Terajší politici sú ako vybité baterky

Fedor Flašík, poradca predsedu strany Smer Roberta Fica

Narodil sa 14. januára 1958 v Bratislave. V roku 1982 absolvoval Právnickú fakultu Univerzity Komenského, v tom istom roku zložil rigoróznu skúšku a získal titul JUDr. Najskôr pracoval ako vedúci zásobovania a odbytu vo výrobnom družstve Detva. V rokoch 1986 až 1990 ho zamestnával Ústredný výbor Zväzu Československo-sovietskeho priateľstva, neskôr pôsobil ako zástupca riaditeľa divadla Ludus. Na pozícii zástupcu šéfredaktora pracoval v redakcii M - Report. Po odchode bol výkonným riaditeľom reklamného oddelenia Davay, potom generálnym riaditeľom Donaru. Dnes pôsobí ako konateľ spoločnosti VOSS SLOVAKIA a poradca predsedu Smeru Roberta Fica. Fedor Flašík je ženatý a má dve deti.

Robert Fico vás prezentoval ako človeka, ktorý dokáže z vody urobiť Coca - colu. Je to naozaj tak?

- Určite nie. Bola to len metafora na čosi, v čom som hádam viac doma. Samozrejme, že ani približne to tak nie je, ako to uviedol. Ale je zlatý, že to povedal.

Raz ste sa vyjadrili, že Roberta Fica beriete ako produkt. Je to naďalej tak?

- Nie, to som povedal pre jednoduchšie vysvetlenie. Samozrejme, že politik nemôže byť produkt, pretože je živá, vyvíjajúca sa osobnosť. Každá má svoje vlastnosti a svoj život. Robert Fico je talent na politiku. Moja úloha pri vytváraní nejakého pozitívneho obrazu je oproti tomu, čo ten politik musí so sebou niesť, veľmi malé percento. Možno je to 70 ku 30 percent, alebo 80 ku 20. Práca marketingového zázemia má hádam hodnotu 30 percent z celkového úspechu. Ale v prvom rade je dôležitý človek - politik. Aké má schopnosti, čo so sebou nesie, aký má náboj, charizmu, vzdelanie, potenciál.

V čom spočíva vaša práca?

- S politikom si zhodnotím postavenie na politickom trhu, kde sa nachádza, k čomu inklinuje, ako ho vníma verejnosť: či je skôr ľudový, bohém alebo aristokrat, či je tvrdý alebo láskavý. Takže, ako ho asi vníma človek, prostredie. Súčasťou mojej práce je aj zistiť, akého by ľudia chceli mať politika, komu by dôverovali, aké by mal mať osobnostné vlastnosti, vzdelanostné predpoklady. Či by mal byť odborníkom v nejakej oblasti alebo "vševedkom". Taktiež mu pomáham presadiť myšlienky vo verejnosti. Politik príde s nejakou tézou, návrhom a úlohou marketingu je predať túto myšlienku, usilovať sa ju dostať ku každému potencionálnemu voličovi alebo sympatizantovi.

Nebáli ste sa, že vaša niekdajšia práca pre HZDS by mohla naštrbiť imidž Smeru a najmä jeho predsedu?

- Báli. Jasné, že sme s tým kalkulovali. No úlohou marketingu je tiež zbaviť sa určitých nálepiek, niečoho, čím sa vytvorí určitá, a dovolím si tvrdiť, aj falošná spoločenská klíma. Ale zopakujem - ja som nikdy nebol členom HZDS, nikdy som nič neprivatizoval. Robil som reklamu a pri nej som zostal. Jediné, čo pripúšťam - áno, využil som určitý lobing na to, aby som získal lukratívne štátne zákazky v oblasti reklamy. Túto moju povesť sme sa usilovali istými krízovými komunikačnými programami vymyslieť tak, aby sa postupne tento biľag, ktorý na mne bol a novinári ho využívali, odbúral. Myslím si, že sa nám to podarilo a moja osoba sa už vo verejnosti nevníma tak kontroverzne.

