Národnom úrade práce. Práve na to upozorňuje Balejík vládne zoskupenie, ktoré sa teraz iba háda o jeho nástupcovi. Pritom v jej programovom vyhlásení jediná veta o NKÚ znie: "Vláda navrhne rozšírenie kompetencie NKÚ." A potom sa ešte nepriamo v záverečnej stati o vzťahoch s opozíciou hovorí: ,,Sme pripravení na kontrolu, polemiku, aj tvrdú kritiku." Opak môže byť pravdou. Hrozí, že nakoniec všetky tri posty v NKÚ zaujmú vládni protežanti, lebo nielen SOP sa uchádza o post predsedu, ale i kandidátov na oboch podpredsedov nominovala SDK (vedúceho oddelenia Poľnobanky Andreja Huorku) a SDĽ (starostu obce Poproč Vincenta Timka). Zdá sa, akoby zabudol vôl, že teľaťom bol.
