Za všetko nemôže socializmus
Niekoľko exodov Rómov do zahraničia, kde značne utrpel kredit Slovenska a stálo nás to zavedenie vízových povinností do Veľkej Británie a od 6. júla aj do Fínska, si žiada dôsledné vyšetrenie týchto nemilých udalostí. V druhom prípade je situácia o to pikantnejšia, že s Fínskom sme mali bezvízový styk ešte z čias hlbokého socializmu.
Najviac kvitované zo strany Rómov po roku 1989 bolo zrušenie povinnej zamestnanosti. Oslobodilo ich to aj spod paragrafu o príživníctve a vykazovaní zdroja získaných peňazí. Niektorí podnikavejší sa dostali k významným zdrojom peňazí a sú finančne dobre zabezpečení - napr. aj prekvitajúcim úžerníctvom v rómskych osadách. Avšak tých je sotva percento.
Choroby chudobných
Svoje urobil aj minimálny rozdiel medzi mzdou a sociálnymi dávkami. Raz mi dvaja poslední mohykáni jednej rómskej osady, zamestnaní v technických službách, povedali: "Šak mi už od budúceho mešaca nebudzeme robic, bo še nam všetci v osade smejú." Je otázne, či by sa povinná zamestnanosť opäť ujala, keďže sme dostali inštrukcie najmä z Prahy, aké je nehumánne nútiť Rómov pracovať. Týmto duchaplným výrokom sa prezentoval akýsi JUDr. Rusinko. Ibaže zabudol poradiť Rómom, ako prísť inak k peniazom. Verejnosť však klamal výmyslami o násilnej sterilizácii rómskych žien.
Následkom neustále nižších príjmov Rómovia začali morálne aj telesne upadať. Ustavičná nečinnosť vedie k zvýšeniu kriminality, sexuálnym deliktom (vlani sme mali iba počas júna dve maloleté trinásťročné rodičky), deti v predškolskom veku nevedia po slovensky, ich hygienické návyky sú na katastrofálnej úrovni. Zaznamenávame vysokú chorobnosť a to aj chorôb, ktoré sme kedysi pokladali za zlikvidované - napr. tuberkulóza, nazývaná chorobou chudobných, chronické zápaly priedušiek, chudokrvnosť, zápaly močových ciest, bolesti pohybového aparátu, choroby srdcovocievneho systému, poruchy tráviaceho systému, nízke hodnoty bielkovín v krvi a vysoké hodnoty cholesterolu, močoviny. Všetko to svedčí o totálne zlej životospráve. Dobrú im však nik nemôže naordinovať ani odporúčať, ak bude jestvovať doterajší pôsob komunikácie. Výsledkom ochorení je objektívne dokázaný výrazný vzostup počtu invalidov, ktorí stoja našu štátnu pokladňu miliardové sumy. Mnohé ďalšie oblasti ich úpadku môžeme nájsť v absolútne nedostatočnom právnom vedomí, nízkej kultúre bývania, vysokej pôrodnosti, výraznom zaostávaní vo vzdelávaní a z toho vyplývajúcej nízkej kvalifikovanosti.
Netreba zabúdať na pozitíva
Možno sa nájde aspoň niekoľko námetov, ako tento neustále väčší balvan zo spoločnosti striasť. Povinná zamestnanosť - hoci sa tvrdí, že sa Rómovia nikdy nepretrhli - mala svoj význam. Rómovia sa počas osemhodinovej pracovnej doby priučili hygienickým návykom, komunikácii s bielymi, negramotnosť vtedy bola pre nich hanbou. Raz pri narodení dieťaťa odo mňa úpenlivo pýtali "potverdzenku" do roboty, aby nemali "áčko" (absenciu). Takmer stopercentná zamestnanosť mužov a šesťdesiatpercentná u žien bola zárukou ich lepšieho postavenia. Iste, snažili sa nájsť chodníčky k získaniu invalidity. Ale nebolo to dominantné ako dnes. U rómskych detí pretrvávalo záškoláctvo, ale našla sa forma nápravy. Či už pohovormi s vedením školy, restami od štátnych orgánov, v krajnom prípade odobratím rodinných prídavkov, ktoré však previedli do školských jedální a deti dostávali stravu zadarmo.
Racionálne sa pristupovalo i k rodinnej výchove a plánovanému rodičovstvu, ktoré spomínaný pražský expert nazval násilím na rómskych ženách. Systematicky sa vykonávali prednášky na túto tému. Rómky sa školili a zaúčali o formách antikoncepcie, ktorá bola pre ne zadarmo. Pritom išlo vždy o slobodné rozhodnutie, ktoré sme zmluvne potvrdzovali podpisom pod poučenie. Vtedajšie ministerstvá zdravotníctva a sociálnych vecí v Prahe a Bratislave sa dohodli, že sa nepripôsobivým skupinám ľudí s vysokým počtom detí, ktoré nedokázali vychovávať a uživiť, môže vykonať sterilizácia s tým, že adeptka dostane 5- až 25-tisíc korún formou úveru na nákup spotrebného tovaru. Nešlo výlučne o Rómky. Z vlastnej skúsenosti viem, aké problémy sme mali so ženami, ktorým sme nemohli ihneď vyhovieť. Doslovný boom tejto činnosti evidentne spomalil nárast natality tejto skupiny obyvateľstva.
Podľa mňa by tieto všetky výkony - antikoncepcie, sterilizácie, interrupcie - mali hradiť štátne orgány s tým, že by celú sumu dostali zdravotnícke zariadenia. Som pevne presvedčený, že sa návratnosť týchto peňazí v krátkom čase vykompenzuje. Každý nech má toľko detí, koľko môže vychovať. A nie tak, že hlavným živiteľom budú ostatní daňoví poplatníci. Som presvedčený, že to ženy, ktorých sa to týka, príjmu s porozumením.
Autor je lekár - gynekológ
