Míňam, na čo mám
Ivan Mikloš
Keby bola súťaž elegancie, vkusu, vystupovania a správania sa, ktoré nielen ženy na mužoch považujú za priority, podpredseda vlády Ivan Mikloš (1960) by zrejme patril medzi finalistov. Ak je navyše už aj v prvej stovke Svetového ekonomického fóra, kde si ho vytypovali medzi "lídrov zajtrajška", je to aj vizitka reprezentácie Slovenska. Nielen pre jeho imidž, ale i jeho rating.
Kedysi, po jednom stretnutí, mi povedala manželka, že by ho zaradila do čela ligovej tabuľky tých, čo sa objavujú na obrazovke, vrátane moderátorov a hercov. "Pravdaže, ty mi budeš, ako viem, zaiste protirečiť," doložila. Pravdaže, predvídavosť. Presne naopak: s ľútosťou musím priznať, že tento raz, ako tak sedím vo vicepremiérovej kancelárii na Štefánikovej ulici v Bratislave, s ňou výnimočne súhlasím. Výšku máme približne rovnakú, vzdelanie takmer tiež, aj titul, nemyslím ten úradný, ale školský, kravatu... Ibaže si musím prikrývať nenápadne rúry na nohaviciach, keď sledujem tie jeho na britvu vyhladené puky, ktorými by sa dali brožúry rozrezávať. Nuž, súboj módy prehrávam. Ale bohovia horúceho leta sú láskaví a proti nude vždy a všade a štedro mi to vynahradili zaujímavým rozhovorom o všetkom a o ničom, vedenom v prudkom bleskovom tempe, pri ktorom mi aj čierna káva vychladla. Téma je jediná: ani slovo o politike.
Vonku vládne leto, slnko, vzduch, voda a vy tu ako jediný Robinson na opustenom vládnom ostrove úradujete. Je to vášeň alebo obava, že si niekto medzitým môže sadnúť na vašu stoličku?
Keď robím, robím rád. Keď oddychuje, tak tiež rád oddychujem. A stolička? Nech sa páči, sadnite si na ňu.
Predsa len, chystáte sa niekam na dovolenku?
Taliansko.
To je teraz móda.
Pre mňa je to príležitosť surfovať.
Na vode?
Áno. Lago di Garda. Tam je najlepšie miesto sveta pre môj obľúbený šport, presne mu hovoria windsurfing.
Wind - to je vietor. Teda čosi ako dobrý vietor do plachiet?
Mám rád šport, skoro každý, na vode aj na horách, najviac plávanie, horolezectvo, tenis, bicykle i behanie - tak do desiatky kilometrov.
Viac si netrúfate? Čo tak maratón? Máte vo vláde dvoch-troch konkurentov, bojíte sa?
Kto hovorí, že sa bojím? Behávam v prírode, pre potechu. Ale aby som nezaostával, asi aj ten maratón skúsim.
Dám vám dobrú radu. Maratón je hračka, ako vidno. Dôležitý je jedine záver. Pamätajte.
Prečo práve ten?
Ten trénuje váš šéf v Grécku na mieste činu. V tom závere je totiž dôležitá veta: "Zvíťazili sme."
Zíde sa. Aj tu...
Ste človek šetrný. Hľa, funkcia!
Šetrný? Míňam, na čo mám. A v povolaní? Dbám, aby šetrili aj iní.
Ale Taliansko! Lago, omladzovacia bašta Adenauera a milionárov!
Môj rozpočet to znesie. Budeme stanovať. No, kemp.
Budeme? Celá rodina? Tak to má byť, nie?
Tak.
A čo doteraz, vari všetci čakajú trpezlivo, kým to tu zbalíte?
Všetko vyvážené. Polovica doma, mladšia polovica táborí v Dalmácii, pri Splite.
Aha, predkrm. Ak dobre počítam, tam, na Jadrane je tá mladšia polovica.
Presne tak. Máme to dva plus dva.
Máte všade vôkol seba kolegov s nevyváženým rodinným budžetom. Či predseda, či podpredsedovia, samé dcéry, po dve, jeden dokonca až štyri.
To mne nehrozí. Sme dvaja muži v rodine - a dve dámy.
Vekovo vyvážené všetko tiež?
Tiež. Keďže dcérka je staršia, má dvanásť a syn len desať, tak súčet je stabilizovaný.
Potomstvo pôjde v tatových stopách?
Stopy nie sú tak celkom rozdielne. Moje polovička je tiež ekonómka, máme spoločnú školu, záujmy, aj o čom hovoriť. Dokonca podniká a, myslím si, dobre. A po ekonomických stopách začína stúpať už i syn Maťo. Vypytuje sa, zvedavo, pravdaže. Dokonca mi aj radí.
Čo takého vám už poradil? A poslúchli ste?
Radil mi banku, ktorej mám zveriť svoje poklady. Poslúchať som nemusel, uhádol tú pravú.
Prezradíte názov?
To predsa do novín nejde, to by bola reklama.
A dcéra? Je proti tým vašim ekonomickým priadkam?
Je zamilovaná... Do tanca. Pôsobí vo folklórnom súbore Studienka. A ešte aj v španielskom, ktorý má pekné meno: Andalúzia.
A aké pekné meno má tá vaša milovaná a zamilovaná? Po mame?
Zuzka. Manželka je Jarmila.
Pekné. Síce žiadna Biblia, okrem toho Matúša. Vy máte meno dokonca po ruských cároch, ešte i tých hrozných. Ale nežné pohlavie ste obdarili naozaj nežnými menami.
