Sviatok filmového umenia
Karlovarský filmový festival - toto výnimočné podujatie svetovej filmovej tvorby vyznačujúce sa ojedinelým umeleckým žánrom, obrazom a slovom - výrazným spôsobom obohacuje človeka. Prináša nové pohľady, poznania, impulzy na nové úvahy o ľudskej bytosti a jej osudovosti.
Festival vypovedá o novej ľudskej pospolitosti, o nových civilizačných a humánnych hodnotách, o axiómach, hodnotách, či pseudohodnotách, o kráse ľudského žitia, ale aj o jeho zvrátenostiach. Poskytuje svedectvo o dobe a jej časových horizontoch poskytujúcich vízie nádejí a optimizmu, no i obáv po tom, čo ľudský rod Zeme prekročil prah 21. storočia. Nabáda premýšľať o časoch minulých, o 20. storočí nevídaných objavov a ľudskej invencie, ale aj dehumanizácie človeka, o mocenských zoskupeniach a ich smutnom konci.
Naznačuje pravdu o systémoch či formáciách, čo odporovali ľudskej podstate, jej prirodzenosti a dôstojnosti človeka, čo v područí udržiavali ľudskú individualitu a vystavovali ju neslobode a bezpráviu, čo vyvolávali drámy a tragédie ľudských societ kontinentov a sveta. Dáva ľudskej mysli podnety nanovo ponímať protiklady či sekvencie nového času, ktorý akoby bol zbavený morálky a práva, ochrániť ju od ilúzií, aby napokon vo vedomí človeka prevládol nevyhnutný optimistický postoj ľudskej bytosti k hodnotám, k úcte k životu. Aby sa v jeho frekvencii nachádzalo ono pozitívne videnie sveta a dnešných jeho realít v kontinuite spoločenského progresu.
Túžba po priateľstve a porozumení
Akoby Karlovarský filmový festival nástojčivo naliehal, že začiatok 21. storočia je už časom nevyhnutnej duchovnej renesancie človeka, jeho eticko-mravnej obrody. Povedané slovami Františka Palackého, má to byť "cesta hľadania pravdy, dobra a krásy".
Akosi sa žiada vysloviť, že Karlovarský filmový festival si po určitých úskaliach a ťažkostiach porevolučného času svoju cestu už našiel. Má už svoju vyprofilovanú podobu, ktorú v procese vývoja svetového filmového umenia ďalej modeluje a dotvára v duchu humánnych, etických a estetických ideálov.
Ak teda Karlovarský filmový festival oplýva takýmito črtami a danosťami, ak sa po Benátkach považuje za druhé svetové dejisko filmového umenia, je namieste vysloviť aj pravdu, že je to zásluhou činorodej práce prezidenta MFF Karlove Vary Jiřího Bartošku a programovej riaditeľky festivalu Evy Zaoralovej. Takisto aj vďaka podpore a priazne, ktorú mu prejavujú prezident Českej republiky Václav Havel, predseda Poslaneckej snemovne parlamentu Českej republiky Václav Klaus, ako aj Vláda Českej republiky.
V týchto intenciách vyznieval aj 36. MFF Karlove Vary 2001, nepochybne kultúrno-spoločenská udalosť národného i svetového významu. Akoby bola spojivom kultúr národov Európy a sveta, a tak nástojčivo nastoľovala myšlienky humanizmu a priateľstva, vzájomnej úcty ľudí rôznych národných a etnických pospolitostí či ideovej orientácie. Potvrdzovala to neopakovateľná atmosféra podujatia - umelci, obyčajní ľudia, mladá generácia neskrývali svoje túžby po priateľstve, vzájomnom porozumení, tolerancii a kráse ľudského života.
Mozaika osobností filmového neba
Karlovarský filmový festival sa stal pestrou mozaikou, naozaj bohatou ukážkou svetovej filmovej tvorby. Premietlo sa tu dovedna 280 filmových snímok a 13 svetových premiér nezvyčajnej umeleckej hodnoty. Svojou účasťou ho poctili desiatky známych umeleckých osobností a stovky filmárov. Spomeňme aspoň Nastasju Kinskú, Mirandu Ottovú, Bena Kingsleyho, Woodyho Harrelsona, Juliana Sandsa, Olega Mensikova, Emira Kosturicu, Krzysztofa Zanussiho, Jean-Marca Barra, Georgea Agathonikiadisa, Bigassa Lunu, českých umelcov Otakara Vávru, Vlastimila Brodského, Radoslava Brzobohatého, Jiřího Lábusa, Oldřicha Kaisera, Nadu Konvalinkovú, či Janu Švandovú.
Ben Kingsley z Veľkej Británie, osobnosť svetového mena známa z titulných postáv filmov Gándi a Mojžiš, a Čech Otakar Vávra, zakladateľská osobnosť československého a českého národného filmu, prevzali z rúk prezidenta MFF Karlove Vary Jiřího Bartošku Veľkú cenu 36. MFF Karlove Vary - Krištáľový glóbus za prínos svetového filmového umenia.
