Námet pre Transparency International
Málo českých a slovenských výrazov prešlo do medzinárodného slovníka. Jedným z nich je "tunelovanie". K tejto špecifickej činnosti dochádza vtedy, keď podnikateľ, ktorý privatizáciou získal za lacný peniaz firmu, presúva lukratívnu časť jej majetku do inej spoločnosti. Pritom v tej pôvodnej zanechá len dlhy a nadbytočných pracovníkov.
Premiér Mikuláš Dzurinda po vyše 20 hodinách čistého času rokovania uzatvoril 24. marca s predstaviteľmi amerického oceliarskeho gigantu memorandum o porozumení. Podľa neho by sa mala U. S. Steel stať stopercentným vlastníkom tzv. zdravého jadra Východoslovenských železiarní. Zvyšok majetku, zamestnancov a pohľadávok, ktorú neprevezme nová spoločnosť, ostane v "starej akciovke". Viacerí novinári sa predbiehajú v superlatívoch. Ide vraj o "malý zázrak po mesiacoch absolútnej neistoty", "obchod desaťročia, ktorý sa stane faktickým potvrdením rýchleho a nezvratného vstupu SR do euroatlantických štruktúr", vďaka čomu "sa Slovensko nezmazateľne dostane na americké politické mapy".
Taktika strategického partnera Aj keď U. S. Steel Group zaznamenáva v posledných rokoch pokles celkových príjmov, stále ostáva najväčším výrobcom ocele v Spojených štátoch. Prijaté memorandum sa prezentuje ako "vstup strategického investora do významného slovenského podniku". Američania však nevstupujú do VSŽ ako celku, ale si kúpia iba lukratívnu oceliarsku produkciu. Hovorí sa o 800 miliónoch USD priameho vkladu v najbližšom desaťročí a o splatení len časti úverov a daňových restov. Pritom staré problémy ostanú na krku doterajším akcionárom. Ani sa netají, že ich čaká bankrot.
Predseda vlády SR vyhlásil, že o konkrétnom obsahu dohody nebude verejnosť informovať. Prezident VSŽ z U. S. Steel Gabriel Eichler bobríka mlčania potvrdil: o celej záležitosti by sa údajne mali ostatní akcionári dozvedieť od neho, a nie z novín. Dosiaľ sa teda presne nevie, čo všetko je predmetom predaja, akú cenu a platobné podmienky stanovili, ako uspokoja veriteľov. Otáznik visí i nad osudom vyše 25-tisíc zamestnancov, najmä po tom, čo sa Eichler pre zahraničnú tlač vyjadril, že výroba sa dá zabezpečiť i s osemtisíc pracovníkmi. Premiér, ministerka privatizácie Mária Machová (SOP) a štátny tajomník ministerstva financií Vladimil Podstránsky (SMK) na rokovaní vystupovali ako predstavitelia štátu, pritom každý občan má ústavné právo byť informovaný o ich činnosti, ak nejde o štátne tajomstvo. Memorandum však nie je jeho predmetom.
O dohode za slovenskú stranu rozhodol úzky okruh štátnych úradníkov podľa všetkého bez toho, aby ich konaniu predchádzalo riadne zasadanie vlády, ktorá by k takejto dôležitej otázke (VSŽ predstavujú tretinu vývozu SR do zahraničia) zaujala stanovisko. Pritom podľa našej ústavy "o zásadných opatreniach na zabezpečenie hospodárskej a sociálnej politiky" vláda rozhoduje v zbore. Nálezy Ústavného súdu z roku 1996 za takúto záležitosť považujú aj privatizáciu majetku štátu. Ten prostredníctvom bánk ešte kontroluje 28 perc. akcií VSŽ. Netransparentnosť transakcie protirečí i s predvolebnými sľubmi a vládnym programom.
Keď ministerka mlčí… Záhadne vyznieva postoj ministerky financií Brigity Schmögnerovej, ktorá spočiatku zastupovala štát pri rozhovoroch o budúcnosti hutníckeho kombinátu v Košiciach. Keď vlani v júli U. S. Steel predložila rámcovú ponuku na vstup do železiarní, ministerka ju odmietla ako neprijateľnú. Vážne výhrady boli k nedostatočnému objemu finančných prostriedkov, ktoré Američania hodlali investovať do rozvoja VSŽ (220 mil. USD). Do hry sa zapojila Deutsche Bank, hneď bola druhá ponuka od U. S. Steel výhodnejšia. V auguste sa agenda presunula najmä na rezort privatizácie. SDĽ protestovala, že na záverečné rokovanie nepozvali jej predstaviteľku. Pritom Schmögnerová sa najprv triasla od zlosti, potom sa zrazu odmlčala a dosiaľ sa nevyjadrila k protirečivým výrokom, či naozaj bola o celej veci priebežne informovaná, či zastupovaním poverila svojho štátneho tajomníka, alebo sa o detailoch dohody dozvedela až dodatočne - ako tvrdil jej hovorca.
