Aj pre deti boháčov
Študentský pôžičkový fond (ŠPF) zriadil v roku 1995 vtedajší premiér Vladimír Mečiar. Dva roky ho viedla Slovenská sporiteľňa, ktorá podpísala zmluvu s FNM o poskytovaní každoročných dotácií vo výške sto miliónov korún.
Táto dohoda bola uzavretá na päť rokov, lehota uplynie práve v tomto roku. ŠPF je neštátny fond. Poskytuje síce pôžičku študentom, no ministerstvo školstva nie je jeho zriaďovateľom. Styčným dôstojníkom fondu je Výbor Národnej rady SR pre vzdelanie, vedu, mládež a šport. I to len neoficiálne.
Absurdné rozpočtové pravidlá Fond má status podnikateľského subjektu, pretože podniká s peniazmi, no zákonom mu pritom stanovili rozpočtové pravidlá. "Je to absurdné. My odvádzame daň ako podnikateľský subjekt. Iba vlani to bolo 2,4 milióna," povedal riaditeľ ŠPF Ľubomír Zburín. Pripomenul, že ktosi zle vypočítal návratnosť fondu, aby mohol byť samofinancovateľný. V zákone je totiž veľa odkladov pôžičiek. Finančne je odkázaný na dotácie z Fondu národného majetku SR (FNM). Právna norma síce ako jeden zo zdrojov stanovuje aj dary a príspevky od fyzických a právnických osôb, no zatiaľ sa nik taký nenašiel.
Zákon hovorí o FNM ako o hlavnom zdroji, nestanovuje však výšku dotácií. "FNM môže špekulovať a poskytnúť nám napríklad len jednu korunu," vyjadril svoje obavy inžinier Zburín. Dohoda o poskytnutí päťsto miliónov na päť rokov sa totiž končí tento rok. Minister školstva Milan Ftáčnik vydal nariadenie, podľa ktorého sa má rokovať o dotáciách aspoň na ďalšie tri roky. Ťažko ale teraz určiť, či potom už bude ŠPF samofinancovateľný.
Platobná neschopnosť FNM si prestal plniť svoje záväzky voči ŠPF v tomto školskom roku. Zburín preto absolvoval niekoľko rokovaní s jeho predstaviteľmi. Nový školský rok 1999/2000 začínal fond v neistote. Nakoniec sa ale rokovania pohli a 15. decembra FNM poukázal na účet 50 miliónov. Študentom tak vyplatili pôžičky od septembra až do januára. No v decembri sa predstavitelia oboch fondov dohodli i na ďalšom splátkovom kalendári. V ňom zakotvili, že FNM poukáže 10 miliónov vždy k desiatemu dňu v mesiaci. Riaditeľ Zburín bol však prezieravý a kalendár spravil s mesačným predstihom. V praxi to malo znamenať, že napr. 10. januára 2000 by prišlo na účet už desať miliónov, potrebných na február.
"Opäť som sa skontaktoval s predstaviteľmi FNM. Ich odpoveď znela, že zvyšnú časť dotácií poskytnú až v druhom štvrťroku. To by v praxi znamenalo, že od februára do júna by sme nemali z čoho vyplácať pôžičky," povedal Zburín. V januári 2000 ale FNM peniaze na účet nepoukázal. Opäť nasledovali rokovania. Nakoniec sa obe strany dohodli na novom splátkovom kalendári 15. februára a potom vždy k desiatemu dňu v mesiaci mal FNM poukázať opäť 10 miliónov. Prvá splátka ale znovu neprišla. ŠPF preto čerpal financie na vyplácanie pôžičiek z rezervného fondu. Až 18. februára začal FNM splátkový kalendár akceptovať.
Štipendium takmer pre každého ŠPF pôsobí ako úverová banka a v súčasnosti má približne 18 000 klientov. Na jedného pracovníka tak pripadá asi 3750 študentov. Pôžička z fondu ale nemá status sociálneho štipendia. Podľa zákona môžu o pôžičku požiadať všetci študenti prvého denného štúdia. Tých je na Slovensku vyše 90 000.
"Predpokladám, že o pôžičku požiada iba ten, kto ju naozaj potrebuje," hovorí Ľ. Zburín. V praxi sa už vyskytol aj prípad, keď pôžičku čerpal študent, ktorého mesačné príjmy rodičov presahovali 120-tisíc korún. "Ani týmto študentom nemožno nič vyčítať, pretože na pôžičku majú nárok. Otázka však znie, či im to dovolí i svedomie," zdôraznil riaditeľ. Študenti si tieto peniaze zväčša uložia na termínované, vysoko úročené vklady. Avšak vyskytujú sa aj opačné prípady: "Pred Vianocami mi volala matka jedného študenta, či by sme mu už nemohli vyplatiť pôžičku, pretože ona nemá dať deťom čo jesť."
Najviac o pôžičku žiadajú študenti Fakulty elektrotechniky a informatiky Slovenskej technickej univerzity. Návrh novely zákona o ŠPF bol na ministerstve školstva pripravený už v októbri 1998. Až teraz však vyšli zákonodarci s iniciatívou. Prvú novelu pripravil poslanec za SDĽ Milan Ištván. Druhú do parlamentu doručila Eva Slavkovská (SNS), exministerka školstva. Podľa jej návrhu sa umožňuje poberať pôžičku i zahraničným študentom na Slovensku. M. Ištván nakoniec svoju novelu nepredložil.
Aj zdedený dlh treba splatiť "Poslankyňa Slavkovská vyjadrila ochotu diskutovať a akceptovať naše pripomienky. Tie predložíme v rámci pozmeňovacích návrhov. Týkať sa budú najmä organizačno-finančných otázok. Napríklad koľko peňazí bude mať fond na vlastné financovanie, či odobrať časť právomocí ministrovi školstva a dať ich Rade ŠPF, alebo do akej miery je možné splácanie pôžičky odpustiť, pozastaviť a podobne," konštatoval M. Ištván. Riaditeľ ŠPF má však obavy, aby ktosi z poslancov pri rokovaní o novele nenavrhol odpustenie splátok študentom, ktorí získajú červený diplom: "S tým by som vôbec nemohol súhlasiť. Nie všetci majú rovnakú štartovaciu čiaru. Okrem toho, kde by sme v takomto prípade zobrali financie?"
Inžinier Zburín navrhuje odpustiť pôžičku iba v mimoriadnom prípade, ktorý schváli rada fondu. Poskytol nám aj takýto príklad: ,,Dve sestry začali poberať pôžičku. Každá z nich už mala vyčerpaných 40-tisíc korún. Ručiteľmi im boli rodičia. Pri tragickej autonehode jedna zo sestier i s matkou a otcom zahynula. Dlh po nej sa presunul na druhú. Tá ďalej poberala pôžičku v hodnote 40-tisíc. Spolu tak prečerpala 80-tisíc. Podľa zákona ale musí splatiť aj dlh po sestre." Naopak, príbeh nezamestnaného absolventa, ktorého matka poberá invalidný dôchodok a otec je alkoholik, Ľ. Zburín za mimoriadny nepovažuje. "Maximálne po piatich rokoch by sa mal každý absolvent vysokej školy etablovať do spoločnosti," dodal. O novele zákona by mala snemovňa rokovať v druhom čítaní už na svojej júnovej schôdzi. Milan Ištván predpokladá, že do platnosti vstúpi prvého augusta, v krajnom prípade o mesiac neskôr.
Autorka (1980) je študentka FF UK Bratislava
