Vládnuť sa dá aj bez SMK
"Len silné hnutia a strany, silní jedinci vedia v týchto hektických dobách dosiahnuť to, čo potrebuje slovenský národ," povedal krátko po parlamentných voľbách v roku 1998 Alexander Rezeš. Očakávania, že práve bojovníci proti Vladimírovi Mečiarovi budú znamenať zmenu pre tento štát, sa nenaplnili. Tesne pred voľbami sa súčasná vláda rozpadáva.
Zdá sa teda, že nakoniec bude predstaviteľom vládnej koalície po odchode SMK dobré aj HZDS-ĽS. Niektorí už s mečiarovcami začali aj rokovať. Zrejme už ani to staré - ak s HZDS, tak jedine bez Mečiara - platiť nebude. Uvidíme teda, kto si bude klásť podmienky.
Postov sa ťažko vzdáva
Nejasnosť vládla do posledných chvíľi v samotnom SMK. Miestami sa zdalo, že otázku odchodu z vládnej koalície sa vnútri strany mení na boj medzi krídlami Bélu Bugára a Pála Csákyho. Práve posledne menovaný dosť dlho zvažoval aj iné varianty. Pochopiteľne, odchodom SMK z vlády by sa i on musel vzdať postu podpredsedu dzurindovho kabinetu. A z takého miesta sa ťažko odchádza. O to absurdnejšie znejú Csákyho slová o tom, že "SMK chce konať zodpovedne". Ťažko sa totiž dá hovoriť o zodpovednosti, keď jeden člen vlády chce za každú cenu presadiť svoj názor. Aj o hľadaní kompromisov by mala byť táto vláda.
Terajšia vládna koalícia na začiatku svojej existencie sľubovala zmenu štýlu politiky. Štýl sa zmenil - na vydieračský. SMK si tvrdohlavo postavilo hlavu: buď sa splnia požiadavky jej zástupcov, alebo odídu. Hra na mačku a myš. Veď bugárovci predsa žiadajú zmeniť zákony, ktoré schválila väčšina zo 150 zákonodarcov. Rozmaznané dieťa chce, aby ho všetci poslúchali. Ale medzi dospelými to tak predsa nefunguje.
Dosiaľ démonizovaní, teraz…
Jediní, kto sa nenechal vydierať, sú zatiaľ SDĽ a SOP. Už teraz sa dá čakať, že sa začnú vytvárať prípadné budúce koalície, no HZDS-ĽS hrá v tomto prípade úlohu strašiaka. Dosiaľ totiž celá vládna koalícia Mečiarovo hnutie kritizovala, ba dokonca kriminalizovala, a teraz by mohli niektoré strany na prípadnú spoluprácu s touto ľudovou stranou doplatiť. Ako totiž vysvetlia voličom, že zrazu sú im už aj mečiarovci dobrí, keď im doteraz poriadne ani na mená nevedeli prísť? A podmienky si bude teda zrejme klásť HZDS-ĽS. Takto sa teda skončil boj jednej skupiny proti "zlému" Vladimírovi Mečiarovi. A kto je víťaz? Určite nie volič, ktorý v roku 1998 hlasoval pre zmenu.
Poslanec NR SR za SOP Marián Mesiarik však situáciu vyjadril v istej rozhlasovej relácii jasne: "Dá sa vládnuť, samozrejme, bolo by to zložitejšie, bolo by to ťažšie. Predovšetkým si to vyžaduje nečakať od ostatných koaličných strán do nejakého definitívneho rozhodnutia SMK, ktoré by malo byť koncom augusta - lebo je možné, že ani nebude - a treba začať určité rozhovory, treba začať debaty s tvrdou opozíciou, ako je HZDS a SNS. Pretože ak by sme zostali bez SMK, len s nejakou dohodou v parlamente, tak sa nám ľahko môže stať, že táto strana bude mať opätovne nesplniteľné požiadavky. A budeme tam, kde sme dnes."
Hra pokračuje
Žeby iba tento poslanec pochopil danú situáciu? SMK sa totiž momentálne hrá s celou vládnou koalíciou ako s bábkou. Je len na zvyšných troch stranách, ako sa k danej situácii postavia. Či budú donekonečna ustupovať, alebo sa konečne svojmu partnerovi vzoprú. Až potom si budú všetci rovnocenní. No ťažko uvažovať o tom, že SMK bude chcieť ustúpiť Dzurindova SDKÚ, hoci tá s bugárovcami počíta pre budúce voľby. Predseda vlády sa s SMK bude zrejme chcieť dohodnúť za každú cenu. Ale inú alternatívu zvolia migašovci a hamžíkovci, ktorí prípadné rokovania s opozíciou nevylučujú. Podmienky si bude v súčasnej situácii pravdepodobne klásť HZDS-ĽS.
Magický 25. august sa nezadržateľne blíži. Ako sa skončí, je dnes už vlastne aj jedno. Ak by totiž SMK vo vláde zostalo, ťažko rátať s jej plnou podporou. Veď je jednoznačné, že ak sa bugárovcom opäť niečo nebude páčiť, ukážu zase svoju vydieračskú tvár.
Po podpísaní Koaličnej dohody:
Jozef Migaš: "Na Slovensku začína svitať pre dobré, krajšie a veselšie časy."
Béla Bugár: "Koaličnou dohodou, ktorú dnes ráno dokončili, vzniká vláda na základe tvrdých kompromisov. Tvrdých preto, lebo očakávania jednotlivých strán boli iné, ale tieto svoje očakávania podriadili vyšším záujmom. Záujmom občanov, záujmom stability politickej scény."
Rudolf Schuster: "Rozhovory a dohody, o ktoré sa strany snažili po uplynulé dni uzatvárať, signalizujú, že aj v takomto silnom zložení štyroch koaličných strán, sa musí v každej situácii nájsť východisko." "V SOP veríme, že keď strany budú vedieť prijímať kompromisy, ale rozhodne nie na úkor občana, ale na úkor koaličných strán, potom naozaj prichádza čas nie pre strany, ale pre občana."
Mikuláš Dzurinda: "Pred mesiacom ľudia celkom jasne na Slovensku povedali, že chcú zmenu, veľkú zmenu, tak veľkú zmenu, že dali demokratickej opozícii ústavnú väčšinu." "Koaličná dohoda znamená pre Slovensko pokoj, nádej a perspektívu."
