Do diskusie

Princíp troch toliarov

Princíp troch toliarov vychádza z európskej ľudovej múdrosti a sú zakotvené spoločenským obvyklým princípom hodnotovej orientácie ľudí, ktorí netúžia po bohatstve, ale ich prioritnou hodnotou je práca, rodina a ľudské vzťahy. Prvý toliar vraciame zostarnutým rodičom ako dlh za to, že sa v čase detstva o nás starali, zabezpečovali nás a vychovávali. Princíp prvého toliara je spoločenským princípom SOLIDARITY so staršími a už neproduktívnymi ľuďmi, s nevládnymi, s chorými, s dôchodcami. Druhý toliar používame pre svoju výživu, bydlo, rodinu a preto, aby sme mohli pracovať. Ide o spoločenský princíp UDRŽANIA SVOJEJ SCHOPNOSTI PRACOVAŤ a o širokovnímané zabezpečenie potrieb človeka pre prácu, rodinu a svoju existenciu (napr. hierarchia hodnôt človeka podľa manažérskych teórií Maslowa a Alderferova teória existencie - zabezpečenia a rastu). Tretí toliar používame preto, aby sme splodili a vychovali svoje deti tak, aby nám mohli na starobu ten toliar vrátiť. Je to spoločenský princíp VÝCHOVY A ROZVOJA DETÍ - MLADEJ GENERÁCIE. Tvorí ho podpora obnovy populácie, zdravotné, výživové zabezpečenie i výchova a vzdelávanie do veku dospelosti. Toto sú princípy, ktoré môžeme smelo označiť za moderné ľavicové a sú historicky podložené, že boli formou ľudových rozprávok rozšírené po celej Európe, pričom nájdeme ich paralely v každej ľudskej kultúre. Ide vždy o spoločenské a nie o individualistické princípy. Liberáli a pravicoví demokrati spustia krik, že ide o typický SOCIALIZMUS. Áno, tento princíp je v protiklade ultraliberálnemu "staraj sa len sám o seba". To je v poriadku. Ak sa totiž dá niečo očistiť od politiky a potvrdiť princípy tak čisto, ako je to iba v ľudskej spoločnosti možné, ide o tento príklad. Môžeme nájsť argumenty a iné historické paralely, ktoré tieto princípy rozvíjali: Izraelské KIBUCY, kde sa princíp práce a rozdeľovania ešte viac kolektivizuje. Spoločenská spotreba za obdobia centrálne plánovanej ekonomiky a v ľudovodemokratických krajinách tretieho sveta 1950 - 1989. Tzv. rýnsky model kapitalizmu (banky ako rodinné zázemie a spoločenský princíp solidarity, životné poisťovne ako princíp spoločenskej solidarity). Penzijné fondy - dokonca dominantná finančná kapitálová sila v USA v 70.-90. rokoch. Príbuzné ekonomické princípy budhizmu, princípy islamizmu a pod. Len čo sa totiž pozrieme na problémy našej spoločnosti cez prizmu týchto princípov, dokážeme sa prudko odlíšiť od pravice a liberálov. Peter Zajac - Vanka, Bratislava

Politici vybŕdnu z konopí

Pechorenie s predreferendovou kampaňou síce rozbúri hladinu verejnosti a stenčí štátnu pokladňu, ale cieľ - mimoriadne voľby - nedosiahne. Poslanci si predsa nepodpília konár, na ktorom sedia, ešte dva roky chcú poberať plat a nie sa už teraz plahočiť za novým zamestnaním. Viacerým je už zrejmé, že tak budú musieť urobiť po riadnych voľbách; najbolestnejšie to cítia politici z SDĽ, SOP a tí, čo sa v predchádzajúcich voľbách šikovne prilepili k Mikulášovi Dzurindovi a vďaka tomu sa stali poslancami. Už dnes je už zrejmé, že vo voľbách uspejú len dominantné strany, ich preferencie to ukazujú presvedčivo a do volieb sa už sotva čo zmení. Nielen Ján Budaj, ale aj zelení a langošovci, šebejovci, zajacovci, no bokom nestojí ani agilný Jaroslav Volf či Pavol Hamžík. Zvažujú, ako vybŕdnuť z konopí, z hroziaceho volebného fiaska. Jozef Migaš sa zase rozpomína na mizivý úspech Weissovej taktiky Spoločnej voľby a neveľmi by sa bratríčkoval so znovuprosebníkmi. Lenže, čo si počne, keď už preferencie jeho strany klesli pod päť percent? Topiaci sa aj slamky chytá! A spomienka na silu Svätoplukových prútov núti uvažovať: nepojať predsa len politických stroskotancov na palubu SDĽ, horko-ťažko sa prebíjajúcej v predvolebnej búrke?
Michal Šemrák, Bratislava

Hlas milionárov

Je na škodu veci, že u mnohých vedúcich činiteľov na prvom mieste prevláda bezbrehá túžba po kariére, moci, osobnom bohatstve, stranícke a skupinové záujmy pred celospoločenskými. Kvalita života občanov je závislá od úrovne, vyspelosti celej spoločnosti, a nikdy nie od bohatstva jednotlivcov kapitálovej vrstvy. Hlas milionárov a bohatých politikov nie je hlas ľudu, a aj ich záujmy sú rozdielne. V bezohľadnom politicko-mocenskom zápase sa pri transformácii spoločnosti uplatňuje nekultúrne napádanie občanmi riadne zvolených predstaviteľov moci. Prvenstvo žlčovej nenávisti a politického primitivizmu prezentuje predsedníčka SNS Anna Malíková a jej najbližší spolupracovníci. Ani líder a experti HZDS za nimi veľmi nezaostávajú. Ich výroky na adresu koalície nie je dôstojné opakovať a pripomínať. Ich slovník patrí do nižšej cenovej skupiny, a nie na úroveň slušných ľudí. Žiaľ, niektorým občanom sa táto nekultúrnosť páči, hoci v skutočnosti poškodzuje dobré meno slušných ľudí. Príčinou nízkej politickej kultúry sú v prvom rade samotní politici, najmä tí, čo rýchlo zbohatli, alebo ich nasledujú a kopírujú. Tak ako sa istej skupine žien hovorí, že konajú bez zábran a hanby, platí to rovnako i pre viacerých politikov. Dnešný stav absencie morálky, korupcie, deformácie moci a ďalšie neduhy spôsobili tí, čo boli najdlhšie pri moci od roku 1990, resp. od roku 1992. Udomácnená zásada všetci proti všetkým je nesprávna, škodí a musí sa zmeniť na postih skutočných vinníkov, bezprácnych zbohatlíkov a porušovateľov zákonov.
Ján Hruška, Martin