Veď aj sú. Mám v živote rád všetko nežné a prívetivé, aj keď v robote tvrdo hájim princípy, ktoré zastávam.
Manželka vás strašne prechválila v televízii. Myslím pani Jarmilu, keď vystupovala v takej trocha nudnej relácii.
Pluralita názorov. Ako ma ona vidí, je jej mienka. Ja som k sebe o riadny kus kritickejší. Ale čo jej mám protirečiť?
Siahate vysoko. Ako horský lezec tiež?
Dosť. Viackrát Chopok, dva razy Gerlach.
Máte vždy ráno takú dobrú náladu a pohodu ako dnes?
Kým mi ju niekto alebo niečo nepokazí. Ale vstávam tou správnou nohou.
Čo ste raňajkovali?
Budete sa čudovať, také svojské. Kornfleky, vločky a čosi ovocia.
Príma kombinácia. Aj osožná. Takú majú k brekfestu vojaci a herci. Dobrí herci a dobrí vojaci.
To som nevedel. Do akej partie patrím?
Moše Dajan. Laurence Olivier. No a ja som mal pred hodinou tiež to isté.
Dobrá spoločnosť.
Čo práve čítate?
Mám času poskromne. Viac kníh kupujem, ako stíham prečítať.
Filozofia, beletria, poézia?
Predovšetkým z môjho odboru.
Teraz?
Kradmá ruka autorského dua Schleifer-Vishny. Poznáte, americký ekonóm, téma o obmedzenej zasahujúcej ruke štátu. János Kiss o liberalizme. A ešte Douglas North. Veľa i v ruštine. Tam vychádzali vynikajúce veci. Pravda, vždy s úvodom, vtedy, keď u nás skoro nič nebolo.
A slovenskí autori takto nič?
Ale áno. Vždy stále a znova pamäte Imricha Karvaša.
Filozofia?
Intelektuáli Paula Johnsona. A Moja cesta k Bohu. Autor ten istý.
Keďže nepodceňujete imidž - zaujíma vás móda?
Prirodzene. Prináša vždy čosi nové. Mám rád všetko, čo dodáva fantáziu, objavnosť. A krásu.
Čo ste videli naposledy, myslím na prehliadke?
Hankin mode. Aby sme ostali na Slovensku, v móde na to máme.
Máte modelku? Myslím ako typ.
Cindy Crawford. Teda, podľa jazykového zákona -ová.
To by som o vás nepovedal. Vy ste skôr boli na blodínky…
Hodnotím ľudí, predovšetkým ženy, podľa toho, čo vyžarujú. Slovom, osobnosť ako celok. To je môj pokus o definíciu ženskej krásy.
Ktorý je podľa meradiel Ivana Mikloša ten ideál? Povedzme herečky. Marylin, Mansfieldka, Ekberg, Deneuve?
Moja žena.
Máte rád novinárov?
Považujem žurnalistiku za ťažké, pekné, rizikové povolanie.
Vážite si ich?
Takmer všetkých. Pokiaľ sú to novinári - profesionáli.
Aj keď vám protirečia, dobiedzajú, chytajú za slovo?
To nie je podstatné, keď im ide o princípy. Keď majú argumenty, prosím. Som za vždy, keď ide o vec.
A kedy ste proti?
Keď ide len o osoby. Keď za veľkohubými prejavmi sa skrývajú malicherné pletky.
Kedy stíhate čítať noviny?
Najmä cez obed.
Kde obedujete?
Tu, v kancelárii. Donesú mi obed z menzy.
Fíha. To je šetrnosť.
To je úspora času.
Určite čítate rýchlo. Preletíte stránky uhlopriečkou ako Ike Eisenhower? Čo stránka, to 30 sekúnd a iba pri niektorých sa pristavíte dlhšie. Ktoré sú tie vaše?
- Financial Times a International Herald Tribune. A ako som povedal: všetko naše. Koľko sekúnd, či minút im venujem, nezáleží od firemnej značky, ale od autorov a témy, ktorej sa venujú.
V divadle vás vídať málo.
Usilujem sa stíhať, čo sa dá.
Slovenské národné divadlo, hlavný chrám Tálie, už roky čaká na dostavanie. Rastú paláce a paneláky bánk a poisťovní, a stánok kultúry musí počkať.
Vo vláde sme odhlasovali jeho dostavbu.
Aj vy ste hlasovali za. Vlastenecky, s nadšením?
Hlasoval. Za. Vlastenecky. So škrípajúcimi zubami.
Človek má dokončiť dielo, ktoré začal. Aj krajina...
Má. Preto som i ja zdvihol ruku, hoci podľa mňa ide o projekt v mnohom sporný.
Sú mienky, že Bratislava by už teraz mala pripravovať - povedzme pre rok 2010 - projekt aspoň ďalšieho divadla. Čo vy na to?
Dobre. Ale ak, tak potom čosi oveľa menšie a komorného charakteru.
Možno príde čas, že sa ľudia prejedia seriálov a papučovej kultúry a zatúžia po živom umení prežívania. V tejto veci som veriaci.
Aj ja som veriaci. No predovšetkým v realitu. Mienky môžu byť rozdielne, skutočnosť je však daná. Pripúšťam, bol by som rád, keby vývin vašu vieru potvrdil.
Pozdravte manželku a užite si talianskeho slnka. A pripravte sa na jesenný súboj v redakcii SLOVA výlučne o ekonomike.
Vybavím. A teším sa.
Vďaka za kávu a milý pohovor. Grazie tante.
Obojstranne. Arivederci!
S hosťom Slova sa zhováral Miro Procházka
