Pinochet žije, chyťte ho!

Počet zobrazení: 9907

Čílsky príbeh sa udial len krátko po tom, čo iný pokus o demokratický socializmus zadusili sovietske tanky. Medzi Pražskou jarou v Československu v roku 1968 a "čílskym procesom" rokov 1970-73 je mnoho podobností. Tak ako nástup Dubčeka, aj zvolenie Allendeho vyvolalo v krajine obrovskú vlnu očakávaní. Budúcnosť vzbudzovala nádeje na lepší život. V spoločnosti nastal pohyb, ktorý, podobne ako v Československu, nebral ohľady na medze opatrnej centristickej politiky vlády. No tak ako Československo bolo vydané na milosť a nemilosť Sovietskemu zväzu, aj Chile malo za chrbtom vlastnú imperiálnu veľmoc. Spojené štáty nemohli strpieť, aby pokus ich satelitu vymaniť sa zo závislosti a postaviť spoločnosť na nové základy uspel.

Medzi "obrodným procesom" a vládou koalície Ľudovej jednoty v Chile však bolo aj mnoho rozdielov. Demokratizácia v Československu mala podľa predstáv reformného vedenia postupne smerovať k obnoveniu parlamentných inštitúcií a normálnej politickej súťaže v rámci socialistickej spoločnosti. Chile však boj o demokraciu zvádzať nemuselo. Naopak, jeho demokratické tradície boli dlhšie ako tie československé. Nepatrilo teda k tým latinskoamerickým krajinám, kde boli prevraty na dennom poriadku. Nie náhodou sa CIA a sťažovala, že hlavnou prekážkou na ceste k odstráneniu Allendeho je "apolitická, na ústavu orientovaná zotrvačnosť čílskej armády".

Ktorým smerom je vpred?

Líšili sa aj čílske a československé predstavy o tom, ako vlastne má vyzerať nová spoločnosť. Zatiaľ čo podľa Otu Šika bol trh najlepším liekom na neduhy československého hospodárstva, v Chile pripravovali odvážny krok za obzor všetkých dovtedajších systémov. Čílsku ekonomiku nemali pod palcom sovietski "poradcovia", ale tím domácich odborníkov pod vedením britského profesora Stafforda Beera. Využívajúc vtedy najnovšie poznatky vedy o riadení a efektívnej organizácii - kybernetiky, čílsky program využitím počítačovej techniky predstihol svoju dobu najmenej o dvadsať rokov. Než sa však celý systém mohol naplno rozbehnúť, rozdupala ho hrubá sila. (Mnohí členovia tímu ušli po Pinochetovom prevrate do zahraničia, kde výrazne prispeli k vývoju moderného softvéru.)

Prezident Allende nemal záujem o začlenenie do "socialistického" tábora. Práve to, ako úzkostlivo dbal o svoju nezávislosť, bolo najväčším tŕňom v oku Spojeným štátom. Ak by sa totiž bolo ukázalo, že malá rozvojová krajina dokáže sledovať svoju vlastnú, nezávislú, demokratickú a socialistickú cestu, bolo by to poskytlo ostatným latinskoamerickým krajinám oveľa príťažlivejší príklad, akým bola Kuba.

Víťazstvo za sťažených poveternostných podmienok

Ako sa vlastne stalo, že kandidát Ľudovej jednoty zvíťazil v prezidentských voľbách? Salvador Allende sa v roku 1970 nevynoril len tak odnikiaľ. V politike pôsobil vyše dvadsať rokov, bol senátorom za Socialistickú stranu a na prezidenta kandidoval už po štvrtý raz. V roku 1958 mu víťazstvo ušlo len o tri percentá. To si dobre všimli páni vo Washingtone a urobili všetko, aby sa podobná nebezpečná situácia už nezopakovala. V nasledujúcich voľbách v roku 1964 CIA zaplatila viac ako polovicu výdavkov na kampaň Allendeho hlavného protikandidáta. Celkovo vynaložili Američania na "protikomunistickú" - teda protiallendeovskú - kampaň v prepočte na hlavu viac, než koľko minuli na americké prezidentské voľby v tom istom roku obaja hlavní kandidáti dohromady.

