Škody zostali nezvratné
Najväčšieho "komunistického ekonomického zločinca" bývalého Československa zbavili akejkoľvek viny. Kto teda môže za náš úpadok?
František Čuba a jeho Slušovický agrokombinát bol hospodárskym zázrakom uprostred centrálne plánovanej ekonomiky, stavajúci svoj úspech na vysokej profesionálnej úrovni každého pracovníka, na vysokej finančnej i organizačnej motivácii zamestnancov a na podmienky tej doby silných princípoch moderného manažmentu a podnikateľského "drajvu".
Obavy nielen v KSČ Koncom 80. rokov úspechy a fenomén Agrokombinátu Slušovice nedávali spávať nielen garantom socialistického centrálneho plánovania v Ústrednom výbore KSČ. Asi aj americké výzvedné služby sa obávali nasledovania úspechov Slušovíc v celom socialistickom ekonomickom bloku krajín COCOM (komunistického spoločenstva), ktoré by sa mohli stať konkurencieschopnou silou práve vďaka fenoménu fungujúceho spojenia trhového mechanizmu vnútri organizácie, uprostred existujúcich socialistických majetkovo-výrobných vzťahov. Súčasne by mohli byť vzorom i vďaka tvorivej motivácii, založenej na kombinácii finančného odmeňovania a princípov plánovania spoločenskej spotreby nefinančným zabezpečením zamestnancov a ich rodín v rámci rozvíjajúcej sa kombinátnej organizácie nadnárodného podniku.
V roku 1988 bol už Agrokombinát Slušovice, ktorý sa vytvoril v roku 1963 z pôvodne zaostalého poľnohospodárskeho družstva JZD Slušovice, podnikom s mnohomiliardovým obratom a medzinárodným kombinátom s "dcérami" v Maďarsku, Poľsku, ZSSR i vo Vietname a práve budoval sieť štruktúr zastúpení v európskych krajinách. Keďže Čuba nebol ochotný vzdať sa svojej osobitosti a nepridal sa ani ako osobnosť ku kritikom socialistického ekonomického systému, hneď po "nežnej" sa stal jednou z prvých prominentných obetí. Obvinili ho z vyše 60 ekonomických a právnych trestných činov.
Údajne temné mafiánske žily "Krajně temné žíly slušovických mafií prorůstají československou ekonomikou," hrmel z pódií prezidentský hlas bývalého disidenta Václava Havla a jeho vládni vykonávatelia dokázali počas jedného roka zastaviť a zničiť rozkvet podnikateľskej organizácie, ktorá bola založená na trhových princípoch, inovácii a motivácii. Príklad podnikania, založeného v socializme, mohol vážne konkurovať imidžu šokovej terapie Václava Klausa a nehodil sa do scenára implantovaného americkými poradcami o čiernej diere komunizmu v ekonomike.
Po desiatich rokoch zmizli azda aj z archívnych ústavov a televíznych filmových archívov všetky informácie o slušovických ekonomických úspechoch a zostal len dokument sporne obhajujúci dôvody zásahu proti Čubovi. Je to pritom epocha československej histórie, ktorá predvídala a nachádzala smer k neskorším globalizačným trendom. V nich by zrejme bola hrala československá ekonomika, ak by nebola v tak historicky krátkom čase zlikvidovaná, dôležitú úlohu jednej z globalizačných veľmocí.
Pravda napokon zvíťazila "Pravda a spravedlnost zvítězila nad lží a nenávistí," komentoval Čuba na margo posledného zo 60 oslobodzujúcich rozsudkov súdu 27. júna tohto roku. Obyvatelia Slušovíc nedajú naňho dopustiť. Zlínsky región sa doteraz z úpadku agrokombinátu nespamätal. Čubu oslobodili aj z poslednej obžaloby: z nedovoleného podnikania vzhľadom na to, že bývalá družstevná banka poskytovala v roku 1990 finančné služby aj iným osobám ako zamestnancom družstva. Dnes by musel byť každý podnik na tom veľmi dobre, aby to vôbec dokázal. Nehovoriac o tom, že dnešným pohľadom by sa dal Čuba označiť skôr za finančného kúzelníka ako za podvodníka.
Nuž, a takýchto "zločincov" by dnes nadnárodné koncerny zlatom vyvážili. Ak toto boli "zločiny komunizmu", mala by mladá generácia začať prehodnocovať svoj vzťah k dejinám i k práci svojich dedov a otcov. Veď ak ktosi v lone direktívneho a centralisticky riadeného štátu dokázal za 26 rokov zo zaostalého družstva vybudovať nadnárodný priemyselný a poľnohospodársky podnik s vlastnou produkciou embargovaných počítačov, stojaci finančne pevne práve v oblasti dnes najproblematickejšej - v potravinárstve a poľnohospodárstve, máme byť na čo hrdí.
Bez ohľadu na to, ako sa politika vtedajších hospodárov volala - a ako úctyhodná bola, bolo by treba hľadať inšpiráciu, keďže sa súčasní liberáli už desať rokov varia vo vlastnej šťave nevydarenej transformácie. Mikroekonomika sa utopila v makroekonomických úspechoch a život obyvateľov krajín, ktoré tvorili Československo, je čím ďalej, tým horší.
Autor (1955) je ekonóm a publicista
