Spochybnená suverenita
V rokoch 1996-1998 niektoré koaličné a opozičné politické strany kalkulovali so zvýšením svojich predvolebných preferencií a angažovali sa na príprave Základnej zmluvy SR s Vatikánom. Na verejnosti sa objavili viaceré úryvky aj s určením termínov, podľa ktorých sa mala dohoda uzavrieť.
Do volieb sa však tieto termíny nestihli. Tak, ako predošlá i terajšia vláda nemieni o obsahu zmluvy diskutovať. Vraj to nie je diplomatickou praxou. Napriek tomu, že sa bude priamo, či nepriamo dotýkať každého občana, veriaceho i bez náboženského vyznania.
Opačný, nelogický postup Slovenská republika ako suverénny štát má právo podpisovať medzištátne zmluvy a nik by nemal mať proti tomu námietky, ak by sa uzavrela kvalitná, obojstranne prospešná dohoda. Jednotlivé ustanovenia by sa však mali odvíjať od právnej normy, upravujúcej vzťahy štátu a všetkých cirkví. Takýto zákon SR nemá, aj keď sa sľuby o jeho príprave od roku 1989 viackrát vyslovili. Zvolil sa nezvyčajný legislatívny postup: najprv schváliť základnú, potom čiastkové zmluvy s Vatikánom a až nakoniec zákon o vzťahoch štátu a cirkví.
Názory na pôvodný, technicky už parafovaný, i aktualizovaný text zmluvy sú rozporné. Ľavicové a liberálne orientované strany zdôrazňujú, že dohoda by mala byť kvalitná, s dlhodobou platnosťou bez ohľadu na to, kto bude pri moci. Čiastkové informácie o aktualizovanej verzii potvrdzujú, že sa kľúčové pripomienky k pôvodnému, parafovanému zneniu nesplnili. Vykonali sa len kozmetické úpravy, ktoré ešte viac zahmlievanú riešenie zásadných problémov, odvolávajúc sa na uzavretie budúcich osobitných zmlúv, ktoré už nebude musieť NR SR schvaľovať.
Cesta ku katolíckemu štátu Návrh nezohľadňuje zásady cirkevnej politiky právneho suverénneho štátu, pretože tie u nás doposiaľ nik nevypracoval, ani neschválil. Kompetentné štátne orgány po roku 1989 jednostranne nadbiehajú katolíckej cirkvi pri realizácii jej požiadaviek, ktoré smerujú k vybudovaniu katolíckeho štátu, kde bude sťažené uplatňovanie záruk slobody svedomia a presvedčenia. Schválením navrhovanej zmluvy by sa štát v určitých oblastiach vzdal suverenity a plnenie svojich funkcií v oblasti školstva, výchovy, kultúry, zdravotníctva a sociálnych záležitostí odovzdá na iný neštátny subjekt, ktorý ich bude ako almužník plniť z príspevkov štátneho rozpočtu (články 13 a 16).
Najviac sa diskutuje o financovaní cirkví. V čl. 13 o rozsahu finančného zabezpečenia škôl, v čl.16 o financovaní spoločných projektov štátu a katolíckej cirkvi a v čl. 20 o finančnom zabezpečení katolíckej cirkvi z prostriedkov štátneho rozpočtu sa tieto základné stránky neriešia. To by sa malo upravovať v budúcich osobitných zmluvách.
Finančná nezávislosť cirkvi Sloboda katolíckej cirkvi sa podmieňuje najmä finančnou a materiálnou nezávislosťou. Vylučuje sa priama alebo nepriama ingerencia štátnych orgánov do nadobúdania peňažných prostriedkov a nakladania s nimi, vrátane prostriedkov zo štátneho rozpočtu (ich výška v roku 2000 dosahuje 540 ml. Sk). Široká verejnosť nevie, že majetok katolíckej cirkvi, hnuteľný i nehnuteľný, je majetkom inoštátneho subjektu - Vatikánu, ktorý dáva globálne stanovisko k tomu, ako ním nakladať. Predstavitelia cirkevných diecéz nie sú jeho vlastníci, iba správcovia. O tom, ako ním narábajú, skladajú účty v Ríme.
Obyčajný veriaci občan sa nikdy nedozvie, aké je hospodárenie diecéz, farností a kláštorov, aké sú neoficiálne príjmy cirkevných osôb, na aké účely sa používajú prostriedky zo štátneho rozpočtu, zisky z majetku, ktoré cirkev sama obhospodaruje, alebo dáva do prenájmu. Nik sa nedozvie, aká je výška nezdaniteľných príjmov z tzv. štólového (poplatky za cirkevné úkony, ako sú sobáše, pohreby, zádušné omše, krsty, prvé prijímanie, birmovky), z kostolných zbierok a milodarov. V čl. 20 sa uvádza, že hospodárenie s takto získanými prostriedkami nepodlieha zdaneniu, ani povinnosti verejného vyučtovania.
Nad rámec štátneho rozpočtu Aké sú princípy finančného zabezpečenia katolíckej cirkvi z prostriedkov štátneho rozpočtu podľa čl. 20, to zmluvné strany neuvádzajú. Predkladatelia návrhu ignorujú uplatnenie princípu suverenity a supremácie štátu. Napr. v čl. 22 sa SR zaväzuje zabezpečiť súlad svojich všeobecne záväzných právnych noriem s pravidlami ustanovenými touto zmluvou. O tom, že by katolícka cirkev mala upraviť aplikáciu ustanovení kanoníckeho práva v súlade s legislatívnymi predpismi SR, nieto v návrhu ani zmienky. V čl. 6 sa vylučuje, aby občianske autority vyjadrovali mienku o kandidátovi na biskupa alebo o rozhodnutí Svätej stolice o jeho preložení, vzdaní sa, či odvolaní. V čl. 8 má SR garantovať spovedné tajomstvo aj v prípade trestného činu.
Pôsobenie katolíckej cirkvi v oblasti školstva, masmédií, udržiavaní a obnove objektov, realizácie spoločných projektov sa upraví osobitnými zmluvami a financovanie sa bude zabezpečovať nad rámec schválených prostriedkov zo štátneho rozpočtu. Tieto navrhované praktiky spolupráce sa budú pravdepodobne uskutočňovať tak, ako je to uvedené v čl. 16: "Svätá stolica bude podporovať tieto projekty najmä personálne a SR bude podporovať tieto projekty v primeranom rozsahu najmä materiálne a finančne."
V žiadnych medzinárodných dokumentoch nenájdete záväzok zmluvných strán na vytváranie podmienok, aby sa obyvatelia suverénneho štátu nedostali do rozporu vo svojom svedomí. Takýto záväzok, jednostrane orientovaný len pre Slovensko, je v rozpore s uplatňovaním občianskeho princípu slobody svedomia, ktoré patrí medzi základné ľudské práva a slobody, vyjadrené v čl. 24 Ústavy SR. Základná zmluva a následné, nešpecifikované osobitné dohody sa budú podobať neslávnym konkordátom, ktorými si cirkev zabezpečovala nadštandardné podmienky pôsobenia, a iba pre ľahšiu schvaľovaciu priechodnosť nemá takéto pomenovanie.
Autor (1930) je publicista