Kampaň síce zaúčinkovala, no o šesť rokov neskôr už ani mohutné americké zdroje nestačili. Kresťanskodemokratický prezident totiž nielenže nedokázal vyriešiť dlhodobé problémy čílskeho kapitalizmu - potravinovú závislosť na zahraničí, ryžovanie domácich bohatých zdrojov medi zahraničnými spoločnosťami, ťaživé bremeno zahraničného dlhu a neustále sa zvyšujúcu infláciu - ale opatrnými reformami a svojou "revolúciou v slobode" si proti sebe poštval vládnuce vrstvy. Tie si potom našli vlastného predstaviteľa v kandidátovi za Národnú stranu. Toto rozdelenie vyšších a stredných vrstiev medzi pravicu a stred zaistilo Allendemu víťazstvo napriek tomu, že získal menej hlasov ako v predchádzajúcich voľbách.

Uspieť sa prísne zakazuje

Allendeho programom bolo zmenšiť obrovskú priepasť medzi boháčmi a chudobnými a vymaniť krajinu zo zaostalosti a závislosti. Medzi jeho prvé kroky patrilo znárodnenie medených baní, ktoré sa až osemdesiatimi percentami podieľali na hodnote čílskeho vývozu. Toto opatrenie bolo také populárne, že sa proti nemu neodvážil hlasovať ani jediný poslanec pravicovej opozície. K baniam pribudli banky a niekoľko desiatok ďalších veľkých podnikov. Pomocou tejto takzvanej Oblasti spoločenského vlastníctva mal štát získať kontrolu nad ekonomikou. (Mimochodom, väčšina sociálnodemokratických strán Západnej Európy verila až do konca sedemdesiatych rokov tomu istému receptu.) Vláda sa úspešne popasovala s infláciou, ktorá klesla o polovicu, a výrazne zdvihla mzdy robotníkom.

Od samého začiatku však viedla nerovný boj. Ešte predtým, ako sa Allende ujal moci, plnou parou sa rozbehli akcie vnútorných aj vonkajších nepriateľov, ktorí ho chceli o ňu pripraviť. Krátko po volebnom víťazstve Ľudovej jednoty sa zišiel americký prezident Nixon so šéfom CIA, ministrom zahraničných vecí Kissingerom a generálnym prokurátorom. V poznámkach riaditeľa CIA Richarda Helmsa z tejto schôdzky sa hovorí: "Šance sú možno len jedna k desiatim, ale Chile treba zachrániť!?bez ohľadu na možné riziko?K dispozícii je 10 miliónov dolárov, ak treba, tak aj viac?zariadiť, aby ekonomika revala od bolesti."

Stalo sa. Po roku v Chile vypukla ekonomická kríza. Pinochetovi stúpenci sa na to radi odvolávajú - od jeho krvavého prevratu až dodnes s obľubou vykrikujú nezmysly o "devastácii spôsobenej Allendeho marxistickým režimom". Aj keď sa vláda nepochybne dopustila chýb (kto sa ich nedopúšťa?), takáto propaganda zvlášť presvedčivo dokazuje, že ten, kto najhlasnejšie kričí "Chyťte zlodeja!" je práve zlodej sám. Na ekonomických ťažkostiach mali totiž leví podiel práve nepriatelia Ľudovej jednoty. Ako povedal americký veľvyslanec v Chile, išlo o to "urobiť všetko, čo je v našej moci, aby sme Chile a Chiľanov odsúdili na najhlbšiu zbedačenosť a chudobu". Jedine hospodársky chaos totiž dával nádej, že sa vlády Ľudovej jednoty zbavia. Nadnárodná spoločnosť ITT, ktorá mala v Chile rozsiahle záujmy, to už v roku 1970 vo svojom vnútornom dokumente vyjadrila veľmi jasne: "Realistickejšou nádejou pre tých, ktorí chcú Allendeho zastaviť, je, že prudko upadajúce hospodárstvo vyvolá vlnu násilia vedúcu k vojenskému puču."

