anketa

Začiatkom júna sa na Bratislavskom hrade uskutočnilo 1. zasadnutie Mladého parlamentu 2000. Zaujímalo nás, čo by bol prvý krok, ktorý by títo mladí ľudia uskutočnili, keby sa stali poslancami „starého“ parlamentu.

Lucia Liptovská, 24 rokov, Bratislava: Momentálne by som poslankyňou ani nechcela byť. V prípade, že by som sa ňou stala, snažila by som sa konať v tom zmysle, aby sa niekto začal zaujímať o detské a mládežnícke organizácie a niečo praktické pre nich aj vykonal. Toto by som zamerala skôr na bežné deti z ulice, lebo dnes sa všetko robí len pre deti, ktoré sú nejakým spôsobom handicapované.

Martin Kalužák, 21 rokov, Poprad: Keby som sa stal poslancom Národnej rady Slovenskej republiky, v prvom rade by som si veľmi dobre rozmyslel, v akej vládnej koalícii by som sa nachádzal. Po druhé by som sa zaujímal o to, aký by bol vládny program a podľa toho by som ako poslanec uspôsoboval svoje následné kroky. Samozrejme, že moje aktivity by som ako mladý človek určite zameral na mládež, na otázky vysokého a stredného školstva, na problematiku bytov a podobne.

Ivan Getta, 20 rokov, Nitra: Nad takouto otázkou som sa ešte nezamýšľal, takže momentálne neviem povedať, čo by som urobil ako prvé. Ešte nie som ani pevne rozhodnutý, či by som sa vôbec poslancom chcel stať.

Pavol Tóth, 20 rokov, Bratislava: Ak by to bolo možné, snažil by som sa o radikálnu zmenu vlády a poslancov. V mládežníckej oblasti by som presadzoval najmä poplatky za vysoké školstvo.

Naďa Urbanová, 17 rokov, Lučenec: Usilovala by som sa o celkové zlepšenie podmienok pre študentov, aby mohli aktívnejšie využívať svoj voľný čas. Myslím si, že súčasný systém pre nich nefunguje dobre, pričom nemám na mysli len finančné zabezpečenie. Štátna politika ich všeobecne vedie k tomu, aby boli pasívni a nič nerobili. Podporovala by som ich aktivity v rámci voľného času.

Martin Šiška, 22 rokov, Bratislava: Zatiaľ nemám ambíciu stať sa poslancom, mám iné záujmy. Juraj Karpiš, 22 rokov, Žilina: Predovšetkým by som podporoval zákony, ktoré by viedli k liberalizácii ekonomiky a k zmenšeniu vplyvu štátu na ňu. Myslím si, že od toho sa všetko odvíja, teda aj životná úroveň mladých ľudí na Slovensku.

Radovan Ďurana, 22 rokov, Martin: Pripravované zmeny financovania školstva nemajú význam dovtedy, kým to nebude komplexne vyriešené s daňovou reformou tak, aby to občanov zasiahlo do tej miery, že budú vedieť, za čo platia. Ako poslanec by som sa snažil neriešiť veci postupne, ale radikálne a komplexne. Súčasné daňové zaťaženie obyvateľstva sa pohybuje okolo 50 percent. Ak budú rodičia navyše nútení doplácať na školstvo ďalších tisíc korún mesačne, toto sa zvýši na 60 percent. Usiloval by som sa zároveň znížiť dane a zaviesť poplatky za školu, aby si samotní študenti vážili, že študujú.