Nevyužili ste aj vy tak trochu Smer na to, aby si vás ľudia už nespájali s HZDS?

- Robil som síce pre HZDS, ale veď to predsa nie je fašistická strana. Ide o normálnu, legálnu politickú stranu, ktorá má stabilné preferencie. Predsa by bol nezmysel, keby sme na Slovensku dopustili, aby sa neustále ktosi očisťoval pre legálne politické názory, resp. pre prácu v prospech politickej strany. Ja som sa nikdy v hnutí politicky neangažoval. Určite som však so Smerom nezačal spolupracovať pre tento dôvod.

Bolo to teda preto, ako ste sa raz vyjadrili, že inklinujete k slabším a Smer vtedy začínal?

- Smer nikdy nebol slabší. Ani v prvotnej myšlienke, lebo tá bola veľmi silná. To som použil v súvislosti s HZDS v roku 1994. Práve naopak, Smer ma zaujal myšlienkou výmeny politickej generácie. To mi bolo sympatické. Videl som, že súčasná generácia politikov už nemá čo nové pre Slovensko priniesť. Terajší politici sú ako jednorázové vybité baterky, ktoré sa nedajú dobiť. Aj sa o to párkrát počas politickej kariéry usilovali, ale nič sa neudialo. Predstava, že by sa zrazu politik po desaťročnom pôsobení vo vrcholnej politike zmenil a vstal by nový človek, je falošná. Neustále to bude tá istá osoba, v staršej, ošumelejšej telesnej schránke a s väčším množstvom odumretých buniek. Oni sa neprerodia. Za desať rokov nepriniesli nič pragmatické, dynamické, len nenávisť a chaos. Myšlienka generačnej výmeny mi je sympatická, lebo títo politici už horší byť nemôžu. To by potom musel byť vypísaný konkurz na debilov, aby sme politické miesta obsadili ešte horšie.

Prečo ste do HZDS nevstúpili?

- Nemal som nikdy potrebu sa politicky angažovať. Hádam preto, že som v HZDS mnohých poznal, vážil si ich a voči niektorým som už vtedy mal výhrady. Bral som prácu pre toto hnutie profesionálne. Nikdy som sa tam ani netlačil. Možno by ma medzi seba neprijali. Teraz s odstupom času to hodnotím pozitívne. Vtedy to nebolo hrdinstvo. Jednoducho som tam nešiel.

Ste členom Smeru?

- Áno, jedným z prvých.

Ale vy ste obchodník. Nebojíte sa preto teraz straty nejakých zakázok, keďže vás každý bude spájať s touto stranou?

- Nie. Pri výmene generácie verím tomu, že sa aj toto ostrie hrán otupí, že prídu ľudia, ktorých nebudú trestať za názory, jednoducho z princípu. Politická scéna musí dostať transfúziu. Lebo inak sa naša krajina nedostane z terajšieho stavu. Veď momentálne je Slovensko na pokraji agónie. Ešte niekoľko mesiacov a sme v kóme. A nemusíme sa z nej prebrať.

V akom časovom horizonte je podľa vás generačná výmena reálna?

- Myslím si, že keby sa v roku 2002 vymenila politická generácia, pevne verím, že o päť až šesť rokov sa tu dá reálne a hmatateľne pocítiť ekonomický rast. Samozrejme, poriadok a spravodlivosť sa dajú zaviesť počas niekoľkých mesiacov. Pravidlá hry sa dajú určiť ihneď. Ak ten, ktorý niečo ukradne, spreneverí, alebo sa inak previní, bude aj rýchlo potrestaný. Napríklad v Číne to funguje. Všetci kričíme, aká je táto veľmoc nedemokratická. S úžasom na to pozerám a som rád, že dostali na starosť organizáciu olympijských hier. Asi by Číne nebola pridelená organizácia najväčšej šou zemegule v roku 2008, keby bola tak veľmi nedemokratická.

Nie je horizont roku 2002 priveľmi optimistický?