Generálny štrajk buržoázie

V takejto situácii vypukol v októbri 1972 takzvaný ,panský štrajk". V krajine, kde sa veľká väčšina tovarov prepravovala po cestách, zastavili svoju činnosť vlastníci kamiónov. Čoskoro sa k nim pridali vlastníci obchodov, lekári, právnici a ďalšie majetnejšie vrstvy. Cieľom štrajkujúcich bolo vyvolať zúfalý nedostatok základných potravín, paliva a vôbec všetkého potrebného k životu. Ich samých pritom bohato zásobovali zo zahraničia. Táto ekonomická ofenzíva mala vyvolať chaos, násilie a nakoniec puč.

Organizátori štrajku sa však prerátali. Štrajk neuspel z dvoch dôvodov. Jedným bola ohromná a disciplinovaná aktivita más robotníkov, ktorí počas štrajku aj pred ním vytvorili nesmierne množstvo rôznych svojpomocných organizácií a vďaka nim prestáli krízu bez prílišných ťažkostí. Štrajk sa dokonca obrátil proti majiteľom mnohých tovární - robotnícke výbory totiž často jednoducho prevzali nad nimi kontrolu a udržovali ich v chode aj za neprítomnosti vlastníkov. Tí sa po skončení štrajku márne domáhali ich navrátenia.

Veľká časť tejto aktivity sa diala "živelne", nie na pokyn vlády. Tá mala na starosti vplyv len nepriamo, keďže väčšina robotníckych aktivistov patrila k stranám vládnej koalície. Ukázalo sa, že hnutie, ktoré vznikalo od Allendeho zvolenia, už na vláde nie je závislé, aj keď ju považovalo za svoju a urputne ju bránilo.

Koniec...?

Hoci vláda tento útok vydržala, svoj program už realizovať nestihla. Vo voľbách v marci 1973 síce dosiahla výrazný úspech, napriek všetkým polenám, ktoré jej protivníci hádzali pod nohy, získala 46 percent hlasov, o osem percent viac ako pred tromi rokmi (bolo to najväčšie zvýšenie počtu hlasov pre vládnucu stranu v dejinách Chile). V skutočnosti si tým však podpísala rozsudok smrti. Opozícia sa spoliehala, že dosiahne vo voľbách dvojtretinovú väčšinu, a tak bude môcť Allendeho odvolať. Keď neuspela, zostala jej len jediná možnosť: vojenský puč.

Pinochetov návrat bol brutálny - inak to ani nemohlo byť, ak chcel zastrašiť robotnícke masy, ktorým sa za krátke obdobie Allendeho vlády tak zdvihlo sebavedomie. Vymazané museli byť všetky stopy po ich spontánnej a živej aktivite. Liberalizáciou, uctievaním voľného trhu a dereguláciou doviedol Chile úspešne až k najväčšiemu krachu v jeho dejinách. Hospodárstvo upadlo v rokoch 1981-82 do hlbokej krízy, z ktorej sa dostalo len vďaka energickým zásahom štátu, a vďaka tomu, že vlastnil Allendem znárodnené medené bane, ktoré našťastie režim dovtedy nestihol sprivatizovať.

V roku 1989 napokon Pinochet po prehratom referende odstúpil, no ako tmavý tieň zostal bdieť nad koaličnou vládou socialistov a kresťanských demokratov. Zanechal za sebou krajinu oslavovanú ako príklad hospodárskeho zázraku bez ohľadu na to, že viac ako osemdesiat percent obyvateľstva bolo na tom horšie ako v roku 1970, z nich štyridsať percent žilo pod hranicou chudoby. Za Allendeho to bolo dvadsať percent.

... Uvidíme!

Či už bude Pinochet za svoje zločiny niekedy súdený alebo nie, temná noc, do ktorej ponoril čílsku spoločnosť, len tak rýchlo nepominie. Hoci čílsky socialistický experiment môže byť inšpiráciou pre mnohé krajiny sveta, mladá generácia Chiľanov o ňom nevie takmer nič. Jedného dňa však hádam príde na slová, ktoré Salvador Allende predniesol tesne pred tým, ako na prezidentský palác začali padať bomby: "Nech s vami zostane vedomie, že skôr než neskôr sa opäť otvoria široké priestory, po ktorých vykročia slobodní občania, aby vybudovali lepšiu spoločnosť."

Autor je študentom London School of Economics, Londýn

(Širšia verzia vyšla na hej rup! - http://www.hejrup.sk/PolakCile.htm)

 

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984