Odborníci sa pýtajú, prečo U. S. Steel nekúpi od terajších vlastníkov akcie železiarní ako celku, alebo prečo ich nezíska zvýšením základného imania. V oboch prípadoch by prevzala spolu so súčasnými akcionármi zodpovednosť za ozdravenie celého podniku, nielen jeho lukratívneho jadra. Bolo už pri vyhlasovaní tendra jasné, že nepôjde o kapitálový vstup do VSŽ, ako sa pôvodne deklarovalo, ale iba o odkúpenie ich časti prostredníctvom založenia novej firmy? V tom prípade sa mohlo hľadanie kupca oceliarskej výroby skončiť úplne inak. Nebol postup taký, že sa najprv vybral zahraničný subjekt a až potom sa s ním dohadovalo, čo bude predmetom predaja? Čo by na to povedali medzinárodné organizácie dohliadajúce na transparentnosť výberových konaní?
Nejde o fazuľky Tortúra košického kombinátu sa začala v marci 1994, keď druhá Mečiarova vláda po svojom odvolaní zneužila niekoľkohodinové interregnum a v privatizačnom ošiali odklepla za mimoriadne výhodných podmienok (samozrejme nie pre štát) prvý väčší podiel VSŽ Alexandrovi Rezešovi. Ten si po päťročnom tunelovaní voľká v haciende na katalánskom pobreží, kde vlani hostil o. i. Vladimíra Mečiara. Iste by sme privítali, keby sa dohodou s U. S. Steel prekonali obavy z krachu železiarní, z masového prepúšťania zamestnancov a začali sa písať radostnejšie stránky ich histórie. No môžeme dôverovať metódam, ktoré sa nevidia ani viacerým predstaviteľov vládnej koalície?
Priehľadnosť privatizačných aktivít spochybňuje i Návrh reštrukturalizácie a transformácie energetiky v SR, ktorú ministerstvo hospodárstva predložilo 20. marca 2000 - zhodou okolností deň po tom, ako odvolali jeho hlavného oponenta, šéfa predstavenstva Slovenských elektrární Štefana Košovana. Autorom štúdie je generálny riaditeľ sekcie MH Ondrej Studenec, ktorého "náhodou" zvolili za nového predsedu Dozornej rady SE, a v posledných týždňoch v televízii často prezentovaný jeho kolega Ján Oravec, označovaný za člena povestnej záujmovej skupiny M.E.S.A 10. Rezortné pripomienkovanie malo trvať "až" dva dni, pričom sa predpokladalo, že vlda dostane materiál na prerokovanie do 31. marca! Do konca septembra by sa mali SE rozčleniť na 12 a tri rozvodové energetické podniky na deväť samostatných akciových spoločností a vzápätí predať 49 percent ich akcií. Podobne sa malo postupovať so Slovenským plynárenským priemyslom a Transpetrolom.
Radšej dvakrát merajme Podľa odborníkov takto navrhovaná štruktúra energetiky nie je známa nikdy na svete. Osobitne predajom Obchodu s elektrickou energiou akoby sa štát zbavil tlačiarne na výrobu peňazí. V Nemecku nejdú cestou atomizácie, ale pripravujú zlučovanie elektrárenských spoločností, pričom každá z nich je niekoľkokrát väčšia ako celá slovenská energetika. Dokument z MH sa falošne odvoláva na smernicu EÚ, ktorá však nehovorí o rozčleňovaní energetiky. Naopak, pripúšťa všetky formy známe v Európe s jedinou podmienkou - transparentnosťou nákladov a nediskriminačným prístupom k tretím stranám. Autori návrhu sa odvolávajú na nevyhnutnosť konkurencie ako základného predpokladu na zníženie cien elektrickej energie. Maďarsko však po rozbití energetiky muselo radikálne zvýšiť cenu elektriny. Vraj v konkurenčnom prostredí sa presadia len tie podniky, ktoré sú schopné zvyšovať efektívnosť. Najdrahšie sa vyrába energia v tepelných elektrárňach, tie teda logicky odsúdia na zánik a s nimi i hnedouhoľné bane na Slovensku. Čo bude s 30-miliardovým dlhom a ako sa zachovajú veriteľské banky, keď sa atomizované elektrárne dostanú do rúk množstva novým majiteľom?
Podobné otázky sa nastoľujú pri predstavách ministerských úradníkov o transformácii ďalšieho rodinného striebra - SPP. Navrhujú jeho rozdelenie na štyri akciové spoločnosti a postupný predaj 49 percent akcií na burze. Na základe skúseností zahraničných firiem sa ukazuje vertikálne integrovaná organizácia (podzemné uskladňovanie, preprava, distribúcia a predaj plynu) jednoznačne výhodnejšia ako atomizovaná štruktúra. Zabezpečí sa vysoká miera spoľahlivosti a flexibilnosti dodávok, priame prepojenie vnútroštátnej siete na tranzitnú sústavu, lepšie podmienky pre vstup potencionálneho partnera a uzatváranie dlhodobých kontraktov. V tomto i v ďalších prípadoch platí ľudová múdrosť: Dvakrát meraj a raz rež. Privatizovať - pokiaľ ktosi nechystá zoštátňovanie - sa dá iba raz.
