Zmŕtvychvstanie deduška Kolomana
Tento príbeh už bol rozprávaný veľa ráz. Pre deti je to rozprávka o Šípkovej Ruženke, ktorú princ zobudil bozkom z mnohoročného spánku. Deti však nezaujíma iný efekt, hoci je princezná prekrásna (a krásne ženy to majú ľahšie), predsa len sa musí prispôsobiť novej dobe, krása-nekrása.
Niekedy začiatkom 60. rokov napísal Peter Karvaš hru o deduškovi Kolomanovi, ktorý dostal úder do hlavy, upadol do desaťročného spánku, z ktorého ho prebudil až výbuch kotolne v nemocnici. Autor, tak jemne, ako to len doba dovoľovala, naznačil, že deduško Koloman nemal v láske komunistov. Predstavme si, že na zhromaždení, kde Vladimír Mečiar povedal, že pre komunistov je vo väzeniach miesta dosť, to deduško Koloman pochopil, že ich chce dať pozatvárať. Nemal rád svojho zaťa, ktorému to z celej duše želal...
Po desiatich rokoch, možno znova po výbuchu v kotolni nemocnice, sa deduško znova prebudil. Na základe svojich predchádzajúcich skúseností mu bolo jasné, že je o desať rokov viac. Spýtal sa sestričky: "Dal už ten, oný, Mečiar, pozatvárať tých komunistov?" "Nie", odpovedala sestrička, "teraz chcú dať zatvoriť jeho." "Vari nie komunisti?" spýtal sa deduško. "Nie", povedala sestrička, "minister vnútra je kresťanský demokrat." "Dobre", povedal deduško, "a začo chcú dať zatvoriť Mečiara?" "Že vraj dal uniesť prezidentovho syna", odpovedala.
"Ale predsa pán Havel, nech ho Boh požehná, nemá predsa deti, a ak sa mu aj narodili, tak sú malé." "Václav Havel je český prezident. My sme sa osamostatnili a mali sme prezidenta Kováča", odpovedala sestra. "My máme samostatný štát! A kto to zorganizoval?", dorážal deduško. "Predsa Vladimír Mečiar!", odvrkla sestrička. "Tak ho predsa len chcú zavrieť komunisti, tí boli vždy proti samostatnému slovenskému štátu", povedal deduško. "Nie", odpovedala sestrička, "tentoraz boli za slovenskú samostatnosť."
"Nechajme politiku politikou. Ja som komunistov nemal rád kvôli zaťovi. Bol to korheľ a dcéru mi bíjal, no nik naň nemohol, lebo to bol papaláš." "Už dávno nie je vaším zaťom", povedala sestrička, "s vašou dcérou sa rozviedol a vzal si nejakú missku. Je z neho veľký boháč, lebo privatizoval fabriku, kde bol riaditeľ." "Sestrička, úpenlivo vás prosím, poriadne ma praštite po hlave, ale tak silno, aby som sa už ani za desať rokov nezobudil!", zaplakal deduško.
