Tretia obálka
Známa anekdota o vyššom štátnom úradníkovi hovorí, že pri nástupe do funkcie našiel na pracovnom stole tri obálky od svojho predchodcu. Na každej z nich bolo napísané: "Otvoriť v núdzi!"
Zo zvedavosti hneď otvoril prvú z nich a vnútri stálo: "Zvaľ všetko na mňa!" Pri najbližšom strese siahol po druhej, v ktorej bola rada: "Urob reorganizáciu!" Problémy akosi nemizli a v zúfalstve otvoril poslednú s lapidárnou radou: "Prichystaj tri obálky!"
Dokonalá negácia Fúzatý vtip alebo veľmi živá situácia? Nič nie je tak vážne ako humor. Riadenie nášho štátu, mimochodom historicky ani geograficky nie celkom výnimočne, je reťazou temer dokonalej negácie predchodcov. Z novšej minulosti si pozornosť zasluhuje totálna negácia socializmu, na ktorom nezostalo suchej nitky. Odkaz naň sa zredukoval na heslo TOTALITA. Nečudo, že aj v súčasnom politickom zápolení je dovolený každý trik a hmat, ktorým sa súper položí na lopatky. Polovicu divákov to síce zachmúri, ale zato druhú nadchne. A čo je hlavné, všetci zabudnú, prečo sa vlastne títo dvaja bili.
V slovenskom politickom ringu pôsobí, či skôr chcelo by pôsobiť 77 strán a 24 politických hnutí a hoci väčšina z nich si len sem-tam udrie, divák si príde na svoje. Ibaže vstupné je trochu privysoké - hrubý domáci produkt stále nerastie tak rýchlo ako dane. Zdalo by sa, že stoprvý politický subjekt by mal stačiť aj najnáročnejšiemu voličovi. Jeho problémom je však to, že ich nevníma ako dúhu ale ako obrazce v kaleidoskope, v ktorom sa menia farebné kombinácie pri každom pootočení. Ľavici asi neprislúcha byť zakladateľom kapitalistických podnikov a vlajkonosičom vojenských blokov, pravica zase ťažko dojme rozdávaním polievok bezdomovcom. Slovenským unikátom je pôsobenie verejných činiteľov vo viacerých politických stranách. Ak niekomu nestačí menu zo sto politických organizácií, ťažko to hodnotiť inak ako subjektívne napĺňanie osobných ambícií a objektívne popretie ideálov občianskych hnutí z novembra 1989.
Bez chrbtovej kosti Našim stranám a straničkám zväčša chýba chrbtová kosť strategickej ideológie a taktického programu. Tie bohatšie ich nahrádzajú volebnými bonmotmi, vyprodukovanými mediálnymi spoločnosťami, odkojenými na šoubiznise. Aby občan mohol vo voľbách využiť svoje demokratické právo, musí mať reálnu možnosť výberu pozitívnych alternatív a nie iba negácie. Zjednotenie okolo zavrhnutia mečiarizmu alebo privatizácie "do nesprávnych rúk" nesie kyslé plody plnenia vládneho programu. Logicky najväčšie trápenie má s ním SDĽ, ktorá má problémy vodiča s ľavou smerovkou v pravom odbočení. Túto stranu obľúbene v médiách značkujú prívlastkom lavírujúcej strany, no celkom nezaslúžene ako jedinú. Ak sa liberál v šiestej či siedmej "triede školy života" učí byť straníkom, mal by počkať s verejným pôsobením na maturitné vysvedčenie alebo, ako sa zvyklo žartovať o marxistoch, odskúšať si ho na králikoch.
V súčasnosti sa na Slovensku pracuje na reorganizácii podľa rady z druhej obálky. Integrácia politických strán je ilúziou, ak sa nevytvorí jej ideologický rámec. Preto aj výzva k predčasným voľbám je opäť skôr negáciou dnešného spôsobu vládnutia ako predostretie reálneho programu budovania sociálne spravodlivej spoločnosti a prosperujúceho Slovenska, ktoré bude konkurencieschopné v procese európskej integrácie a nestane sa papierovou loďkou v mori globalizácie.