- To závisí od voliča. Keď sa on rozhodne, že nechce výmenu politických generácií, tak si znovu zvolí HZDS, SDKÚ a bude možno pevne veriť, že zrazu ich šibol prútikom nejaký deduško a premenil na múdrych, nezaťažených, milujúcich politikov, ktorým desať rokov národ prekážal a zrazu ich hlavným kritériom bude občan. Až tieto voľby budú kľúčové, nie tie v roku 1998. Tie len vystriedali znova starú politickú garnitúru. Budúce voľby by mali byť o tom, že všetkým doterajším politikom poďakujeme a prídu noví - vzdelanejší, pragmatickejší, racionálnejší, nezaťažení. Nehovorím mladí, hovorím noví.

Nakoľko dôverujete výskumom verejnej mienky?

- Myslím si, že stratili na dôveryhodnosti a niekto agentúram túto prácu platí. Začali preteky - každý mesiac prezentuje prieskumy minimálne päť agentúr. Pritom nik nevie, akou technológiou sa robí zber dát, aké metódy používajú, ale nejakým orientačným ukazovateľom môžu byť, to pripúšťam.

V posledných výskumoch zaznamenal Smer vyše 18 percent preferencií. Aký podiel na tom máte vy?

- Neviem. Nedá sa to povedať. Nemôžem tvrdiť, že Robo Fico priniesol 70 percent, marketing desať, podpredsedovia ďalších desať.

Je pre vás práca pre Smer finančne lukratívna? Alebo ju robíte z nejakého presvedčenia?

- Pre Smer robím bezplatne. Niekde som sa aj vyjadril, vari nie celkom presne, že je to môj koníček. Jednak je to presvedčenie, jednak mi je to sympatické, chytilo ma to. Z profesionálneho hľadiska si možno chcem zase čosi v živote dokázať - že viem byť pritom, keď sa rodí nová myšlienka. Rovnako to bolo aj pri zrode Rádia Koliba. Rád som pri tom, keď sa tvorí niečo úspešné, nadštandardné, niečo viac, ako je šedý priemer. Nejde tu o peniaze.

Ak by sa teda Smer dostal v budúcich voľbách do vlády a napríklad by začala vznikať ďalšia nová politická strana, dali by ste sa znovu na takúto prácu?

- Neviem to teraz povedať, no skôr nie ako áno. Keďže sme sa rozhodli, že Smer je bežec na dlhé trate, tak tu bude ešte veľa práce aj v čase vládnutia. Nakoniec, politická strana i v tých časoch potrebuje mať nadstavené zrkadlo od niekoho, kto úprimne povie: Dámy a páni, ušli ste z reality.

Často kritizujete politikov. Považujete politiku za nudnú?

- Nie, zvlášť na Slovensku je veľmi živá. A človek, keď sa v nej chce pohybovať, tak musí byť neustále v strehu. Nie je nudná, u nás len nie je štandardná politická scéna a nemá jasné pravidlá hry. Neustále je to o vode a ohni, o láske a nenávisti, o bielom a čiernom. Stále sme v nejakých extrémoch a vytratilo sa racio.

Čo vás teda na politikoch priťahuje?

- Na nich možno nič. Nie sú mi ničím príťažliví. Skôr by som povedal, že na politike je zaujímavá práca s myšlienkami, s tým, čo nie je hmatateľné. V podstate, politik je iba nositeľom myšlienok. Toto nehmotné musíte zhmotniť do niečoho, čo si potencionálny volič ako keby chytí a prijme za svoj názor.

Ale predsa len ste chceli v minulosti vstúpiť do komunistickej strany. Čo vás na nej lákalo?

- Bol som vtedy jediným zamestnancom Ústredného výboru Zväzu československo-sovietskeho priateľstva bez straníckej príslušnosti. Keďže som bol mladý a voľnomyšlienkársky, tak som to skôr videl ako fór. Jasné, že som sa do KSČ nedostal, lebo videli, že som recesista, ktorý neustále chodí v texaskách a tričku a má "hracieho Lenina".

