Provokácia pred rohom
Pred vyše siedmimi rokmi SDĽ na 2. zjazde v Žiline prijala do svojho programu ako vôbec prvá politická strana na Slovensku jednoznačné stanovisko, že SR sa má usilovať o vstup do Severoatlantickej aliancie. Išlo naozaj o historický krok, ktorý postupne nasledovali všetky ostatné parlamentné subjekty s výnimkou SNS. Otvorene povedané, hlavný iniciátor tejto myšlienky Pavol Kanis vtedy išiel s kožou na trh, dokonca podmienil svoje ďalšie pôsobenie vo vedení strany so súhlasom delegátov s touto záležitosťou. Získal ich aj tým, že žiadal, aby začleneniu Slovenska do transatlantických bezpečnostných štruktúr predchádzalo všeľudové hlasovanie. Vtedy Kanis naozaj videl aj za povestný roh. Pred polrokom sa však na tlačovkách SDĽ a vzápätí i vlády pred očami verejnosti od tohto záväzku dištancoval, dokonca viac-menej zosmiešnil aj delegátov žilinského zjazdu. To vyvolalo vlnu nevôle nielen v radoch strany. Začiatkom októbra Republikový výbor i Republiková rada SDĽ opäť potvrdili, že vstup do NATO podmieňuje súhlasným stanoviskom referenda. O štyri dni nato vyšiel v denníku Národná obroda priam provokatívny rozhovor s členom užšieho vedenia strany Kanisom. V ňom ako "nezávislý expert" zdôrazňoval, že Ústava SR nevyžaduje všeľudové hlasovanie o tejto zásadnej otázke a ani NATO by takúto iniciatívu neprijalo s nadšením. Alebo si Kanis začína mýliť stranu, v ktorej je vrcholovým funkcionárom, alebo sa SDĽ zmýlila pri výbere predsedu svojho ministerského klubu.