Krátkovlná časť spektra Občianske združenie ĽAVICOVÁ ALTERNATÍVA, ktoré sme založili vlani v novembri, chce aspoň trochu napomôcť tvorbe takéhoto ideologického rámca najmä v krátkovlnej (červenej či ružovej) časti politického spektra. Nie je odnožou žiadnej z existujúcich politických strán, vytvára platformu pre diskusiu k problémoch bez podriaďovania sa straníckym praktikám, teda k tomu, čo by malo byť samozrejmosťou v otvorenej občianskej spoločnosti.
Má ambíciu zaplniť medzeru v spoločenskej oblasti tak, ako sa to dobre darí týždenníku SLOVO medzi tlačovými médiami. Združujeme ľudí rozličnej súčasnej i minulej politickej príslušnosti a konfesie, ktorí jednoducho dôverujú takým ľavicovým hodnotám, ako sú sociálna spravodlivosť, kolektivizmus a humanita, solidarita a porozumenie, a ktorí chápu ich význam pre minulosť a budúcnosť SR. Sú to osobitne námedzne pracujúci, tí, ktorí prechodne pracovať nemôžu, deti a dôchodcovia, ale aj všetky tvorivé a podnikavé zložky spoločnosti. Najväčší kapitál Slovenska vidíme vo vzdelanosti a kutúrnej úrovni jeho občanov. Nemožno ponižovať viac ako pätinu práceschopných odopieraním možnosti robiť a zarobiť si využitím vlastných schopností a znalostí. Žiadna číselná reorganizácia vlády nie je východiskom z krízy, ak sa nezmení chápanie štátnej správy ako služby občanovi a neposilní jej spoločenská kontrola. Zníženie počtu podpredsedníckych a ministerských kresiel samo o sebe nič nevyrieši.
Kedy sa otvorí tretia? Pred niekoľkými desaťročiami C. N. Parkinson ukázal, že napriek prudkému zmenšovaniu kolónií Veľkej Británie počet úradníkov ministerstva kolónií narastal opačným tempom. Parkinsonove zákony plne platia i pre administratívu SR: napriek 80% redukcii štátneho vlastníctva, rušeniu poľnohospodárskej veľkovýroby, nelikvidite Fondu národného majetku, liberalizácii finančného sektora, dopravy, kultúry, školstva a zdravotníctva, ako aj všetkých ostatných sektorov dosahuje masa úradníkov úroveň, ktorá sa zďaleka neodráža v kvalite obhospodarovania verejného majetku, skôr naopak. Množstvo písomností, ktoré nosia so sebou ministri na zasadania vlády SR sú navonok dosť produktom tohto aparátu, ktorý má svetovú analógiu asi len v susednej ČR. Rekonštrukcia súčasnej vlády môže byť preto iba búrkou v pohári vody.
Občan sa stáva netrpezlivý, vidí, že volebný guláš nielen vychladol, ale bol aj značne presolený. O biede v niektorých regiónoch sa nedá žartovať. Hviezdoslavove verše "K vám urodzeným, veľkomožným..." znejú už nie školsky čítankovo, ale aktuálne vyzývavo. Áno, súčasná vláda a parlament zrejme majú mať šancu na napísanie aj "bielych kníh". Zďaleka nie jednofarebné vládne inštitúcie si dali v rokoch 1947-1948 iba dva roky na znovuobnovenie a začiatok industrializácie vojnou zničeného Slovenska. A neboli na tom inak ani politické garnitúry v mnohých ďalších európskych štátoch. Páni, dvojročnica je vo vašich rukách !
Autor (1937) je predseda Rady občianskeho združenia Ľavicová alternatíva
