Obroda ľudáctva
Vladimír Mečiar opäť vzbudzuje ľútosť pospolitého ľudu. Opäť vzniká dojem, že mu ubližujú a jeho martýrsky imidž vybičovala ad absurdum virtuálna Strana mladých demokratov, ktorá varuje, že v prípade zatknutia expremiéra hrozí občianska vojna…
Ovplyvnení mýtom o škodlivosti kriminalizácie politikov sme zabudli si uvedomiť, že právo by malo platiť pre všetkých, že nikto z nás by si nedovolil ignorovať súdy, že meno Vladimír Mečiar sa nemôže stať zárukou beztrestnosti. A pritom je to také jednoduché: slušný občan hneď po tom, ako dostane slušné predvolanie na súd, sa naň slušne dostaví a slušne odpovie na položené otázky. Nič viac a nič menej. Vladimír Mečiar nám dokazuje, že tento bontón neovláda, že nie je hoden zastávať verejnú funkciu, lebo na správanie obyvateľstva pôsobí deštruktívne. A hoci mi je jasné, že v jeho prípade zbytočne moralizujem, odporúčal by som všetkým ľuďom so slabšími nervami prestať vnímať občana Mečiara tak, ako by si to želal on (teda ako ukrivdenú a nešťastnú politickú obeť), ale ako ktoréhokoľvek človeka porušujúceho zákon. Nič na tom nezmení ani jeho najnovší pokus premeniť supa na sliepku (viď transformáciu HZDS na HZDS). Mimochodom, ľudová strana má u nás dosť kontroverznú tradíciu a keďže (ako zistil sociológ V. Krivý) HZDS boduje v tých istých regiónoch a u tých istých sociálnych skupín ako medzivojnová Hlinkova slovenská ľudová strana-HSĽS, hádam by bolo originálnejšie a presnejšie, keby sa všeobjímajúce hnutie premenovalo na MSĽS - Mečiarovu slovenskú ľudovú stranu. A predovšetkým: neostýchajme sa nazývať ich tak, ako na to vlastne provokujú svojím názvom - ľudákmi.
