Vzdelanosť najväčšou hodnotou
Témou číslo jeden sa stáva otázka viaczdrojového financovania vysokých škôl, zjednodušene povedané - poplatkov za štúdium. Pritom tie sa stanú len nepodareným mejkapom na zúboženej tvári školstva a zakryjú skutočnú podstatu potrebnej parlamentnej diskusie o tejto rozpočtovej kapitole.
Počas transformácie sa vo vysokom školstve udialo viacero nesystémových zmien, ktoré viedli k jeho hlbokej finančnej kríze a hrozbe blízkeho kolapsu. Mechanické porovnávanie ukazovateľov svetovej vzdelanosti poukázalo na fakt, že v krátkom čase treba na Slovensku zvýšiť percento populácie prechádzajúcej na vysokoškolské štúdium na 20 až 30 percent.
Žonglovanie s priazňou verejnosti Keďže v uplynulom období maturovali populačne silné ročníky, počty riadnych vysokoškolských študentov stúpli z 50 tisíc v roku 1989 na 90 tisíc v roku 1999. K nim pribudlo asi 30 tisíc študujúcich popri zamestnaní. Nárastu výkonov nestačili výdavky z verejného rozpočtu SR, i keď stúpli z 2,3 (v roku 1989) na 4,3 percenta (1999). Súbežne s poklesom hrubého domáceho produktu (HDP) klesal podiel vysokého školstva z 1,07 percenta hrubého domáceho produktu na necelých 0,7. Tým sme sa voči štátom Európskej únie dostali zo slušného nadpriemeru na úroveň najslabších. Ak výdavky na VŠ v prepočte na študenta denného štúdia boli v roku 1989 50,5 tisíc Kčs, tak vlani dosiahli 61,8 tisíc Sk, čo v stálych cenách predstavuje pokles asi na 42 percent stavu zo začiatku dekády.
K hlavnému finančnému prepadu dotovaného štúdia došlo v štátnych rozpočtoch rokov 1990, ale najmä v rokoch 1993 a 1994. Ďalšie navyšovania vzniknutý schodok nevyrovnali. Ak by sme to chceli vyjadriť v súčasných (stálych) cenách, tak pre udržanie dotovania výkonov slovenských VŠ sa počas rokov 1990 až 1999 nahromadil deficit v neuveriteľnej výške 16 miliárd korún! To je takmer trikrát viac, ako predstavuje ročná dotácia štátneho rozpočtu. Cítia ho najmä študenti a učitelia na experimentálnych, medicínskych a technických odboroch štúdia. Súčasné medziročné navyšovanie kapitoly výdavkov VŠ o malé percentá je preto iba žonglovaním s priazňou verejnej mienky. Nič zásadného nerieši.
V hlbokej finančnej kríze Spoločnosť si musí uvedomiť, že VŠ potrebujú radikálne ozdravenie tak, ako napríklad bankový sektor. Nemožno sa čudovať, že zodpovední univerzitní funkcionári jednoducho musia vyjadrovať svoje znepokojenie nad zvyšujúcimi sa nárokmi spoločnosti a neadekvátnym finančným zabezpečením. Nemusíme byť renomovaní ekonómovia, aby sme pochopili, že šesťpercentný nárast na budúci rok nanajvýš kompenzuje výdavky na uvažované zvyšovanie počtu študentov. Pravdepodobne ho však zhltne inflácia. VŠ sa ocitajú v hlbokej finančnej kríze, hrozí im strata vedecko-vzdelávacej funkcie a nadobúdajú nebezpečne charitatívny charakter. A to všetko v štáte, ktorého reprezentanti si jednoznačne uvedomujú, že na Slovensku, chudobnom na materiálne zdroje, je vzdelanosť obyvateľstva jeho najväčšou hodnotou a jedinou zárukou ako obstáť v integrovanej Európe.
Riešenie nemožno prenášať na daňového po-platníka. V súčasnosti je štúdium, najmä vo veľkomestách, výraznou dodatočnou záťažou pre rodiny (priatelia z bratislavských a košických vysokých škôl: naučte sa z tohto pohľadu chápať potrebu tzv. provinčných škôl). Študentov, ktorí sú na tzv. nepraktických, nelukratívnych odboroch prírodovedných, technických či spoločenských vied, treba obdivovať. Myšlienku ich zaťaženia poplatkami za štúdium zavrhnime.
Čierny Peter v rukách NR SR Každému súdnemu človeku sa musí priečiť samotná podstata zvyšovania zainteresovanosti mladého občana, ktorý cieľavedome a sebaobetavo stráca päťročný príjem s perspektívou mizerného nástupného tarifného platu len preto, že chce byť dobrým odborníkom a inteligentom. Prečo by osobitnému spoplatneniu podliehali tí, čo si rozširujú vedomosti súbežne s legálnym pracovným pomerom, pretože sa bez zárobku nezaobídu a chcú napredovať v zamestnaní úmerne svojim schopnostiam a úsiliu?
Poplatky za štúdium nemôžu vyriešiť financovanie vysokého školstva, ani podlžnosť spoločnosti voči vlastnej vzdelanosti a tým i jej konkurencieschopnosti v globalizovanom svete. Ak by to mali dokázať, tak by museli dosiahnuť výšku nie 500 korún mesačne, ale desaťkrát toľko. Na vybraných fakultách by nestačilo ani to. Financovanie VŠ musí štát riešiť ako prioritný rozvojový program. Čierny Peter, presnejšie budúcnosť národnej inteligencie, je v týchto dňoch v rukách parlamentu. Ak nepodporia navýšenie kapitoly v rozpočte VŠ aspoň o 0,1 percenta HDP pri zdvojnásobení kapitálových prostriedkov, treba dnešným gymnazistom odporučiť, aby sa sústredili na vysokoškolské štúdium v Prahe a žiakom základných škôl orientovať sa na získanie kvalitnejšieho výučného listu.
Spoplatnenie neštúdia Spoplatnenie štúdia ako motivácia študentov a zvýšenie hospodárnosti s peniazmi daňových poplatníkov sa dá transformovať do ústavne čistého spoplatnenia neštúdia. Pod týmto pojmom treba rozumieť špekulatívne štúdium neuzavretých prvých ročníkov, ktoré slúži ako odraz na lukratívne odbory práva, ekonómie, či medicíny, keď možno spoplatniť opravné skúšky a opakovania ročníkov, keď sa dá legislatívne potlačiť čierna "študentská" zamestnanosť popri štúdiu (a nie štúdium popri zamestnaní!), čerpanie sociálnych ubytovacích výhod pseudoštudentov a podobne.
Pritom treba stimulovať rozvoj všetkých programov diferencovaného pomaturitného, nielen vysokoškolského, štúdia. Ani najbohatšie štáty (možno s výnimkou Luxemburska či Kuvajtu) si nedovolia prepúšťať tretinu populácie cez 5- až 6-ročné programy riadneho (denného) vysokoškolského štúdia.
Autor (1937) je profesor na Prírodovedeckej fakulte UK