Ak akcentujeme filozoficko-etické, estetické a humánne reálie 36. MFF Karlove Vary, prínosom v tomto ohľade sa stal aj snímok významného gréckeho tvorcu Georgea Agathonikiadisa Podzimní návrat. Dodajme, že Georg Agathonikiadis prežil svoje detstvo v Československu, pozná kultúru Čechov i Slovákov, plynulo hovorí češtinou a je obdivovateľom, priateľom ľudu Čiech, Moravy a Slovenska.
Odyssea zrelého muža
Projekcia Podzimní návrat, uvedená na karlovarskom filmovom festivale, vyznela neobyčajne pôsobivo a úspešne. Zobrazuje životné osudy gréckeho chlapca Stavrosa, ktorý v čase občianskej vojny v Grécku prichádza v roku 1949 do Československa. Novou vlasťou sa mu stáva Morava - Brno, kde ho vychovávajú starí rodičia a v ktorom žije početná grécka komunita. Časovo je situovaný do obdobia dusných 50. rokov, ktoré nič neuberajú z priateľstva Grékov a prostých ľudí, Moravanov. Dedko a babka vnuka vychovávajú nielen ku gréckemu vlastenectvu, ale aj k priateľstvu k Moravanom a Československu, ktoré sa stalo jeho novým domovom.
Kaleidoskop minulosti je pôsobivým obrazom nielen jedného dospievania, v ktorom dominuje škola, kamaráti i prvé lásky, ale aj svojráznym zvečnením originálnej odlišnosti gréckeho chlapca od ostatných napriek tomu, že vyrástol práve na Morave a svoju pravú grécku vlasť poznal až ako dospelý muž. (MFF Karlove Vary. Tiskové informace 2001).
Podzimní návrat je nová Odyssea dnes už zrelého muža Stavrosa, ktorý sa vracia do miest, kde prežil svoje detstvo. Keď sa po mnohých rokoch vracia do Brna, očakáva, že ho mesto jeho detstva znovu uvíta. Rovnako ako predtým. Ale staré známe miesta sa k nemu správajú ako k cudziemu. Trestajú ho pre jeho dlhú neprítomnosť. Pokiaľ žili jeho prarodičia, obaja sa usilovali priviesť malého Stavrosa na cestu ku gréckemu domovu. Stavrosova dušička bola ako slnečný lúč, ktorý na chvíľu uviazol na Morave v snehu a mraze. Dedko sa snažil Stavrosa všetkými spôsobmi - klamstvom a preháňaním presvedčiť o kráse rodného Grécka, pretože mal obavy, aby sa jeho vnúčik nezakorenil v hostiteľskej krajine. Jednoducho, obaja prarodiča pripravovali Stavrosa na to, aby raz preplával na druhý breh. Dospelý Stavros sa naozaj vracia späť do vlasti, ale berie si so sebou všetky spomienky, zážitky, celý svet detstva a dospievania v cudzej krajine. (Režisér George Agathonikiadis. MFF Karlove Vary. Tiskové informace)
Filmové dielo sa hodnotí so zreteľom na herecké obsadenie, ako aj režijné spracovanie. Pozostáva z dialógu dospelého Stavrosa, ktorý sa po mnohých rokoch vracia do Brna a v jeho myšlienkovej reflexii sa chronologicky objavujú obrazce detstva a dospievania, pričom Stavros vo filmovom snímku takmer neprehovorí. Titulnú postavu Stavrosa vynikajúco stvárnil český herec Jiří Bartoška. Vo filme vystupujú aj ďalšie známe herecké osobnosti - Vlastimil Brodský, Olga Tournaki-Diamantopoulou, Vilma Cibulková, George Velendzas, Petros Alexandris, Zdena Herfortová, Jan Kacer, Miroslav Vladyka, Sotiris Tsongas a Arnošt Goldflam.
Obdiv, úcta, uznanie
Čo možno ešte dodať o 36. MFF Karlove Vary 2001? Azda iba to, že byť účastníkom takéhoto veľkolepého sviatku filmového umenia, takejto oslavy pravdy, dobra a krásy - hodnôt, o ktorých premýšľal František Palacký, stretnúť Bena Kingsleya, Otakara Vávru, Georga Agathonikiadisa, Bigassa Lunu, či Jean-Marca Barra, pozdraviť sa a prehovoriť s nimi, je vskutku nevšedne dojímavým zážitkom.
Medzinárodný filmový festival Karlove Vary 2001 mohol svojou koncepciou, filmovým umením, ktoré tak zreteľne a opätovne potvrdzovalo svoje spoločenské poslanie na ceste humanizácie ľudského ducha, vzbudzovať iba obdiv, úctu a uznanie.
Autor (1940) je pedagóg na Trenčianskej univerzite