Spomínali ste, že ste za éry Vladimíra Mečiara nič neprivatizovali. S jedným takýmto privatizérom však ste v jednej spoločnosti.

- S ktorým?

S Vladimírom Poórom.

- Nie, určite nie. Vážne.

Podľa obchodného registra je to TV PLUS.

- Tam som?

V dozornej rade.

- Možno, že som bol. Neviem, či to nemalo byť spojené s nejakými médiami. Ale vtedy platil taký zákon, že na členstvo v dozornej rade netreba písomný súhlas. No nechcem teraz obviniť pána Poóra, že by ma tam dal bez môjho súhlasu. Určite mi o tom povedal a išiel som tam do počtu. Pôsobil som v rozličných dozorných radách.

S kým by ste si zo súčasných politikov ešte dokázali predstaviť spoluprácu?

- Asi s nikým. U nás totiž politikom chýba vnútorná sloboda. Oni by aj radi vládli, len sa toho boja. Keby sme to prirovnali k vlaku, tak sú dvaja politici na slovenskej scéne, ktorí sú ochotní sadnúť si do lokomotívy a riadiť celý vlak - Robert Fico a Vladimír Mečiar. Ostatní by chceli iba jeden vagón, či kupé. Chýba im skutočná ambícia a odhodlanosť ísť natvrdo do toho. Myslím si, že 95 percent politikov v živote nemali pôsobiť v tejto oblasti. Zmýlili sa a teraz sú pre nás nešťastím. Len to, samozrejme, zakrývajú, lebo nevedia robiť nič iné.

Lukratívne zákazky od Mečiarovej vlády dostával Donar, ktorý ste vlastnili. Neskôr sa povrávalo, že táto agentúra už nemusí vôbec nič robiť, lebo má na seba zarobené práve zo spomínaných zakázok. Je to tak?

- Neustále opakujem: Donar som predal ešte pred voľbami. Ja som potom figuroval už iba v orgánoch. Po roku 1998 nám protiprávne zrušili mnohé zmluvy.

Prečo ste sa úspešný Donar rozhodli predať?

- Vtedy som to nejako tušil, ako keď som predával rádio. Keby som dnes bol majiteľom Rádia Koliba, tak možno už nie je. Rozličné tlaky by ho zlikvidovali.

Nie ste teda odolný voči tlakom?

- Som, ale viem si zrátať, čo má cenu. Za každú cenu čúrať proti vetru nemá význam. Na čo by som aj bol taký hrdina? Po prehratých voľbách som pochopil, že musím uvoľniť miesto provládnym agentúram, ako je Istropolitana, B.O.A.T., Soria and Grey, Creo Young and Rubicam. Vedel som, že ak budem riaditeľom Rádia Koliba, tak neprežije.

Takže pre vás získalo Rádio Koliba nálepku Rádio HZDS?

- Určite kvôli mne. Pritom dodnes mi ani jeden novinár či politik nedokázal jednu - jedinú sekundu, v ktorej sme dali priestor HZDS. Na to sme si dávali veľký pozor.

Ako dnes hodnotíte pôsobenie tohto média?

- Zase sa dostalo na percentá počúvanosti, na ktorých bolo, keď sme ho predávali. Som rád, že dieťa, ktoré sme nejakým spôsobom porodili, je životaschopné. Asi dostalo veľmi dobré základy.

Dnes pôsobíte v reklamnej agentúre VOSS. Skúsme hypoteticky uvažovať: Ak by sa Smer dostal do budúcej vlády, znova by pre vás mohli nastať zlaté časy ako v Donare, nie?

- To nie je možné. Už nebudú štátne podniky. Hypoteticky môžem dostať zákazku, ale nebude to záležať od toho, kto je vo vláde.

Možno táto vláda ešte všetko nesprivatizuje.

- A čo také? Železnice. Ale tie nerobia reklamu. Hypoteticky si ma teda môže nejaký kapitalista vybrať pre to, že som dobrý, no to už nikdy nebude vďaka direktívnemu straníckemu príkazu.